Deviatnik – Nezaslúžená milosť
Written by radovan on feb 12, 2014 in - No Comments
Deviatnik – 16. 2. 2014 „Nezaslúžená milosť“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
R 8, 34
Kristus umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa za nás.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V názve nedele, ktorú dnes ako cirkvi slávime – „Deviatnik“, veľmi zreteľne počujeme číslo „deväť“. Chce sa nám tým povedať, že od ďalšieho významného kresťanského sviatku Veľkej noci nás od dnešného dňa delí 9 týždňov. Starocirkevný názov tejto nedele znie „Septuagesimae“, čo v latinčine znamená číslo 70. Tým sa zas chce vyjadriť približný počet dní, ktoré nás od sviatku Veľkej noci delia. Toľko snáď k samotnému názvu dnešnej nedele.
Myslím si však, že oveľa dôležitejšie ako názov tejto nedele je jej téma, ktorá v našej cirkvi znie : „Nezaslúžená milosť.“ Pre nás, protestantov, je téma milosť zvlášť obľúbená. Sola gratie – spasení, ospravedlnení pred Bohom sme jedine z milosti Božej, ktorú prijímame vierou – to je jeden z pilierov Lutherovej reformácie, ku ktorej sa hrdo hlásime a priznávame. Pred Bohom neplatia nijaké naše zásluhy. Všetko čo sme, čo máme a čo je pre nás vo večnosti pripravené, nie je nič iné ako prejav nezaslúženej Božej milosti. Aj preto Martin Luther hovorí, sčasti po nemecky, sčasti po latinsky : Wir sind Bettler. Hoc est verum. – (Pred Bohom) Sme žobráci. To je pravda.
To však, aby všetko bolo pre nás, hriešnych ľudí z milosti, o to sa niekto musel pričiniť. Niekto pre to musel vytvoriť podmienky a splniť Božie požiadavky a kritéria, a to celkom dokonale. My ľudia sme pritom neboli v stave, aby sme si takéto podmienky pred Bohom vydobyli, či získali. Naša hriešnosť nám v tom zabraňuje. Toto všetko pre nás mohol vytvoriť len jeden, ten, ktorý sám bol a je dokonalý, ktorý „hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach“ : Boží Syn, náš Pán a Spasiteľ – Ježiš Kristus. Nuž a to, čo pre nás vykonať mohol, to On aj vykonal. Vykonal to pre nás z lásky, z milosti, ktorú sme si ničím nezaslúžili. Naopak! To všetko dnes môžeme len s vďačnosťou prijať a tešiť sa z toho, že je to takto.
Pozrime sa teda lepšie na to, v čom všetkom sa Božia nezaslúžená milosť pre nás hriešnikov prejavila a dokázala. Pekne na túto skutočnosť poukazuje apoštol Pavol vo svojom liste rímskym kresťanom : Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa za nás. V týchto apoštolových slovách počujeme celkom 4 dôležité fakty, ktoré museli byť z Ježišovej strany vykonané, aby všetko pre nás mohlo byť jedine z milosti.
Kristus umrel. Ku Kristovej smrti sa tak v minulosti ako aj dnes ľudia stavajú rôzne. V dobách staroveku sa nad ňou Židia pohoršovali. Ten, ktorý bol zavesený (popravený) na drevo, bol totiž podľa zákona Mojžišovho prekliaty Bohom. Nuž a pravda je taká, že Ježiš toto prekliatie vskutku vzal na seba namiesto nás. Pre vzdelaných Grékov to zas neznamenalo nič. Oni mali svojich bohov, a tí boli nesmrteľní. Nejaký potulný učiteľ z Galilei, či Júdska im nič nehovoril a nebol pre nich nijakou duchovnou ani náboženskou autoritou. Iba málo bolo na začiatku tých, ktorí pochopili, že v Ježišovej smrti sa udialo niečo výnimočné vo vzťahu medzi Bohom a ľuďmi. Podobne je tomu dnes. Pre jedných je Kristova smrť odpudivá. Pre iných je to zas dôkaz Jeho porážky. Pre ďalších neznamená vôbec nič. Iba pre niektorých je smrť Pána Ježiša Krista základom ich spasenia. Ako veriaci vieme, že Kristus umrel pre naše hriechy (1K 15, 3). Takto nás zmieril s Bohom a získal nám večné vykúpenie. Za hriech totiž musela byť prinesená obeť a vyliata krv dokonalého, bezchybného obetného baránka. Nuž a keďže malo dôjsť k univerzálnemu, všeobecnému zmiereniu medzi hriešnikmi a Bohom, smrť obyčajného zvieratka tu nestačila. Bola potrebná oveľa vyššia cena na splatenie dlhu hriechu ako len nejaké zvieratko. My ľudia sme neboli v stave tento dlh hriechu Bohu zaplatiť. A tak sa Boh rozhodol, že ten dlh zaplatí za nás On sám, a to v smrti svojho vlastného Syna. Drahý brat, milá sestra : Ako ty vnímaš smrť Božieho Syna? Čo pre teba znamená Kristova smrť? Vidíš v nej veľkú a najmä nezaslúženú milosť pre svoj život?
