Nedeľa po Novom roku – Cesta k úspechu
Written by radovan on jan 02, 2014 in - No Comments
Nedeľa po Novom roku – 5. 1. 2014
„Cesta k úspechu“
Milosť Božia nech je so všetkými nami! Amen.
Joz 1,2;7-9
Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán – ty i všetok tento ľud – do krajiny, ktorú dávam Izraelcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech. Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Len pred niekoľkými dňami sme vstúpili do Nového roku. Asi nikdy počas celého roku nestisneme toľko krát ruku iným ľuďom želajúc im požehnanie ako práve počas týchto prvých dní Nového roka. Skúsme sa len na chvíľu zamyslieť, koľko prianí sme za tento krátky čas vyslovili, aké záväzky sme si predsavzali, koľko túžob sa prehnalo našou hlavou. Pri rozlúčke so starým rokom vnímame, že príchodom Nového roku sa pred nami rozprestiera nová budúcnosť prinášajúca nové možnosti do nášho života. Aká bude táto budúcnosť? Určite si prajeme, aby bola bezproblémová a úspešná. Nie je to utópia? Veď život bez problémov neexistuje. To je síce pravda. Otázkou je, čo robiť, aby naša cesta, ktorou ideme v ústrety budúcnosti, bola úspešná? Na čo nesmieme zabudnúť, čoho sa vystríhať, aby naša púť bola zdarná? Nad týmito otázkami sa chceme zamyslieť v svetle Božieho slova. Boh dávajúc inštrukcie Józuovi na cestu do zasľúbenej zeme ich zakončuje slovami: „lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech“(Joz 1,8). Tieto inštrukcie sú svetlom aj pre úspech našich ciest. Boh nám chce radiť, aké aspekty konania položia dobrý základ pre úspešnú životnú cestu človeka.
Aby si mal úspech:
- nepozeraj iba dozadu
Boží ľud sa nachádzal vo vážnej situácii. Zomrel Mojžiš, charizmatický, Bohom povolaný vodca Izraelitov. Bola to osobnosť, ktorá dokázala svoje vodcovské schopnosti. Vedel sa vysporiadať s mnohými problémami, ktoré cesta do zasľúbenej zeme priniesla. Zvládol aj tvrdošijnosť svojho ľudu i situácie, ktoré existenčne ohrozovali jeho život. S Božou pomocou vyriešil mnohé existenčné problémy Božieho ľudu. Sprostredkoval Božiemu ľudu Boží zákon na Sinaji a viedol ho k tomu, aby zanechal pohanské egyptské zvyklosti a veril iba Bohu svojich otcov. Taká osobnosť zanechala hlbokú pečať v mysliach a srdciach ľudí Izraela. Postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Iba smútočné kvílenie za Mojžišom na Moábskych stepiach trvalo 30 dní. Ak sa pozeráme iba do minulosti, nepohneme sa dopredu. Aj keby to, čo sme prežili bolo akokoľvek milé a horeli by sme láskou k tým, ktorí pre nás nesmierne veľa urobili, musíme si uvedomiť, že zo spomienok nevyžijeme. Preto Hospodin vyzýva Józuu k aktivite: „preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán“ (v.2).
Možno aj nám na rozhraní rokov zaletujú myšlienky do minulosti. Spomíname na pekné momenty života, na blízkych ľudí, s ktorými sme sa museli rozlúčiť, hoci pre nás nesmierne veľa znamenali. V cirkvi sme si tiež zvykli upriamovať svoj pohľad na jej slávnu minulosť spojenú s jej výnimočnými osobnosťami. Pohľady do minulosti sú dobré iba vtedy, keď nás nasmerujú pre budúcnosť. Otvorené možnosti Nového roku nás pozývajú nežiť v spomienkach. „Vstaňme“ a „prejdime Jordán času“ ktorý oddeľuje minulosť od budúcnosti. Sršme aktivitou v osobnom živote, v našich rodinách a prejavme sa ako vitálne spoločenstvo, ktorého uši neostali hluché voči Božím výzvam pre dnešok!
