1. pôstna večiereň – Viera je, keď …
Written by radovan on mar 05, 2014 in - No Comments
1. pôstne večerné služby Božie – 7. 3. 2014
„Viera je, keď …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Židom 11, 8 – 10
Vierou poslúchol Abrahám, keď ho Boh povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa osadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.
Milé sestry, drahí bratia v Kristovi!
Jedenásta kapitola listu Židom v našom evanjelickom preklade Písma svätého nesie názov – Svedkovia viery. Vrelo vám ju všetkým odporúčam prečítať si ju, ak ste ju ešte nečítali. Je to kapitola, ktorá pojednáva o významných biblických postavách, ktoré by sme pokojne mohli označiť ako „prototypy viery“. Nie sú to ľudia dokonalí a bezchybní. Veď takých by sme ani nenašli. No predsa v Božích hodnoteniach a merítkach títo jednotlivci získali vysoké hodnotenie. Na Pána Boha pri všetkých tých menovaných v uvedenej kapitole daného listu zapôsobila práve ich viera v Neho.
Áno, v kresťanskom náboženstve je na viere v podstate založené všetko. No predsa pri položení otázky: čo je to viera? – by sme sa veľakrát asi dočkali dosť zdeformovaných odpovedí, ktoré by pravdu o viere vyjadrovali iba veľmi povrchne a možno aj úplne nesprávne. Na takto položenú otázku – čo je to viera? – akosi nie sme zvyknutí odpovedať. Hneď nám napadne klasická diplomatická odpoveď – No, to je v zásade dosť citlivá záležitosť. Je to v podstate súkromná vec každého. Viera – to je to, že verím.
Sestry a bratia, som hlboko presvedčený o tom, že drvivá väčšina evanjelikov na Slovensku by odpovedala práve takto, alebo podobne. Ak sa však dnes chceme rozprávať o viere, potom sa k odpovedi na otázku – čo je to viera – musíme postaviť naozaj zodpovedne. Viera, milí priatelia, to nie je ani pocit, to nie je ani dedičstvo po predkoch, to nie je len nejaké nejasné vedomie o tom, že nejaký Pán Boh musí niekde existovať. Viera nemôže byť len nejaké tušenie, či pocit. Pocity sú totiž veľmi nestále. Nestála viera – to je hotová pohroma. Viera nemôže byť ani dedičstvo po predkoch. Takto poňatá viera totiž zvyčajne naznačuje to, že naši predkovia síce ešte boli zbožní ľudia, no pre nás je to už len mŕtva záležitosť – niečo ako pekná výšivka po nebohej starkej vyložená na čestnom mieste vo vitrínke. Jednoducho spomienka – nič viac. A napokon – viera nemôže byť ani nejasné vedomie. Veď Pán Boh sa nám dáva poznávať jasne. Kto Jeho hľadá, tomu sa On dá nájsť – tak to predsa čítame ako zasľúbenie v Písme svätom.
Ak toto všetko teda nie je viera, potom čo je viera? Učebnica pre našich konfirmandov vieru definuje ako osobnú skúsenosť a zažitie Pána Boha v našom srdci. Je to stretnutie so živým Bohom. Ak si sa s niekým stretol, potom nepotrebuješ ďalšie dôkazy o tom, či existuje alebo nie. Jednoducho si sa s Ním stretol. Vieš, že existuje. A ak máš s niekým osobnú skúsenosť, potom ťa nikto nepresvedčí o tom, že si si to len vymyslel. Tvoja osobná životná skúsenosť je predsa ten najdôveryhodnejší dôkaz. Viera teda neznamená len byť presvedčený o tom, že Boh existuje, ale znamená aj zveriť Pánu Bohu celý svoj život, prítomnosť i budúcnosť, plány i zámery a naplno Mu dôverovať. Sestry a bratia, pokiaľ sa naša viera nestane skúsenosťou, stretnutím so živým Bohom a každodennou realitou naplnenou dôverou a vzťahom, potom to bude viera veľmi pokúšaná, kolísavá, bitá, nestála, labilná a nespoľahlivá.