Kristus vstal z mŕtvych. Tak ako k smrti Pána Ježiša sa ľudia v počas dejín staval rôzne, tak je tomu aj s Jeho zmŕtvychvstaním. Pre židovských vodcov to bolo nepríjemné zistenie, že im pri Ježišovi asi niečo podstatné ušlo. Že nepochopili, kým naozaj bol. No namiesto toho, aby si priznali svoje zlyhanie, uznali hlboký omyl a skorigovali svoje predstavy o Mesiášovi, radšej začali vyhlasovať, že mŕtve telo Ježiša ukradli Jeho učeníci a teraz tvrdia, že hrob je prázdny a On vstal z mŕtvych. Pre Grékov, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie bolo Pavlovo kázanie o týchto veciach na smiech. Bolo to pre nich číre bláznovstvo. Iba pre niektorých to bola udalosť, ktorú vo viere prijímali ako ďalší krok potrebný pre naše spasenie a večnú záchranu. Podobne je tomu s postojmi voči Ježišovmu vzkrieseniu aj dnes. Pre jedných je to rozprávka, pre iných bláznovstvo a číry nezmysel a len pre niektorých je to prejav veľkej moci Božej, ktorá je silnejšia ako deštrukčná moc smrti. Úžasné je, bratia a sestry, že Boh nášho Pána po vykonaní dokonalého diela vykúpenia prebudil zo smrti. Tým dokázal, že obetnú smrť Vykupiteľa uznal ako dostatočnú. Tak to čítame aj na inom mieste v liste Rímskym (4, 25) : Boh vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie. To znamená, Boh Otec prijal obeť svojho Syna ako dostatočnú a postačujúcu, platnú naveky. Niet o tom pochybnosti! Človek k nej už nič nemusí a ani nesmie pridávať. Vždy totiž, keď sa snažíme ako ľudia obstáť pred Bohom na základe svojich skutkov, dehonestujeme a degradujeme tým dokonalú obeť Pána Ježiša. Nie je to nič iné ako prejav našej nedôvery, že samotná Kristova smrť nepostačuje. A preto sa ju snažíme ešte trocha vylepšiť svojimi zásahmi. No len spravodlivý z viery bude žiť pred Bohom. Nie spravodlivý zo zákona. Tak to čítame na stránkach Písma Svätého. Pretože spravodlivý zo zákona pred Bohom nie je nik. Na tom dnes smieme stavať a to nám dáva istotu. Drahý brat, milá setra, ako ty dnes vnímaš úžasnú udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania? Čo pre teba znamená Ježišovo vzkriesenie? Vidíš v ňom veľkú a najmä nezaslúženú milosť pre svoj život?
