4. pôstne večerné služby Božie
Written by radovan on mar 31, 2014 in - No Comments
4. pôstne večerné služby Božie – 2. 4. 2014
„V (ne)bezpečí vlastných hradieb“
Milosť a pokoj nech sa rozhojňujú medzi skrze poznávanie nášho Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 13, 12 – 14
Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k Nemu von za ohradu znášajúc Jeho pohanenie. Lebo nemáme tu trvalého miesta, ale hľadáme ono budúce.
Milí priatelia, sestry a bratia!
Ako sa vám počúva posledná prečítaná veta? – nemáme tu trvalého miesta, ale hľadáme ono budúce. Pravdepodobne sa nájdu ľudia, ktorí si toto konštatovanie vypočujú so smútkom. Veď pobyt na tomto svete ich baví. Majú tu všetko, čo potrebujú. Darí sa im, sú úspešní. Ich poklady sú tu. Oni nemajú dôvod tešiť sa na niečo budúce. Svoje šťastie prežívajú naplno tu na tomto svete. No celkom určite sa nájdu i takí, ktorí si toto tvrdenie vypočujú s túžbou: Kiežby to už bola realita! Kiežby sa to stalo čím skôr!
Iste, tým sa nechce povedať to, žeby azda kresťan mal nazerať na tento svet úplne negatívne. Veď tento svet je predsa Božím stvorením. Stopy Stvoriteľa tu môžeme jasne pozorovať. Predsa však si veriaci človek uvedomuje aj tú skutočnosť, že zakotviť všetku svoju nádej, istotu a zmysel existencie do tohto sveta, je ako, povedané slovami Pána Ježiša, postaviť si dom na piesku. Tak ako dom postavený na piesku nemá pevný základ, tak ani my tu nemáme trvalého miesta. A keďže Pán Boh nechce, aby sme svoje životy končili v beznádeji a v hrôze, že ďalej už nič nie je, ponúka nám ono budúce miesto, budúce mesto, o ktorom si povieme za chvíľu.
Veriaci človek teda musí mať k tomuto svetu zdravý vzťah a postoj. Na jednej strane má využívať všetko dobré, čo tento svet ponúka, či už po stránke technickej, materiálnej, spoločenskej alebo sociálnej. Na druhej strane kresťan vie, že kniežaťom tohto sveta je satan, ten starý nepriateľ, ktorý s veľkou mocou a prefíkanosťou odvádza ľudí od Stvoriteľa, aby ich uvádzal do hriechu a smrti. Pod touto jeho temnou vládou trpíme všetci a pravda je taká, že sami sa z jej područia vymaniť nedokážeme. A preto ako veriaci ľudia túžime po mieste, na ktorom tento nepriateľ všetkého života konečne dohrá svoju hru a už viac nebude spôsobovať škodu.
Sestry a bratia, existuje vôbec také miesto, kde by nebolo zla, hriechu, podvodov, ľsti, závisti, vrážd, nepokojov, zlých vzťahov – jednoducho všetkého toho, čo tak veľmi otravuje náš život tu na zemi? Mnohí tomu veriť nechcú. Zdá sa im to ako niečo príliš krásne na to, aby to bolo skutočné. Aj by chceli veriť, ale ťažko si to predstaviť, žeby to niekedy mohlo aj takto vyzerať. A sú aj takí, ktorí tejto, pre iných utopistickej myšlienke, veria celým svojim srdcom. Isteže, bratia a sestry, nikto z nás si to nedokáže predstaviť. Ale to, že si to my nevieme predstaviť ešte neznamená, žeby Boh takéto miesto nedokázal vytvoriť. A preto, nespútavajme Pána Boha svojimi predstavami! Tie sú totiž značne obmedzené, a to zvlášť v oblasti transcendentna, teda v oblasti nadzemských sfér. Hospodin však nie je obmedzený nijakým spôsobom.
Vskutku, milí priatelia, takéto miesto existuje. Existuje miesto, na ktorom už satan dohral svoju hru. Toto miesto leží tam „za bránami“, teda mimo Jeruzalema. Tam, kde sa Ježiš Kristus ako Baránok Boží obetoval za hriech sveta, aby nás takto oslobodil z pút zlého nepriateľa. Tam, za bránami, teda na kríži, bola moc kniežaťa sveta zlomená. Vzkriesenie Syna Božieho, ktorý sa za nás obetoval, je toho jasným svedectvom. Nepriateľ všetkého života – satan – už teda nemôže doviesť všetko a každého k smrti. Naproti tomu víťazí život, ktorý Boh vo vzkriesenom Synovi priviedol na svetlo.
Sestry a bratia, tým novým budúcim miestom nie je nič iné ako ten nebeský Jeruzalem, o ktorom pojednáva aj Ján v knihe Zjavenie. Nebeský Jeruzalem v zmysle večného Božieho kráľovstva. Nuž a na tomto mieste môžeme mať aj my účasť. Aj my môžeme byť jeho občanmi. Prvou podmienkou nebeského občianstva je krst svätý. V Ňom sme spojení s Bohom. A druhou podmienkou je viera v ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Pravda je taká, milí priatelia, že tu, v tomto svete je ono budúce miesto ešte akoby mnohým ukryté. Je ukryté pod Kristovým krížom. On je totiž jeho základom. Avšak tak ako je Kristov kríž pre jedných bláznovstvom a pre druhých zas pohoršením, tak je to aj pre mnohých s večným životom, resp. s budúcim Jeruzalemom. Kto však hľadá toho Ukrižovaného, ten nájde aj toho Vzkrieseného a tak aj toho, ktorý ho povedie do budúceho miesta večného života.