Jedenásta kapitola listu Židom pojednáva o ľuďoch, pre ktorých viera bola výzvou. Možno do istej miery aj rizikom – skúsiť to v živote s Bohom a počúvnuť Jeho hlas. Zariadiť sa podľa toho, čo si On praje. Životný príbeh Abraháma, o ktorom pojednáva aj náš kázňový text mi len dáva za pravdu. Veď si len predstavte to, že žijete spolu so svojou rodinou, v pokoji, dostatku a v materiálnom zabezpečení. Pretože takto si Abrahám v skutočnosti žil predtým, než počul Božie volanie. A zrazu sa ozve nejaký neznámy hlas, ktorý však počujete veľmi zreteľne. Nie je to len ilúzia. Nie je to fatamorgána. Nie je to ani blúznenie v horúčke, ani duševné pomätenie. A ten hlas vám veľmi jasne a bezpodmienečne hovorí: Vyjdi zo svojej krajiny a zo svojho príbuzenstva, i z domu svojho otca a do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.
Iste by to pre nikoho z nás nebolo ľahké. Pri najmenšom by sme si aspoň vyžiadali čas na rozmyslenie. Klasicky by sme si napísali „plusy“ a „mínusy“ tohto Božieho volania. Analyzovali by sme, taktizovali, skúmali, snažili by sme získať čo najviac ďalších pre nás potrebných informácií, aby sme sa rozhodli zodpovedne a správne. Nuž a pravdepodobne by sme nikam nešli. Veď zo zabezpečeného života sa len veľmi ťažko odchádza do neznáma a v istom zmysle aj do rizika. Ťažko uveriť neznámemu hlasu. Pochybnosti sú neraz väčšie ako to, čo počujeme.
Nuž ale, brat a sestra, práve o tom je neraz viera. O vydaní sa do neznáma, a to napriek všetkým nevýhodám a mínusom, ktoré so sebou takéto rozhodnutie prináša. Je to o dôvere v Toho, ktorý ma povoláva. Je to o prekonávaní pochybností a zápase s nimi. Je to voľba. Vydám sa na novú cestu, na ktorú ma volá Boh, alebo dám radšej prednosť starým, dobrým, vychodeným a „osvedčeným“ koľajám?
Iste, milí priatelia, Pán Boh dnes zrejme nikomu z nás nekáže zbaliť si kufre a ísť niekam preč. Božia výzva adresovaná Abrahámovi pre niekoľkými tisícročiami by sa na nás dnes dala azda parafrázovať aj takto: Vyjdi z povrchného myslenia tvojej generácie, ktorá si myslí, že keď má pevné zdravie a dostatok peňazí, tak má všetko! Vyjdi z prevrátených životných hodnôt, ktoré zamorujú dnešný svet! Vyjdi spomedzi tých, ktorí biele nazývajú čiernym a čierne bielym! Vyjdi spomedzi tých, ktorí namiesto Stvoriteľa uctievajú veci stvorené! Opusť toto všetko a poď do krajiny, ktorú pre teba mám pripravenú! Iba tak obdržíš požehnanie!
Abrahám zrejme dlho neotáľal. Nedal priestor pochybnostiam, ani ironickým poznámkam svojej rodiny, ktorá dozaista jeho rozhodnutie ísť preč pokladala za počin bláznivého starca. V 1. knihe Mojžišovej 12 čítame: Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Abrám mal 75 rokov, keď vyšiel z Cháránu. Áno, ani v sedemdesiatpäťke nie je neskoro začať brať Boha vážne, ak som Ho doteraz azda ignoroval, alebo nehľadal, alebo sa o Neho jednoducho nezaujímal. Vždy je možnosť. Záleží len na nás.
Doteraz sme sa skôr zamýšľali nad tým, čo to je viera a ako by sa mala prejavovať. Čo však našu vieru udrží pri živote, ak sa pre nás viera stane skúsenosťou, vzťahom s Bohom a odvahou dôverovať Mu?
