3. pôstna nedeľa – Problematika nevypočutej modlitby
Written by radovan on mar 19, 2014 in - No Comments
3. pôstna nedeľa – 23. 3. 2014
„Problematika nevypočutej modlitby“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Korintským 12, 8.9
8 Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, 9 ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Problematika nevypočutej modlitby. Áno, som si istý, že skúsenosť s nevypočutou modlitbou má zrejme každý jeden z nás. V našom živote sa objavuje konkrétna, naliehavá, vážna a seriózna záležitosť, ktorú dlhý čas v modlitbách, v plnej vážnosti predostierame nášmu Pánovi, ale nič sa nedeje. Všetko je tak, ako bolo. Nič sa nemení. Zdá sa, že Boh na našu prosbu nereaguje, nevypočúva, nevyslýcha nás.
To všetko neraz človeka vedie k presvedčeniu, že Boh neexistuje. Veď ak by existoval, niečo by sa predsa muselo zmeniť. Alebo si azda Boh potrpí na tom, aby sme Ho tak dlho prosili? Chce nám takýmto spôsobom dokázať, akí sme na Ňom závislí? Alebo nás chce takto ponížiť, či potrestať? Je nemálo tých, bratia a sestry, ktorí rozmýšľajú podobne.
Sú i takí, ktorí pri nevypočutej modlitbe začínajú veriť, že Boh možno aj existuje, ale celkom určite Mu na nás nezáleží. Nestará a nezaujíma sa o nás. Veď keby nás skutočne miloval, nesprával by sa takto! To potom mnohých vedie k tomu, že viac už Boha o nič neprosia, ani Mu neďakujú. Jednoducho, sklamanie z nevypočutej modlitby je tak veľké, že už Bohu nedôverujú a v podstate od Neho ani nič nečakajú. Vedie ich to neraz k averzii na Boha, priam až k agresivite, keď o Ňom počujú, keď natrafia na cirkev, či farára.
Áno, bratia a sestry, nevypočutá modlitba vie poriadne otriasť našou vierou v Boha a našou dôverou voči Nemu. Vie ich veľmi dobre preveriť. Ak si, milý priateľ, vo svojom živote podobnú skúsenosť mal, alebo ňou možno práve teraz prechádzaš, potom vedz, že nie si sám. Som presvedčený, že podobnou skúškou si musí prejsť každý kresťan. Skôr, či neskôr, alebo aj viackrát v živote.
Skúsenosť s nevypočutou modlitbou mali aj velikáni Písma Svätého. Spomeniem len troch. Napríklad kráľ Dávid. Jeho problém bol, že mu do oka „padla“ manželka jedného z jeho vojakov – Uriáša, ktorá sa volala Batšeba. Dávid v snahe, aby sa jej zmocnil, okolnosti naaranžoval tak, aby Uriáš v boji padol a on si mohol Batšebu vziať za ženu. Z tohto zväzku sa narodil chlapček, no prorok Dávidovi oznámil, že chlapček bude musieť zomrieť, nakoľko vzišiel zo vzťahu, ktorý bol poznačený krvou, nespravodlivosťou a smrťou Uriáša. Nasledovalo mnoho dní vrúcnych Dávidových modlitieb sprevádzaných pôstom za život chlapčeka a pokáním, no nič to nezmenilo na Hospodinovom rozhodnutí vziať malému Dávidovmu synovi život. A tak sa aj stalo.
Skúsenosť s nevypočutou modlitbou mal aj samotný Pán Ježiš. Keď v Getsemanskej záhrade prosil svojho Otca o to, aby od Neho vzal kalich utrpenia, ktorý Ho čaká, ak je to možné, no nestalo sa tak. Syn Boží si svoj kalich musel vypiť naopak až do dna. Pri zaobchádzaní s Ním nikto nebral ohľad na to, že prišiel od Boha. Nikoho nezaujímalo, koľkým smrteľne chorým ľuďom vrátil zdravie. Koľkým dal zmysel života, koľkých navrátil do života, koľkých povzbudil, potešil, či včas napomenul!
Napokon, skúsenosť s nevypočutou modlitbou mal aj apoštol Pavol, slová ktorého sme si vypočuli ako dnešný kázňový text. V nich píše o akomsi ostni, ktorý mu bol daný do tela. Treba si pod tým predstaviť pravdepodobne nejaký telesný hendikep, ktorý sťažoval jeho apoštolskú misijnú službu. Tak ako inokedy, aj v tejto núdzi sa Pavol obrátil na Ježiša Krista. Bol si istý, že túto jeho úpenlivú prosbu Ježiš vypočuje. Spravil tak dokonca, ako sám píše, trikrát. Napriek tomu sa nič nestalo. Namiesto zbavenia telesného trápenia prišla odpoveď : Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.
Pán mal so svojim sluhom iný úmysel. Modlitbu nevypočul preto, nakoľko Pavla jeho „ostňa“ v tele ani zbaviť nechcel. Jeho problém namiesto toho vyriešil iným spôsobom. Dal mu svoju milosť, aby toto bremeno v živote vedel zniesť.
