2. pôstna nedeľa – O čom ste sa cestou zhovárali?
Written by radovan on mar 12, 2014 in - No Comments
2. pôstna nedeľa – 16. 3. 2014
„O čom ste sa cestou zhovárali?“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Mk 9, 33 – 34
33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Udalosť, ktorá je základom dnešného kázňového zamyslenia sa odohráva krátko po tom, ako Pán Ježiš svojim učeníkom po druhýkrát predpovedal svoje blížiace sa utrpenie, smrť a vzkriesenie : Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych (Mk 9, 31).
O čom ste sa cestou zhovárali? To je otázka, ktorú kladie Ježiš učeníkom po spomínanej druhej predpovedi, po príchode do mestečka Kafarnaum. Učeníkom sa neodpovedá ľahko. Dokonca mlčia a nič nehovoria. Namiesto toho totiž, aby ich mysle a rozhovory zamestnávala blížiaca sa smrť ich Majstra, jej význam, príčina a zmysel, oni v tej chvíli vedú veľké rozhovory o tom, kto z nich je najväčší. Ak evanjelista Marek dokladá, že učeníci po Ježišovej druhej predpovedi blížiacich sa udalostí nič nechápali, je to pravda. Ak by totiž chápali, určite by cestou neboli riešili nízku, prízemnú, čisto ľudskú a sebeckú tému, kto z nich je väčší (významnejší, dôležitejší).
Milé sestry, drahí bratia, dalo by sa povedať, že v podobnej situácii ako vtedy učeníci sa dnes nachádzame ako cirkev, či cirkevný zbor a najmä ako jednotlivci aj my dnes. Aj nám v čase pôstu zaznieva predpoveď nášho Spasiteľa o Jeho blížiacej sa smrti a vzkriesení. Aj my sa s Ním nachádzame na ceste do Jeruzalema. Aj my sa medzi sebou rozprávame a vedieme rôzne debaty. Ak by sa nás Pán Ježiš opýtal tak ako vtedy svojich učeníkov : O čom ste sa cestou zhovárali? – čo by sme Mu odpovedali? Táto Ježišova otázka by sa pokojne dala obsahovo rozšíriť aj na ďalšie možnosti : Ako ste využili vzácny čas pôstu? Čomu ste sa venovali? Aké boli vaše priority? Ako intenzívne ste premýšľali nad blížiacimi sa udalosťami Veľkej noci? Nad tým, že to všetko musel Kristus pretrpieť aj kvôli vám osobne! Že aj pre vás vstal z mŕtvych! Ako často a s akou veľkou chuťou ste prichádzali na pôstne služby Božie, na pôstne večerné služby Božie, na modlitebnú skupinku, spevokol, či modlitebný týždeň? Ako často a s akou veľkou chuťou ste si sami doma otvorili Písmo Sväté, Tesnou bránou, či inú pomôcku na pravidelné, každodenné čítanie Biblie, alebo ste si len tak zaspievali zo spevníka? Áno, bratia a sestry, i toto všetko sa môže skrývať za Ježišovou otázkou : O čom ste sa cestou zhovárali?
Čestne musíme priznať, že témou našich mnohých rozhovorov boli a sú prezidentské voľby. Dosť sme sa rozprávali, počúvali predvolebné debaty a analýzy o tom, kto z kandidátov je „väčší“. Sledovali sme preferencie jednotlivých uchádzačov, kto koľko percent by získal, kto by postúpil do druhého kola a podobne. Dnes sa ukáže, ako sme včera volili. Toto všetko v posledných dňoch dosť výrazne zamestnávalo našu myseľ, záujem i pozornosť. Možno až na toľko, že sme pri tom všetkom záujme o nového prezidenta aj zabudli Pánu Bohu poďakovať za jeden ďalší deň nášho žitia. No reálne : Koľkí z vás sa za nového prezidenta modlili? Koľkí ste prosili Pána Boha, aby sa v tejto záležitosti na Slovensku diala Božia vôľa? Iste, nemôžeme sa ako kresťania tváriť, že sa nás táto vec netýka. Žijeme v tomto štáte, sme jeho súčasťou. Nie sme nijaká sekta, ktorá okolo seba natiahne vysoký plot a žije len pre seba tváriac sa, že záležitosti okolitého sveta sa jej netýkajú. Nový prezident určite bude reprezentovať nás všetkých. Bude to hlava štátu. No zároveň pravda je taká, nový prezident ti ani neodpustí hriechy, ani za teba nepoloží život, ani ti nedaruje večný život. A preto skúmajme, kto si viac zaslúži v čase pôstu našu pozornosť? Pominuteľná hlava štátu alebo večná Hlava cirkvi – Pán Ježiš? Kto je naozaj väčší? Kto si zaslúži väčší priestor v našich rozhovoroch, v našom myslení?