Vyjdime teda k Nemu von za ohradu znášajúc Jeho pohanenie. Sestry a bratia, zamyslime sa spoločne ešte nad týmito slovami! Tento veršík by sa dal preložiť aj takto: Opusťme teda spolu s Ním hradby a nesme potupu, ktorú znášal On! Kresťanom zo Židov sa posmievali a prenasledovali ich Židia, ktorí neuverili, že Ježiš je Mesiáš. Značná časť listu Židom pritom pojednáva o tom, o čo väčšia je Kristova obeť než celý obetný systém. Na tomto mieste akoby autor tohto listu všetko objasnil, keď hovorí: Možnože bude potrebné opustiť aj tie naše hradby a trpieť spolu s Kristom. Byť vonku – mimo hradieb – znamenalo vo vtedajšom chápaní: byť nečistý. Pretože Ježiš na seba vzal našu nečistotu, znášal ako nečistý pokorenie za bránami Jeruzalema za nás.
Vedieť opustiť hradby – to je výzva pôstneho obdobia. Za hradbami sa každý cíti bezpečný. Aj obyvatelia Jeruzalema sa za bránami mesta cítili bezpeční. Skôr teraz myslím na bezpečnosť v duchovnom zmysle. Máme tu predsa chrám, máme zákon Mojžišov, máme obetný systém. Nič nám nehrozí. Nepotrebujeme v podstate nijakého Mesiáša. Dejiny mesta Jeruzalem nám však jasne potvrdzujú to, v akom strašnom omyle žili jeho obyvatelia. Jednak bolo mesto zničené po materiálnej stránke Rimanmi v roku 70, jednak bol zničený aj celý duchovný a náboženský život, na ktorom si Židia tak zakladali. Akoby im Boh dal jasne najavo: tým, že ste to podstatné – teda Mesiáša: Ježiša z Nazaretu, môjho jediného Syna zavrhli, tak teraz zavrhujem aj ja vaše obete a náboženské rituály.
Sestry a bratia, koľkí dodnes žijú v takom naivnom bezpečí vlastných hradieb! Naivne si mysliac, že Krista a Boha nepotrebujú. Že si vystačia aj sami. Že v podstate nepotrebujú ani odpustenie hriechov. Že nie sú predsa až takí zlí! Príbeh mesta Jeruzalema a jeho tragického konca je pre všetkých takýchto ľudí mementom, že bez Boha a Jeho zmilovania to ďaleko nepotiahneme.
- Kiež je pre nás pôstny čas výzvou k tomu, aby sme v živote okrem mnohých iných vecí nezabudli na jedno! Na Krista, na Jeho obeť za nás, na Jeho utrpenie, ktoré podstúpil namiesto nás, na Jeho smrť, ktorá zmierila spravodlivý hnev svätého Boha na jednej strane a ľudský hriech a zlobu na strane druhej.
- Kiež je pre nás toto pôstne obdobie výzvou k tomu, aby sme sa dokázali vzdať svojich istôt, na ktorých si neraz tak veľmi zakladáme, ale ktoré možno ani nie sú také isté, ako sa nám zdá.
- Nuž a napokon, kiež je pre nás tento pôst motiváciou k tomu, aby sme všetku svoju nádej a útočisko neinvestovali do vecí tohto sveta. Tie sú totiž pominuteľné a nestále. Naopak! Radšej investujme svoju energiu do hľadania toho budúceho mesta. Povedané slovami Pána Ježiša: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.
Sestry a bratia, všetko čo bolo treba vykonať, aby si aj ty mohol, aby si aj ty mohla byť občanom toho večného Jeruzalema, kráľovstva Božieho, bolo vykonané. Za naše hriechy bolo zaplatené krvou Božieho Syna. Nuž a to, že Boh takúto obeť prijal a že ona postačuje zas dosvedčuje Kristovo vzkriesenie z mŕtvych. Drahý priateľ, prijmi teda pozvanie. Opusť istoty vlastných hradieb. Odstráň zo svojho života všetko, čo ťa ešte oddeľuje od Pána Boha a daj sa zachrániť pre večnosť! Amen.
Pokázňová modlitba: Ďakujeme Ti, náš Pane za Tvoju nesmiernu lásku a milosť voči nám. Ďakujeme Ti, že si zaplatil tú najvyššiu cenu za našu záchranu. Ďakujeme Ti, že si sa obetoval raz a navždy za naše hriechy. Prosíme Ťa: pomôž nám opustiť starý spôsob života, priniesť pod Tvoj kríž všetky svoje hriechy a začať žiť nový život s Tebou. Daj nám silu a múdrosť, aby sme vedeli v každej životnej situácii myslieť a hľadieť do budúcnosti. Pomôž nám vzdať sa v prospech večného života všetkého, čo nás príliš viaže k zemi a k pominuteľným hodnotám. Chceme hľadať najprv Tvoje kráľovstvo a spoliehať sa na Tvoj sľub, že všetko ostatné, potrebné k životu, nám z lásky dáš i pridáš. Na Tvoje sľuby sa spoliehame a v Teba nádej skladáme dnes i naveky. Amen.
