5. pôstna nedeľa (Smrtná) : Všemocný – bezmocný Boh
Written by radovan on apr 02, 2014 in - No Comments
5. pôstna nedeľa (Smrtná) – 6. 4. 2014
„Všemocný – bezmocný Boh“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Mk 12, 1 – 9
1 Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. 2 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby prevzal od vinohradníkov (podiel) z úrody vinice. 3 Oni ho však chytili, zbili a pustili naprázdno. 4 Nato poslal k nim iného sluhu, ale tomu prebili hlavu a zneuctili ho. 5 Zase poslal iného, ale toho zabili. A mnohých iných (poslal); z tých niektorých zbili, iných zase zabili. 6 Mal ešte jediného milovaného syna; napokon toho poslal k nim a myslel si: Syna môjho budú sa ostýchať. 7 Ale vinohradníci si povedali: Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. 8 Chytili ho teda, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čítanie Pašií na dnešnú 5. Pôstnu nedeľu, ktorá má označenie aj ako „Smrtná“, nám ponúka akýsi rýchly prelet základnými bodmi v dejinách spásy. Je to čítanie o Božom zápase o človeka. Je to čítanie o tom, čo človek svojou neposlušnosťou, hriechom a vzburou voči Hospodinovi pokazil, na jednej strane. Na strane druhej je to čítanie o tom, čo Boh všetko spravil a robí, aby ľudskú púť do zahynutia, záhuby a večného zatratenia zvrátil. Je to čítanie o Božích zasľúbeniach skrze slová prorokov, ale aj ich naplnenie v Božom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Je to nejeden raz divné čítanie o divných Božích zásahoch. Je to divné Božie počínanie si s človekom, ktorý sa od Neho odvrátil a veľakrát o Božiu lásku už ani nestojí.
Aj príbeh, ktorý nám dnes zaznel ako kázňový text je divný. Podobenstvo, ktoré je v našom evanjelickom preklade Písma svätého označené ako „o zlých vinohradníkoch“ je nádhernou ilustráciou toho, čo sme dnes čítali v Pašiách. Koľko to Pána Boha stojí, aby nás zachránil! Čo všetko musel podstúpiť, aby to s nami nedopadlo zle!
Vskutku, divný príbeh. Ale teoreticky sa to mohlo stať. Majiteľ vinice je cudzinec, žije kdesi v zahraničí. Nemá čas starať sa o chod podniku. Možnože doma má iný biznis. Preto zveruje firmu domácemu managementu – prenajal vinicu vinohradníkom. Stále však zostáva jej majiteľom. Keď prichádza vinobranie, keď je vykonaná ročná uzávierka, celkom prirodzene požaduje svoj podiel zisku. Na tom predsa nie je nič nenormálne.
Nenormálne však je, že domáci nájomníci, vinohradníci, dosadený management, nemienia majiteľovi zisk vydať. Keď prídu majiteľovi poverenci, odídu naprázdno. Druhýkrát sú zbití a zneuctení. Tretí sa ani nevrátia, nakoľko sú zavraždení. Nuž a tak sa napokon stane aj majiteľovmu milovanému synovi, ktorého k nájomníkom pošle ako posledného, s plnou mocou jednať ako samotný majiteľ.
To je vskutku nezvyčajné správanie, bratia a sestry. Čo si to tí nájomníci namýšľajú? Že podnik patrí im? Áno, presne to si myslia. Dokonca sa v tom utvrdzujú : Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. Podnik bude náš. Nebude už patriť cudzincovi. Bude to náš kšeft a my s ním naložíme tak ako sami budeme chcieť. Výnosy si rozdelíme sami medzi sebou. My budeme pánmi vinice. Bude to na prospech nám a nikomu inému.
Bratia a sestry, to je opis od Boha odvráteného človeka. Verí a je presvedčený, že svet je jeho, že jeho život patrí len jemu samotnému. Nahovára si, že nikomu zo svojho života nemusí skladať účty. Že na tomto svete je len preto, aby si užíval a nikto nemá právo mu do toho hovoriť. Tou vinicou, ktorú si človek chce „sprivatizovať“ pritom môže byť viacero vecí : tento svet, náš život, naša rodina, dokonca aj spoločenstvo cirkevného zboru a cirkev ako taká. Pravda je však taká, že nič z toho človeku nepatrí. To všetko nám bolo dané len do nájmu a raz príde čas, keď sa od nás bude požadovať účet.