Čestne musíme priznať i to, že témou našich rozhovorov bol aj problém na Ukrajine. Určite to bolo spôsobené aj tým, že táto téma je jednou z prvých vo všetkých správach. Iste, ani v tejto veci sa ako kresťania nemôžeme tváriť, že je to celkom mimo nás. Veď Ukrajina je náš východný sused. To znamená, nepokoje a nestabilita, ktorá tam teraz je, je veľmi blízko nás a našich hraníc. Už to nie je vzdialený Egypt, Lýbia, Afganistan, Sýria, či Palestína. Problém je takpovediac za našimi humnami. Opäť sa však pýtam : Kto z vás sa reálne modlil za pokoj na Ukrajine? Za nastolenie spravodlivosti, za odstránenie krívd, za mier, za kresťanov na Ukrajine! Pán Ježiš nás na to upozorňoval, že vo svete bude pribúdať takýchto konfliktov. A teraz je jedno, aké záujmové skupiny za tým stoja – či Amerika, či Únia, či Rusko. Najväčší záujem na rozpútavaní nepokojov má predovšetkým satan. Jeho enormný záujem je presmerovať pozornosť a záujem ľudí z vecí podstatných na veci nepodstatné. Z vecí životne dôležitých na veci menej závažné. I keď týmto samozrejme nechcem zľahčovať problém Ukrajiny. No reálne vzaté, brat sestra : Stojí tvoja spása, tvoje odpustenie hriechov, tvoje zmierenie s Bohom a tvoj večný život na tom, či sa Ukrajina pridá k Európskej únii alebo zostane pro rusky orientovaná? Závisí to všetko od toho, či Krym ostane súčasťou Ukrajiny alebo Ruska? V podstate to s tým nemá nič. To samozrejme neznamená, že nemáme mať aj na politické veci svoj názor. Otázka však je : nezamestnáva to našu myseľ, pozornosť a reči viac ako Ten, ktorý za nás život položil i z mŕtvych vstal? Kto si aj v tejto otázke zaslúži našu väčšiu pozornosť?
Čestne musíme priznať i to, že ústrednou témou viacerých Dobšinčanov počas minulého mesiaca bolo odvolanie konateľky Mestských lesov. Postupne sa ústrednou témou pre viacerých stanú blížiace sa primátorské voľby. To všetko bude zaneprázdňovať našu myseľ, pozornosť i záujem dosť intenzívne. Iste, aj záujem o veci verejné v tomto meste by nám nemal byť cudzí. Ale pýtam sa : Stojí nám to všetko za to? Človeka to akurát oberá o vnútorný pokoj, ktorý nám môže dať jedine Kristus. Pýtam sa : Koľkí z tých, čo vypisujú po internete a sociálnych sieťach reálne v modlitbe skúmali a skúmajú, aká je Božia vôľa pre toto mesto? Nie je úpadok mesta len dôsledkom úpadku morálky jeho obyvateľov? Nie je zlá situácia len dôsledkom toho, že Pán Boh akoby odňal svoje požehnanie? A odňal ho preto, nakoľko ľudia o Boha ako aj o Jeho požehnanie stratili záujem? Sami si chcú čo to dokázať, ale nejde im to až tak ako by oni sami chceli. Je mi jasné, že mnohým by boli takéto moje úvahy na smiech a hľadali by v danej situácii iné východiská : „vedenie mesta je zlé a neschopné, nie je tu práca, je tu veľa cigánov. Chce to zmenu na všetkých verejných postoch, chce to mladú krv. To sa potom budú diať veci!“ Iste, aj v tom je možno sčasti pravda. Ale len sčasti. Osobne som presvedčený, že zmena musí prísť z vnútra. V našich hlavách musí dôjsť k zmene predovšetkým, nie na vysokých stoličkách (alebo až potom na vysokých stoličkách). Nuž a to je pokánie – zmena myslenia. Inými slovami : byť čestný, spravodlivý a férový k druhým ľuďom, k sebe samému a v neposlednom rade aj k Pánu Bohu. Iba potom môže prísť požehnanie, pokoj a zdar. To je to veľké, čo by nás malo zamestnávať. Ostatné nestojí za to.