- nestrachuj sa a nezúfaj
Výzva pre Józuu prekročiť Jordán, nebola ľahká úloha. Veď prekročením Jordánu sa začne neľútostný boj o zasľúbenú zem. Žiaden vysnívaný raj, ale tvrdá realita, spojená s dennodenným zápasom. Za Jordánom ich čakajú vyzbrojenejšie, v boji skúsenejšie národy ako je putujúci Izrael. Raz už Izraelci zažili spolu s Mojžišom situáciu, keď mali vstúpiť do zaľúbenej zeme. Vtedy sa ľud vzbúril a skoro svojich vodcov ukameňoval. Ako ľudia zareagujú teraz? Veď už tu nie je ani Mojžiš, pred ktorým mali Izraelci rešpekt. Ak by teraz Józuu aj poslúchli, má na to, aby viedol Boží ľud po tak úžasnej osobnosti akou bol Mojžiš? Budú ho rešpektovať?
Pocit malosti a nepríjemné skúsenosti z minulosti by dokázali nahnať strach nejednému človeku. Strach však nie je dobrým radcom v rozhodovaní. Maľuje budúcnosť v čiernych farbách, čo nás v našich aktivitách iba paralyzuje. Boh vie, že ľudia, ktorí sa poddajú strachu sú pre Božiu vec nepoužiteľní. Strach príde na každého človeka. Tých, ktorí mu nepodľahnú, však dokáže vyburcovať k vyššej aktivite (napr. žiak pred skúškou). Ale ak sa mu človek podvolí, toho vnútorne zdepce a privedie k zúfalstvu. Preto Božia výzva k Józuovi „nestrachuj sa a nezúfaj“ je vysoko aktuálna pre každého. Veď aj my poznáme chvíle, keď nevieme ako ďalej. Ako hľadieť do budúcnosti, keď mi chýba blízky človek, ktorý mi bol oporou? Ako kráčať dopredu, keď som stratil prácu, alebo sa mi rozsypáva firma v dôsledku hospodárskej krízy? Ako zvládnem výchovu v rodine, keď partner musel odcestovať za prácou do cudziny? Ako dokážem čeliť sekularizačnému tlaku spoločnosti a médií, ktoré nahlodávajú cirkevné spoločenstvo? Takých viet začínajúcich slovom „ako“ by sme hľadiac do budúcnosti vedeli menovať každý jeden z nás nesmierne veľa. Nie vždy sa s vyslovením slova „ako“ vynoria v mysli hneď východiská. Poväčšine sú zahalené v hmle budúcnosti. To nás zneisťuje. Ba mnohokrát vedie k panickému strachu. Božia výzva Józuovi k prekonaniu strachu nie je pozvaním k ľahostajnosti v zmysle slov „veď len nejako bude“, ale pozvanie k tomu, aby sme sa nedali zotročiť putami strachu a ustarostenosti. Józua to dokázal, lebo neochvejne dôveroval Pánu Bohu. Plniť Božie úlohy a smelo kráčať v ústrety budúcnosti dokáže iba ten, kto verí, že Boh má svoje možnosti aj v našich nemožnostiach.
- cieľ maj vždy pred očami
Józua mal vstať a prekročiť Jordán s jasným cieľom. Mal ísť do zasľúbenej krajiny, ktorú Hospodin dáva Izraelcom. Nie on si stanovuje cieľ podľa vlastnej vôle a schopnosti. Cieľ je stanovený Bohom a je pre Izraelcov darom. Nepadá im síce bez ich zápasu do lona, ale nie je ani výsledkom ich zručnosti a šikovnosti. Nie je dôležité iba byť aktívny, vydať sa na cestu, ale je dôležité ísť cestou, na konci ktorej je Bohom zaľúbený cieľ. Izrael už zasľúbenú zem raz odmietol. Józua bol toho svedkom. Dôsledkom toho bolo zbytočné 40 ročné putovanie púšťou. Teraz stoja pred novou voľbou. Rozhodnutie sa pre Bohom zasľúbený cieľ dáva putovaniu Izraelcov zmysel a požehnanie.
Kroky každej normálnej ľudskej bytosti sú zamerané na cieľ. Iba blázni konajú bezcieľne. Takéto ciele si kladieme každodenne. Na prahu Nového roku zvykneme svoje ciele zhutňovať do určitých predsavzatí a prianí. Stanovovať si méty je veľmi podstatné, lebo sú hnacím motorom pre človeka. Ľudia, ktorí si nekladú ciele, strácajú zmysel svojej existencie. Pri kladení si cieľov je veľmi dôležité, aby naše zámery nás neodviedli od podstaty zmyslu nášho života. Ak človek zamieri svoj život na nepodstatné veci, môže sa stať, že stratí životnú orientáciu a život mu nezmyselne „pretečie pomedzi prsty“. Nejeden človek na sklonku svojho života povedal: „život som prežil úplne nezmyselne. Keby som tak svoj život mohol žiť ešte raz, určite by som si ho zariadil ináč.“ Problém však je, že žiadne druhé „keby“ neexistuje.