Milí priatelia, nad takýmto počínaním vinohradníkov sa nám zastavuje rozum. Ešte viac však nad počínaním majiteľa! Keď prvýkrát poslal svojho splnomocnenca, aby mu inkasoval výnos vinice, nedočkal sa. Nič sa však nedeje. Namiesto, aby dôrazne zjednal nápravu, po čase posiela ďalšieho služobníka. Výsledok je však ten istý. Prečo teraz už majiteľ nájomníkov nepotrestá? Prečo nepovolá políciu alebo vojsko, aby sa domohol toho, čo mu právom patrí? Miesto toho posiela svojho syna. Verí, že na neho budú brať už ohľad. No opäť nič. Veď svojou nečinnosťou akoby dával vinohradníkom signál, že si môžu dovoliť všetko. A oni svoju drzosť každým krokom aj stupňujú. Vrcholí to až vraždou samotného syna.
Neexistuje niečo ako vymáhateľnosť práva a povinnosť platiť dlhy? Nemal majiteľ zakročiť skôr? Nie je svojou nečinnosťou vlastne spoluzodpovedný za to, čo sa stalo jeho synovi? Nemal to predvídať? Je pán vinice tak naivný, že neodhadol, čo majú vinohradníci za lubom? Je tak bezmocný, že sa nezmôže na odvetnú akciu? Alebo je taký trpezlivý, že riskuje životy svojich služobníkov i samotného syna?
V tejto chvíli, bratia a sestry, musíme vziať na vedomie, že sa jedná o podobenstvo, teda obraznú reč. Pointa je takáto : Pánom a majiteľom, ktorý vinicu vybudoval a zveril vinohradníkom, je Hospodin sám. A všetky naše námietky ohľadom správania sa majiteľa – jeho naivita, bezmocnosť, trpezlivosť ako aj riskovanie – to všetko platí o našom Bohu. Áno, taký je On – hovorí toto podobenstvo. Taký naivný, bezmocný, trpezlivý a riskujúci je náš Boh. Keď mu zabijú jedného služobníka, pošle ďalšieho. Keď zabijú aj toho, pošle svojho Syna. V našich Bibliách má toto podobenstvo nadpis : O zlých vinohradníkoch. Pýtam sa však : nebolo by výstižnejšie, keby toto podobenstvo nieslo názov : O trpezlivom pánovi vinice? O Božej trpezlivosti? O Božom riskovaní?
Zvykli sme si hovoriť o Božej vševedúcnosti a všemohúcnosti. V našich predstavách je Boh ten, kto všetko vie, všetko predvída, všetko riadi. Áno, právom. Ale v tomto podobenstve sa nám Boh predstavuje ako ten, ktorý aj keď vie a predvída, predsa nezasahuje. Predsa neuplatňuje svoju všemocnosť vo svoj vlastný prospech. Všetko robí v záujme svojho výnosu z vinice. Nuž a tým výnosom je právom očakávaná poslušnosť nájomníkov, ich vďačnosť, ich láska, úcta a rešpekt pred majiteľom. Tým výnosom, drahý brat, milá sestra, som ja a ty. Tým výnosom je naša poslušnosť, vďačnosť, láska a rešpekt. Boh, akoby z cudziny, naproti tomu všetko riskuje, vrátane smrti svojho Syna; Boh nekonečne trpezlivý; Boh riskujúci nad všetku mysliteľnú mieru ľudských podnikateľov a vlastníkov. Žasnete? Aj ja žasnem. Žasnem nad našim všemocným – bezmocným Bohom.