Kristus je po pravici Božej. V liste Židom čítame, že Pán Ježiš teraz sedí po pravici Boha. Je to v podstate označenie pre čestné postavenie, výsada, ktorú Ježiš obdŕžal od Boha ako odmenu za dielo, ktoré vykonal na zemi. Takto vo viere vidíme nášho Spasiteľa ako osláveného Bohom a oplývajúceho veľkou mocou. Kristov odchod naspäť k svojmu Otcovi nebol zbabelý útek. Tak by sme to snáď mohli klasifikovať, keby si bol Ježiš zavolal na pomoc 12 plukov anjelov pri svojom zatýkaní v Getsemanskej záhrade, a nuž a tí by ho z toho boli hravo vysekali. No kvôli nám to nespravil a vzdal tohto privilégia, ktorým disponoval. Ježiš tým, že vstúpil na nebo nám všetkým dokazuje, že On neprehral. Naopak! Vo všetkom vyplnil zákon. Spravil všetko nevyhnutné. Vykonal všetko, čo sa od Neho zo strany Jeho Otca očakávalo. Splnil očakávania, ktoré do Neho vložil Jeho Otec. To všetko nám dáva silu pre našu cestu na zemi. To všetko nám dáva silu najmä vtedy, keď vidíme, ako si i dnes viacerí zo svätých vecí, z Boha samotného i z Jeho Syna robia posmech. To všetko nám dáva silu, keď vidíme, ako je neraz Božie meno znevažované a zásluhy Božieho Syna nedocenené a potupované. To, že Kristus už teraz sedí po pravici Božej, nie je nič iné ako predobraz Jeho konečného univerzálneho oslávenia a vyvýšenia, kedy každý bude musieť pred Ním pokľaknúť a vyznať, že On je Pán pánov a Kráľ kráľov. To, že Kristus je po pravici Božej pre nás znamená i to, že naše modlitby majú mocného adresáta. Sme v rukách mocného Pána. Nuž a z týchto rúk a od lásky nášho Pána nás nemôže vytrhnúť nijaký nepriateľ – ani satan, ani choroba, ani neúspech, dokonca ani smrť. To, že Kristus je po pravici Božej pre nás znamená i to, že máme priateľa na tých najvyšších miestach. Dokonca nielen priateľa, ale nášho brata, ktorý nám zasľúbil, že si nás poberie tam, kde je teraz už On. Drahý brat, milá setra, ako ty dnes vnímaš úžasnú udalosť Ježišovho vstúpenia? Čo pre teba znamená Ježišovo vstúpenie na nebo, aby prevzal moc od svojho Otca? Vidíš i v tom veľkú a najmä nezaslúženú milosť pre svoj život?
Kristus sa za nás prihovára. Ani v nebi, v kráľovstve svojho Otca, nie je Ježiš pasívny. Naopak! Je aktívny a táto Jeho aktivita sa opäť týka nás, ľudí. Ježiš je aktívny predovšetkým ako ten, ktorý sa prihovára za nás a prosí za nás u svojho Otca. Naplnený láskou k nám za nás oroduje – prihovára sa a prosí, aby nám takto pomáhal v našich ťažkostiach ako jedincom i ako spoločenstvu Božieho ľudu vo všeobecnosti. Kristus sa za nás prihovára, keď už ani my sami nevládzeme prosiť za seba, či za iných. Prihovára sa za nás, keď to vzdávame, keď rezignujeme, keď nevidíme východisko, keď strácame nádej. Prihovára sa i za takých, čo prosiť nevedia a srdce sa im zmieta v ťažkostiach života, za postihnutých, ale i za voči Bohu zatvrdilých ľudí. Prosí i za tých, ktorí o to zrejme ani nestoja. A tak i nám dáva príklad a vzor, aby sme na seba navzájom vo svojich modlitbách pamätali a nepokladali sa za hodnejších oproti ostatným. Drahý brat, milá setra, ako ty dnes vnímaš úžasnú skutočnosť, že máš Príhovorcu v nebi, na najvyšších miestach? Vidíš i v tom veľkú a najmä nezaslúženú milosť pre svoj život?
Milí priatelia, dnešná nedeľa s názvom „Deviatnik“ nás tak chce viesť k tomu, aby sme boli Pánu Bohu skrze Jeho Syna Ježiša Krista predovšetkým vďační. Vďační za milosť, ktorú sme si ničím nezaslúžili a predsa sa nám jej dostáva. Vedie nás k tomu, aby naše životy ako jedincov i ako spoločenstva veriaceho ľudu – cirkvi, boli Bohu na oslavu za milosť, ktorej sa nám nezaslúžene dostalo v Ježišovej smrti, vzkriesení, vstúpení i v Jeho prihováraní sa za nás. Vedie nás k tomu, aby sme boli milostiví k druhým tak, ako i k nám je milostivý Kristus. Aby sme si dokázali odpúšťať tak, ako nám i On odpustil. A aby sme za seba dokázali prosiť tak, ako za nás neprestajne prosí i On. Amen.