Pán nás pozýva, aby sme na začiatku Nového roku, novej cesty, ktorá je nám z Jeho milosti daná, nestratili nebeský cieľ. Áno, sú potrebné aj pozemské ciele, ale tie musia byť v súlade s tým najpodstatnejším konečným cieľom nášho života. Apoštol Pavel je nám v tomto príkladom. Hovorí: „Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši“ (Fil 3,14). Toto povolanie od Pána nás vedie k prehodnoteniu hodnôt života i korekcii našich prianí na začiatku Nového roku. Sú dôležité pre orientáciu a zmysel nášho života. Naše zámery nás nesmú odkloniť od Bohom zasľúbeného cieľa – nebeského Kanaánu. Preto je dôležité, aby sme sa vedeli rozhodovať pre správne ciele. Nedopusťme, aby náš život bol nezmyselným putovaním!
- buď silný a odvážny
Nevieme síce, aký bojový a vodcovský potenciál v sebe skrýval Józua. Podľa bitiek, ktoré víťazne viedol sa možno domnievať, že bol celkom šikovný vodca i bojovník. Čo však možno skonštatovať je skutočnosť, že bol silný duchom. Plne dôveroval Bohu. Rátal s Jeho sľubmi, ktoré sa týkali zasľúbenej zeme. Bol si vedomý jej ceny. Vedel, že je hodno o ňu zápasiť. Nebral nebezpečenstvo spojené s bojom na ľahkú váhu, ale rátal predovšetkým s Božou pomocou. Svoj boj vnímal ako Božiu záležitosť. Neprepadol pesimizmu ako 10 vyzvedači Kanaánskej krajiny. Budúcnosť vnímal pozitívne. Iba pozitívne videnie zápasov života a oči viery spoliehajúce sa na Božiu pomoc dávajú človeku odvahu pre dôležité boje. Józuova sila a odvaha nespočívala v jeho šikovnosti a bojovom potenciáli ľudu. Pramenila z viery v Boha, ktorá mu umožňovala vidieť neľahké zápasy z Božej perspektívy.
Budúcnosť, ktorá sa pred nami v Novom roku otvára, bude plná zápasov. Nielen tých o každodenný chlieb, ale aj duchovných bojov o kvalitný, Bohom požehnaný život. Budeme mať k týmto zápasom odvahu viery? V dobe sekularizácie a konzumu budeme mať zápal zápasiť o človeka a ukazovať mu cestu s Božím cieľom? Prispôsobíme sa novopohanstvu, alebo budeme s ním zápasiť a prejavovať sa v dnešnej dobe ako novodobý Boží ľud? Nerezignujeme ako rodičia pri výchove svojich detí, keď ju prenechávame televízii, ulici a internetu? Nesvedčí vysoká rozvodovosť v našom štáte, že sme pesimistickí pri bojoch o záchranu našich partnerských vzťahov? Potreba duchovných zápasov sa odzrkadľuje v medziľudských vzťahoch, v strate zmyslu života, v nedostatku duchovných hodnôt i v odstraňovaní demoralizácie ľudstva. Výzva k väčšiemu duchovnému nasadeniu o záchranu človeka sa nevyhne ani spoločenstvu cirkvi. Zmeny v zmýšľaní a potrebách ľudí napredujú veľmi rýchlo. Ľudia prestali rozumieť svojmu kresťanstvu, a preto ho odmietajú aktívne praktizovať. Niektorí farári sú z toho úplne frustrovaní a zaplavení pesimizmom. Strácajú zápal pre duchovnú službu. Nie je tento pesimistický postoj niektorých radových veriacich a duchovných prejavom straty dôvery, že za nami stojí silný Boh?
Božia výzva „buď silný a odvážny“ však nepatrí iba Józuovi. Oslovuje každého z nás, aby sme v problémoch života „nehádzali flintu do žita“. Nebojujeme totiž prehratý zápas. Iba ten boj je vopred prehratý, v ktorom nemáme odvahu bojovať. Boh je ten istý včera, dnes, i naveky. Keď sa mocne dokázal v živote Józuu i v dejinách cirkvi, určite s Ním môžeme rátať aj dnes. Preto bojujme boj viery v zápasoch o naše rodiny, cirkev i spoločnosť! Hľaďme naň pozitívne očami viery, veď on nezáleží na našej šikovnosti, ale na Božej moci!
