Zjavenie Krista Pána murdcom – V znamení hviezdy
Written by radovan on jan 02, 2014 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6. 1. 2014
„V znamení hviezdy“
Milosť vám a pokoj od narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 2,1-2
„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.“
Milí priatelia v Kristu!
Socialistickú éru nášho štátu v minulosti symbolizovalo znamenie päťcípej červenej hviezdy. V školách sa deti učili spievať pieseň: „My sme deti slobodného kraja, pod červenou hviezdou zrodené….“. Červená hviezda sa stala znamením ľudského úsilia vybudovať raj na zemi. Toto znamenie bolo spojené s rozdeľovaním ľudí na pokrokových a triednych nepriateľov. V tomto znamení sa viedli vojny s túžbou zmeniť celý svet. Šťastie ľudí sa chcelo zbudovať na nešťastí iných, čo nemohlo priniesť požehnanie do budúcnosti. Ľudský projekt „záchrany človeka“, čoho symbolom bola červená päťcípa hviezda, zlyhal.
Dnešný kresťanský sviatok „Zjavenie Krista Pána mudrcom“ hovorí o Božom univerzálnom pláne záchrany človeka. Boh nikoho nenúti prijať jeho stratégiu záchrany človeka skrze lásku. Tento plán ostáva pre človeka otvorenou ponukou. Znamením tejto ponuky je Betlehemská hviezda, ktorá ohlasovala svetu narodenie zasľúbeného Spasiteľa. Príbeh mudrcov od východu hovorí, že táto ponuka nebies nemá ostať nami ľuďmi nepovšimnutá. Oni svedčia: Videli sme niečo výnimočné, znamenie nebies pre pozemšťanov, videli sme totiž Jeho hviezdu. V čom spočíva dôležitosť tejto hviezdy? Príbeh mudrcov hovorí, že
Jeho hviezda
a) spája ľudí na spoločnú cestu
Biblický príbeh o mudrcoch nehovorí o tom, kto boli títo ľudia. Údaj, že boli z východu a vedeli pozorovať nebeské telesá, dáva možnosť predpokladať, že pochádzali z oblasti Babylónie. Tradícia cirkvi v nich vidí mužov rôznych národov, čím chce podčiarknuť univerzálnosť v Kristu ponúkanej spásy pre všetky národy. Nevieme, či sa tí ľudia poznali, či zdieľali rovnaké názory na svet. Tajomstvom pre nás ostanú ich charakterové črty i dĺžka cesty, ktorú prešli. Avšak tieto údaje nie sú vôbec dôležité. Podstatné je, že posolstvo Betlehemskej hviezdy dokázalo ľudí rôznych názorov a pováh spojiť na spoločnú cestu. Vytvorili spoločenstvo tohto znamenia a sú svedkami jeho posolstva, ktoré dosvedčujú slovami: „videli sme totiž Jeho hviezdu“. Ona hľadajúcim ukázala správnu orientáciu a urobila z nich pútnikov a svedkov narodeného Krista = t.j. stelesnenej Božej lásky.
Táto skutočnosť je dôležitá aj pre dnešnú dobu. Pri množiacich sa rozpadoch rodín, rôznych kauzách a rozporoch v cirkvi, či spoločnosti, potrebujeme nanovo spoznať skúsenosť mudrcov, že posolstvo betlehemskej hviezdy nás dokáže spojiť dovedna. Ak Božie zjavenie v Kristu bude pre nás v živote to najdôležitejšie, uprednostnené pred všetky naše čiastkové záujmy a akcenty života, potom naše kroky budú usmerňované na spoločnú cestu. To, čo nás spája v Kristu, bude silnejšie ako to, čo nás rozdeľuje. Určite platí: Čím bližšie ku Kristovi, tým bližšie k sebe navzájom. Čím viac orientovaní na Jeho zjavenie, tým viac vnímajúci seba navzájom. Dosvedčujme svojimi skutkami i slovom, že aj my sme videli a rozpoznali Božie znamenie v Kristu.
b) dáva nádej v beznádeji noci
Betlehemská hviezda bola pravdepodobne konšteláciou najväčších planét našej sústavy a to Jupitera a Saturna. Keďže Jupiter bol hviezda kráľov a Saturn hviezda židov, vykladajú mudrci znamenie, ako narodenie kráľa židov. Pre mudrcov nie je dôležité, že sa narodilo kráľovské dieťa, ale to, že dieťa je Božím znamením pre svet. Je svetlom do tmy. Tma kryje zem, ale svetlo Božieho zjavenia rozráža jej moc. Hviezda je nádejou pre noc.