Bratia a sestry, čestne musíme priznať že aj na poli cirkevnom sa rozprávalo a písalo o kadečom, len nie o tom podstatnom. Rozpytvávanie jednotlivých cirkevných káuz na stránkach Posla, kde o tom čítajú ľudia, ktorí sa v tom ani nevedia zorientovať, sa zdá byť nie práve vhodnou a šťastnou témou rozhovorov pre Kristových učeníkov. Rovnako tak dlhodobý skrytý zápas našich verejných cirkevných predstaviteľov o prestíž, moc, pravdu, centralizáciu moci a „veľkosť“ je zrejme tiež istou formou zlyhania. Skôr keby naša veľkosť bola vo zvestovaní Krista! V úprimnej službe Jemu! V zmysle Ježišových slov : Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým! (Mk 9, 35). Nie v zápase o vlastnú veľkosť, spravodlivosť a pravdu. Ak totiž Kristus nie je našou pravdou, potom sme na tom všetci mizerne. Ak Kristus nie je našou spravodlivosťou, potom sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Jedno totiž veríme, kážeme, učíme a svedčíme, ale iné žijeme. A takáto dvojtvárnosť je protivná a odporná aj samotnému Bohu.
Nuž a čo sa týka mladšej generácie, tá zas čestne musí priznať, že témou ich „rozhovorov“ je neraz len túžba po veľkosti tým spôsobom, kto dostane čo najviac „lajkov“ na facebooku. Alebo kto zaboduje nejakým komentárom. Alebo na seba upúta pozornosť kadejakým, neraz aj nie príliš vhodným a šťastným spôsobom. Všetko je to potom neraz primitívne, nízke, povrchné, sprosté a vulgárne. Určite nie hodné Božích detí a Ježišových učeníkov.
O čom ste sa cestou zhovárali? To je otázka Pána Ježiša z dnešného textu pre nás, milé sestry, drahí bratia. Možno by našim rozhovorom mohli dať správny smer slová apoštola Pavla z listu Filipským 4, 8 : Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.
Podnety na rozhovor uvedené v týchto apoštolových slovách sa podobajú akoby situ, ktoré má malé očká. Teda nie všetko cezeň prejde. Prejde len to, čo má, čo je : pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. To je neraz to, čo je v očiach tohto sveta malé. Čo nedostáva veľa priestoru v médiách. A preto dajme si tú námahu a pýtajme sa sami seba v duchu: Je to, čo hovorím pravda? Je to, čo hovorím hodné Božieho dieťaťa a nasledovníka Ježiša Krista? Je to niečo dobré a hodnotné, čo môže druhým pomôcť a posunúť ich to ďalej?
Prosme dnes tak ako aj kráľ Dávid Hospodina o pomoc v tejto veci, aby sme sa tak ako aj učeníci neskôr nemuseli pred našim Pánom hanbiť za to, o čom sme „točili“, čo sme narozprávali : Nech ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ! (Ž 19, 15). Toto je cesta, bratia a sestry, ako sa dopracovať k tomu, aby naša odpoveď na Pánovu otázku : O čom ste sa cestou zhovárali? – bola pozitívna. K tomu nech nám sám Pán Boh pomáha! Amen.