Milá sestra, drahý brat, možno práve o toto ide Pánu Bohu aj pri tebe. Ak Boh tvoju prosbu nevypočúva, neznamená to, že ťa nemá rád. Že Mu jedno, ako ti je. Nie je to ani v tom, že by Boh nemal dosť síl na to, aby ti tvoju prosbu splnil a zrealizoval. Možno len nie si na to, čo od Neho žiadaš, ešte dostatočne pripravený. Možno to, čo si od Boha prosíš, by ti mohlo viac uškodiť ako pomôcť. A Boh to vo svojej vševedúcnosti vie. Preto ťa, svoje pozemské dieťa, ako dobrý nebeský Otec chráni pred tebou samým. Niečo na spôsob, ako keď si malé dieťa prosí ostrý nožík, lebo by sa s ním v tej chvíli chcelo pohrať. Vidí len to, že sa nožík leskne. Neuvedomuje si, že to lesklé ostrie by ho mohlo ťažko poraniť. Vtedy ako rodičia, či starí rodičia nešpekulujeme. Jednoducho zvíťazí zdravý rozum nad slzičkami a plačom. Myslím si, že takto nejako to pri nás z času na čas musí vyriešiť aj samotný Pán Boh. Sú zas určité veci, za ktoré prosíme, ale ktoré by nás mohli od Pána Boha vzdialiť. Možno by sme si neublížili telesne, ale duševne. Škodu by utrpel náš vzťah s Pánom Bohom. A to On predsa nechce. Pri fenoméne nevypočutej modlitby omnoho viac ako inde platí : Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a moje cesty nie sú vaše cesty, hovorí Hospodin.
A možno je to všetko tak ako pri Pavlovi. Možno ti Boh niečo nedáva jednoducho preto, lebo to nechce. Namiesto toho ti ponúka svoju milosť, vnútornú silu, aby si to životné bremeno, životný kríž vedel zniesť a zvládol ho. Tým bremenom môže byť snáď strata zdravia, alebo dlhodobo zhoršený zdravotný stav. Môže to byť krach v podnikaní alebo neúspech v práci. Tým bremenom môžu byť nedobré vzťahy v rodine, možno smrť životného partnera alebo dieťaťa.
Bratia a sestry, a čo na to Pavol? Čo na to kráľ Dávid? Čo na to Pán Ježiš? Čo na to my? Kráľa Dávida určite bolela a trápila smrť narodeného malého syna. Vedel, že nezlyhal Boh, ale v prvom rade on sám. A preto sa na Boha nehneval, ale v pokore, hoc aj s obrovským smútkom, prijal Boží spravodlivý verdikt. Nestratil vieru ani dôveru v Boha. Naopak! Ako výsledok svojej veľkej viery nám zanechal ako krásne dedičstvo mnoho svojich žalmov, modlitieb k Hospodinovi, ktoré máme v Písme svätom.
Čo na to Pán Ježiš? Určite tým veľmi trpel, keď Mu Jeho Otec neodpovedal tak, ako by bol chcel. Svedčí o tom aj Jeho volanie z kríža: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? No napriek tomu si je vedomý toho, kvôli čomu na tento svet prišiel. A preto ešte vtedy, počas svojej nevypočutej modlitby v záhrade v Getsemane prosí : Nech sa deje nie ako ja chcem, ale ako Ty chceš! Nuž a Božia odpoveď prichádza. Síce nie v zbavení kalichu utrpenia, ale v zjavení anjela, ktorý Ježiša vnútorne posilňuje, aby mal dosť síl čeliť tomu, čo Ho čaká. Božia odpoveď prichádza vo Veľkonočné ráno, keď sa Boh Otec k dielu zmierenia svojho Syna priznáva tým spôsobom, že Ho kriesi z mŕtvych.
Čo na to Pavol? Namiesto toho, aby vo svojej službe rezignoval, pokorne sa podrobuje Božej vôli. Preto môže nakoniec aj vyznať : Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. 10 Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný (2K 12, 9.10). To je paradox viery, bratia a sestry. Čo je slabé, vyvolil si Boh, aby porazil mocných tohto sveta. A čo je pre svet bláznivé vyvolil si Boh, aby vo svojom bláznovstve všetkým ukázal, že je múdrejší ako múdri tohto sveta.
A čo na my, milí priatelia? Čo tak pokúsiť sa o podobný postoj, keď aj na našu modlitbu povie Boh niekedy svoje „Nie!“? Pokúsiť sa nie o rezignáciu, o nedôveru voči Bohu, o neveru, sklamanie, averziu voči Bohu či zatrvrdilosť. To dokáže asi každý. Ale pokúsiť sa prijať Jeho milosť, v moci ktorej budeme môcť aj my znášať svoje kríže a bremená života. Tí, ktorí prijímajú túto milosť od svojho Pána, počujú zároveň aj Jeho slová pozvania : Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení! Ja vám dám odpočinutie.
Dovolil by som dnešnú kázeň zakončiť poslednou pravdivou myšlienkou : Boh neplní všetky naše priania, ale všetky svoje zasľúbenia. To je iste verná pravda! Túto pravdu Boh nech dokazuje deň čo deň aj pri nás všetkých! Amen.