Písmo sväté hovorí, že viera je z počúvania. To znamená: tak ako vznikla, tak sa ona dá aj udržať pri živote. Vznikla z počúvania slova Božieho, a žije takisto len z Jeho počúvania. Hlas Boží je pre vieru totiž ten bezpodmienečne najdôveryhodnejší hlas v hluku tohto sveta. Milovaný Bohom sa veriaci človek odvažuje kráčať tam, kam Ho Boh vedie. Po ceste, ktorú Mu ukazuje. Tým najlepším ukazovateľom cesty je pritom štúdium Písma svätého, modlitba, spoločenstvo bratov a sestier v Kristu a takisto aj naše svedomie. To je kresťanovo GPS. Viera v kresťanskom ponímaní pritom nie je záležitosť slepej poslušnosti. Je to dôvera, že Boh to s nami myslí dobre. Fakt je, že čím viacej sa ponárame do hĺbok slova Božieho, o to viac takáto viera získava priestor v našom živote.
Viera je istota, že Boh si za svojim slovom stojí. Tak ako nesklamal Abraháma, tak nesklame ani nás. On je naozaj hoden toho, aby sme Mu zverili svoje životy. Viera však nie je len o dôvere, že to s nami Boh myslí dobre. Viera nám sprostredkúva vôľu a napokon aj silu konať a počínať si v živote zodpovedne – na základe našej dôvery. Do neznámej budúcnosti môžeme preto vykročiť s istotou, keď máme Boha po boku. Nad všetkým totiž mocne žiari zasľúbenie, že cieľ dosiahneme. Aj o Abrahámovi čítame, že sa vysťahoval a nevedel kam ide. Veril však, že cieľ dosiahne. Veď mu to zasľúbil samotný Hospodin. Ani my v podstate nevieme kam ideme. Vieme, že pre verných je pripravené kráľovstvo nebeské. To je to mesto, ktoré má pevné základy, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh, o ktorom pojednáva v našom texte pisateľ listu Židom. Dokonca apoštol Pavol a pisateľ knihy Zjavenie Jána sa nám o ňom pokúšajú niečo povedať. Ale aj ich predstavy sú len ľudské a ani zďaleka nevystihujú skutočnosť neba. No predsa aj my máme vieru a dôveru, že cieľ večnosti dosiahneme.
Okrem toho, my máme ešte ďalšiu výhodu. Abrahám ešte vtedy nič nevedel o Božom Synovi – Ježišovi Kristovi. A predsa veril hlasu, ktorý ho volal. My dnes vieme omnoho viacej. Pán Boh nám to – takpovediac – dosť uľahčil. V Ježišovi k nám prišiel na dotyk a jasne nám dokázal, že nás miluje, že Mu na nás záleží a že Jemu sa oplatí dôverovať a ísť za Ním. A predsa veľakrát paradoxne ani to nie je dosť.
Pevné základy mesta, toho nebeského Jeruzalema, ktorý je cieľom aj nášho putovania, sú už položené. Položil ich sám Syn Boží – a to svojou smrťou a vzkriesením. Pre každého, kto má skutočnú vieru sa už teda pripravuje príbytok v nebesiach. Nuž a práve tento úžasný výhľad a perspektíva do budúcnosti nás chce v každej chvíli nášho života naplniť energiou, silou, vytrvalosťou a odvahou, ktoré tak veľmi potrebujeme, aby sme vo viere obstáli a došli cieľa. Amen.
Pomodlime sa : Drahý náš Bože a Otče nebeský, Tebe ďakujeme za to, že aj v nás si mocou svojho Ducha vzbudil túžbu po Tebe, po viere v Teba a po poznávaní Teba. Ďakujeme za všetku trpezlivosť, ktorú si s nami mal a za nespočetné druhé šance, ktoré nám v živote dávaš. Prosíme, Ty sám bdej nad našou vierou. Daj, nech to nie je len nestály pocit, dedičstvo, či niečo hmlisté a nejasné. Prosíme, daj sa nám poznávať a napĺňaj nás odvahou zveriť sa do Tvojich rúk a Tebe dôverovať. Lebo to je viera, ktorá sa Tebe páči. A napokon prosíme, daj, nech ťažkosti, starosti a strádania tejto časnosti pre nás nie sú dôvodom k opusteniu Teba, ale skôr motívom k tomu, aby sme sa k Tebe ešte viacej utiekali a pri Tebe hľadali útočisko a východisko. Amen.