Nie je často noc? Tma v nás i okolo nás? Noc starosti, vyčerpanosti, sklamania i nemoci? Alebo noc hriechu a bezradnosti? Noc vo svete v podobe vzrastajúceho sekularizmu a novpohanstva? Noc osobných problémov i starostí v spoločenstve?
Kto dlho zostáva v tme, prepadá beznádeji. Noc nezaženú naše ľudské snahy. Tie mnohokrát iba zdôraznia našu bezmocnosť a bezvýchodiskovosť. Iba svetlo od Boha, svetlo Betlehemskej hviezdy, ktorá je znamením pre tento svet, osvecuje noci našich beznádejí. O tom hovorí žalmista slovami: „Bo ty rozsvecuješ môj svieceň, Hospodine; môj Boh mi ožiaruje temnotu“ (Ž 18,29). Boh koná dnes pri nás rovnako ako v biblickej dobe. Od nás záleží, či žalmistova skúsenosť o východisku zo situácie ľudských nocí sa stane našou skúsenosťou.
c) prináša poznanie, že dôležitejšie v živote je mať kráľa, ako byť kráľom
Tradícia cirkvi hovorí, že mudrci z východu boli králi. Táto výpoveď sa nedá o prieť o biblický text. Avšak z príbehu o mudrcoch je zrejme, že to boli zámožní ľudia. Dá sa to dedukovať z darov, ktoré narodenému dieťaťu doniesli, ako aj z predpokladaných nemalých výdavkov na dlhú cestu, ktorú museli zdolať, kým prišli do Jeruzalema. Či už boli králi, alebo vznešení majetní ľudia, možno konštatovať, že išlo o ľudí, ktorí si mohli zakladať na svojom spoločenskom postavení, svojej kariére, alebo svojom bohatstve. Oni nám však svojim správaním odkazujú, že oveľa dôležitejšie ako byť kráľom, je mať kráľa. Hovoria to slovami: „prišli sme sa mu pokloniť“ (v.2).
Skutoční veľkí ľudia sa vedia skloniť pred autoritou. Nechať sa viesť autoritou im umožňuje učiť sa byť autoritou. Ľudia, ktorí neuznávajú žiadnu autoritu sa nikdy autoritou nestanú a iba si ju u druhých despoticky vynucujú. To platí o všetkých nás, či už sme v úlohe rodičov, učiteľov, cirkevných alebo svetských predstaviteľov.
Mudrci od východu nás chcú vystríhať pred škodlivou túžbou „byť kráľom“ a pozývajú k hľadaniu „Kráľa kráľov“ pre svoj život. Oni ho našli v betlehemskom dieťati. Ak sa pred Ním skloníme aj my, potom sa staneme skutočnými osobnosťami pre svoje okolie.
d) z nás robí znamenie pre svet
Mudrcov znamenie hviezdy fascinovalo. Svedomito ho skúmajú. To, čo sa udialo na nebi, neostáva pre nich iba ako záležitosť končiaca sa vedeckým opisom výjavu. Prenikne to ich myseľ i srdce a dá ich to do pohybu. Pri stretnutí s Kristom zažijú vrcholnú udalosť svojho života a stanú sa z nich ľudia „inej cesty“. To je svedectvom o tom, že Betlehemská hviezda nechce zostať iba vzdialeným znamením na nebi. Ona chce preniknúť a meniť naše životy.
Ježiš, ktorý sám seba v Zjavení Jánovom označuje „Ja som ta jasná hviezda ranná“ (Zj 22,16), nechce byť iba predmetom dávnych príbehov. Ako ranná hviezda = zornička, chce mať svoje miesto nie na betlehemskom nebi, ale v našom srdci. Deje sa tak skrze moc Božieho slova. Apoštol v 1 Pt 1,19 o tom hovorí: „Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, dokiaľ nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach“. Keď sa Kristus stal zorničkou v našich srdciach, stávame sa my svetlom do noci Bohu odcudzeného sveta. Pavel o tom hovorí: „…aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné dietky Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre (F 2,15).
Príbeh mudrcov nechce byť príbehom vzdialenej hviezdy na nebi, ale príbehom zorničky v našich srdciach. Preto nenechajme ani my to svoje zatvorené jej pretvárajúcemu jasu! Amen!
Použité materiály : Kázňová prípravka dôstojného brata biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr. Slavomíra Sabola