- riaď sa Božou vôľou, nerobiac kompromisy
Veľmi dôležitou súčasťou Božích inštrukcií pre úspešnú cestu je výzva riadiť sa Božou vôľou obsiahnutou v Písme Svätom. Boží zákon ma preniknúť celú našu bytosť. Má byť súčasťou našich myšlienkových pochodov, byť viditeľný v našom konaní i predmetom zvesti našich úst. V zmysle konfirmačnej náuky môžeme povedať, že „je pre nás prameňom viery a pravidlom života“.
Mnohí dnes sa odmietajú podriadiť Božím pravidlám pre život. Vidia v tom obmedzenie svojej autonómie. Preto sa riadia iba vlastným rozumom. Dôležitá je pre nich iba vlastná vôľa, preto sa riadia iba svojimi túžbami a pudmi. Takýto štýl života presiaknutý ľudským egoizmom prináša mnohé zranenia na rôznych úrovniach ľudského spolužitia. Ťažko je žiť v manželstve sebecky zameraných partnerov. Egoistické dieťa je hotový tyran svojich rodičov. Egoizmus vedie k individualizmu a rozbíja spoločenstvo cirkvi. Takýto prejav života vedie ľudstvo k úpadku.
Božie pravidlá pre život neobmedzujú. Sú iba mantinelmi, ktoré nás chránia pred priepasťami života. Umožňujú človeku poznať svoju dôstojnosť v kontexte stvoriteľského diela. Človek i spoločenstvo, ktoré s nimi riadi vnútorne silnie a stáva sa životaschopným.
Józua sa riadil Božou vôľou. Vkročiac medzi pohanské národy neprispôsobuje sa ich kultúre, náboženstvu a štýlu života. Ide priamou cestou, ktorú určujú Božie pravidlá. Neuhýba ani napravo, ani naľavo. Robiť kompromisy vo veciach duchovných je vždy počiatok rozkladu i budúcej katastrofy Božieho ľudu. Na to Józua upozorňuje Izraelcov i pred svojou smrťou.
Robiť kompromisy a prispôsobovať Božie pravidlá mali tendenciu nielen starozmluvní Izraelci, ale aj my dnes. Porušovanie Desatora nesvätením sviatočného dňa, jeho relativizovanie v bioetických otázkach (potraty, eutanázia…atď. ), alebo zbožstvenie sexuality (homosexualita, voľné nemanželské spolužitie partnerov) sú toho evidentným príkladom. Je smutné, ak deti žijú vo voľných zväzkoch v domoch svojich rodičov a rodičia to nemohúcne ospravedlňujú slovami: „Pán farár, dnes je taká doba“. Božia vôľa nie je závislá na dobe. Pamätajme, že jej nedodržiavaním neškodíme Bohu, ani farárovi, ale sami sebe! Bolestivý dôsledok cesty bez Božích pravidiel na seba nedá dlho čakať. Nový rok je novou príležitosťou pre nás zosúladiť naše kroky s Božími princípmi kvôli našej šťastnej budúcnosti.
- Boh bude s tebou
Prísľub úžasnej budúcnosti pre Józuu a Izrael znel veľkolepo, ale bol skrytý v hmle. Zvládne všetko, čo Hospodin od neho očakáva? Do akých situácii sa dostane? Pán nerozvíja stratégiu do podrobností. Veď by to mohlo byť na jeho plecia priveľa. To základné, čo však potrebuje vedieť je skutočnosť, že „Boh bude s ním, kamkoľvek pôjde“. Dieťa sa správa pokojne, sebaisto a je šťastné v prítomnosti svojich rodičov. Podobne aj Božie deti prežívajúc prítomnosť Boha v svojich životoch sú naplnené pokojom, ktorý „prevyšuje každý rozum (F 4,7)“ a s radosťou kráčajú v ústrety budúcnosti s nebeským cieľom.
To je úžasné posolstvo na prahu Nového roku. Nevieme, čo všetko budeme musieť zvládnuť, a či to zvládneme svojimi silami. S jedným však môžeme počítať. Boh sa nás nevzdal. Sme pre Neho dôležití, a preto môžeme s Ním rátať. Nevzdajme sa Ho ani my, lebo je úžasné kráčať v ústrety budúcnosti s tak silným Spoločníkom! Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka dôstojného brata biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Slavomíra Sabola