Čo sa však stane s tými „tunelármi“ cudzieho podniku? S tými, ktorí majetok, čo im nepatrí, pokladajú za svoje vlastníctvo. S tými zlými vinohradníkmi. Neexistuje azda žiadna spravodlivosť? Nie je náš Boh azda spravodlivý? Čo urobí pán vinice, ktorému zabili syna? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Áno, je to tak. Tí zlí vinohradníci skončia. Pán obnoví svoje právo, svoj nárok na svoju vinicu. Veď je to napokon stále jeho vinica. Nepatrí vinohradníkom, i keď tí o tom postupne začali byť presvedčení. To nie je nič iné ako typický príklad aj dnešného „osvieteného“ človeka. I on je akoby presvedčený, že bohom si je on sám. Veď kresťanského Boha a Boha Biblie zatiaľ ešte nevidel. Veď Ho napokon ani nikto ešte nedokázal. Takýto človek je presvedčený, že všetko patrí len jemu. Niet komu skladať účty, len sám sebe. Ale to je veľký omyl. Tí zlí vinohradníci nebudú užívať plody z Božej vinice.
Brat, sestra, nedomnievaj sa, že by si mohol mať z Božej vinice, alebo z jeho ľudu výnosný kšeft! Skončíš! Nech si nikto nemyslí, že Božia vinica – svet, pozícia v spoločnosti, rodina, život, cirkev – patrí jemu! Že aj Boh patrí do jeho vlastníctva. Že si v tejto „vinici“ môžeš počínať tak ako sa tebe chce a páči, k svojmu vlastnému prospechu a zisku! Veď Pán Boh je vzdialený. Trčí niekde v cudzine. A svoje vlastníctvo si stráži načisto bezbranne a bezmocne. Skončíš! Skončíš ako tí zlí vinohradníci!
Ty, pokiaľ sa takto budeš správať, skončíš, milý priateľ. Ale neskončí tým vinica. Neskončí tým Božie dielo na tomto svete. Pán Boh nekapituluje kvôli tvojej sprenevere. Nevydá svoju vinicu napospas „tunelárom“. Vinicu prenajme iným. V piesne proroka Izaiáša o vinici to končí ináč: Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju (Iz 5, 5). Tam teda vinica skončí. Vyjde navnivoč. Ježišovo posolstvo o trpezlivom Bohu však ide ďalej : Vinicu prenajme iným. Nevzdá sa teda navždy svojej vinice. Zverí ju tým, ktorí budú prinášať ovocie. Ktorí budú vedieť, že sú služobníkmi, nie pánmi Božieho diela. Odníme ju však tým, ktorí si v nej počínajú, akoby mala patriť im, akoby o jej výnose mohli oni sami rozhodovať.
Vinicu prenajme iným. Všimnite si, bratia a sestry, že je to povedané za tým, ako zlí vinohradníci zneuctili, zranili a popravili mnohých pánových sluhov. Za tým, ako zabili jeho vlastného syna! Aká nekonečná trpezlivosť! Ani smrť vlastného syna neviedla pána vinice k tomu, aby sa jej zriekol a vzdal, aby si povedal : takú vinicu ja už nechcem. Veď mi spôsobuje len zlosť a zármutok. Neustále ponižovanie a urážky. Ja tu vinicu jednoducho zruším, veď ju vlastne ani nepotrebujem. Inými slovami povedané : Načo sa ešte babrať s ľuďmi?! Veď sú tvrdošijní a nevďační! Nezaslúžia si nič! Nepotrebujem ich! Zruším ich!
Ešte aj po smrti vlastného syna chce pán mať svoju vinicu – svet, spoločnosť, život človeka, rodinu, cirkev. Aká vzácna pre neho asi musí byť?! Ešte aj po smrti svojho Syna Pán Boh chce mať na zemi svoj ľud! Aký vzácny asi pre Neho musí byť?! Aký vzácny si asi pre Neho ty, drahý brat, milá sestra?! Akí vzácni sme asi pre Neho my všetci, priatelia?! Žasnime preto dnes nad touto veľkou Božou láskou, miernosťou, zhovievavosťou a trpezlivosťou a buďme za ňu nekonečne vďační! Amen.
Použitá literatúra : Pavel Filipi : Kolik zbývá z noci /Kázání/ Kalich 2006
