6. pôstna nedeľa (Kvetná) – Pre svoju poslušnosť sa stal ničím
Written by radovan on apr 10, 2014 in - No Comments
6. pôstna nedeľa (Kvetná) – 13. 4. 2014 – (Pašiové sl. Božie s Večerou Pánovou)
„Pre svoju poslušnosť sa stal ničím“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Filipským 2, 5 – 8
Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus : On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Pašiové čítanie počas dnešnej – Kvetnej nedele ma priviedlo až do mesta Jeruzalem. Nachádzam sa v ňom spolu s mojim Pánom a Majstrom – Ježišom z Nazareta. Vítam Ho palmovými ratolesťami, tak ako aj všetci ostatní. Kladiem pred Neho svoje rúcho na znak úcty, na znak toho, že som ochotný sa kvôli Nemu vzdať aj toho najcennejšieho. Spolu s veľkým davom i ja prevolávam : Hosana, syn Dávidov! Teda : Zachráň nás, veľký potomok kráľa Dávida! Zachráň nás, Bohom skrze prorokov zasľúbený Mesiáš a Vykupiteľ!
Zdá sa však, že moje očakávania od Ježiša z Nazareta sa značne líšia od ostatných jasajúcich v zástupe. Tí všetci sa v Ňom snažia vidieť, chcú v Ňom vidieť a aj v Ňom vidia politického vykupiteľa. Vojvodcu, čo zmobilizuje všetkých bojaschopných Židov, ktorí ešte nezabudli na svoju slávnu minulosť, na svoju hrdosť a sú ochotní bojovať za svoju politickú slobodu a nezávislosť. Túžia po nastolení pomerov, ktoré v tejto oblasti panovali pred zhruba 1000 rokmi, keď izraelskými kráľmi boli Dávid a potom jeho syn Šalamún. Vtedy to bol práve Izrael, kto tu udával tón, kto rozhodoval. Toto príživníctvo a arogancia Ríma už trvajú pridlho. Nastal čas na zmenu. Ježiš je šanca. Bol by to úžasný vodca a kráľ. Keby niekto z vojakov zomrel, Ježiš by ho vzkriesil, a tak by neboli nijaké straty. Keby bol niekto zranený, Ježiš by Ho v okamihu uzdravil a on by mohol bojovať ďalej. Keby sme boli všetci hladní, Ježiš by spravil trik a všetci by sme sa najedli. Už by sme ani nemuseli pracovať. To by sa nám žilo. Ak by sa nám nepáčilo momentálne počasie, Ježiš by nám ho urobil podľa nášho priania.
Ja však v prichádzajúcom vidím nie politického kráľa. Ten by predsa nepricválal na požičanom oslíkovi. Nevidím v Ňom kúzelníka na počkanie. Nevidím v Ňom automat na plnenie ľudských prianí. Nevidím v Ňom ani vojvodcu oháňajúceho sa mečom, ktorý by svoju blízkosť s Bohom a výhody z toho vyplývajúce investoval do krviprelievania. Obávam sa veľkého nedorozumenia. Ja v Ježišovi vidím skôr Vysloboditeľa a Vykupiteľa duchovného. Toho, ktorý nás prišiel zmieriť s Bohom, priniesť nám odpustenie. Toho, ktorý nás učil o kráľovstve nebeskom a do tohto kráľovstva nás chce aj priviesť. Vidím Jeho poníženosť a poslušnosť Jeho nebeskému Otcovi v každom ohľade. Tie si neskôr všímam v Getsemanskej záhrade, keď Ho jeden z najbližších učeníkov zrádza. Poníženosť a poslušnosť vidím pri Jeho zatýkaní. Sú prítomné aj počas samotného vykonštruovaného výsluchu. Sú to poníženosť a poslušnosť, ktoré z Ježiša sálajú, keď Ho mučia, keď stojí pred Pilátom, keď sa zástup rozhoduje medzi Ním a Barabášom. Sú to poníženosť a poslušnosť, ktoré Ho zdobia, keď visí za nás na dreve kríža.
Áno, bratia a sestry, poníženosť a poslušnosť. To sú dve veľké fenomény, ktoré pri Ježišovi badáme počas celého Jeho života. No zvlášť intenzívne ich vnímame ako skvejúce sa drahokamy na Ježišovom živote najmä počas Jeho posledných pozemských dní.
V dogmatike kresťanskej cirkvi existuje učenie, ktoré sa nazýva „kenóza Krista“. V zrozumiteľnej reči je to učenie o sebavyprázdnení, ponížení Krista. Je to učenie, ktoré pojednáva o tom, že Kristus sa zriekol svojho stavu pred vtelením a vzal na seba podobu ľudského služobníka. Sám seba teda vyprázdnil takým spôsobom, že počas svojho pozemského pôsobenia sa vzdal nároku na všemohúcnosť, vševedúcnosť a všadeprítomnosť. Iba tak na seba mohol vziať v plnosti naše ľudstvo (človečenstvo, s výnimkou hriechu), aby mohol zomrieť. Čo to všetko ale pre Neho znamenalo prakticky?
U proroka Agea takto hovorí Hospodin zástupov : Moje je striebro, moje je zlato (Ag 2, 8). Ako pokorný a závislý človek raz dokonca ani nemal dosť peňazí na to, aby mohol zaplatiť daň na chrám. Keď chcel svojim protivníkom vysvetliť, aby dávali cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie, musel si vypýtať peniaz, ktorý použil ako ilustráciu. Sám v tej chvíli pri sebe totiž nemal žiaden. On, ktorému patrí všetko, sa kvôli nám stal chudobným. Hospodin v žalme 50, 10 o sebe takto hovorí : Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. Ako človek si však musel požičať osla, aby na ňom prišiel do Jeruzalema.
V Písme svätom čítame, že Jemu sú k dispozícii všetky voje nebies. Keď za Ním prišiel ozbrojený zástup od vodcov židovského národa, aby Ho zatkli v záhrade Getsemane, bez všetkého mohol prosiť svojho Otca, aby Mu zoslal na pomoc a obranu 12 légií anjelov. No neurobil to. Namiesto toho sa nechal spútať, zajať a odviesť. Urobil zo seba „ nič“. Stal sa doslova „ničím“. Čítame síce o anjeloch ktorí Mu posluhovali v púšti, po tom, ako úspešne obstál pri pokúšaní satanom. Aj v Getsemanskej záhrade sa Mu zjavil anjel, aby Ho posilňoval. No keď visel na kríži, nikto Mu na pomoc neprišiel. Celkom sám dokonal a naplnil veľké dielo vykúpenia.
Bratia a sestry v Pánovi, čo viedlo Pána Ježiša k takémuto konaniu a správaniu? Jednou z možných odpovedí je : Bola to Jeho poslušnosť voči svojmu nebeskému Otcovi, Jeho odovzdanosť do Božej vôle a rúk.
Keď sa Syn Boží stal človekom, prehlásil o sebe : Ajhľa, idem, veď v Knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu (Židom 10, 7). S týmto poslaním napokon Pán Ježiš aj prišiel na tento svet a bol poslušný svojmu Bohu od jasličiek až po kríž. Práve na túto Ježišovu poslušnosť sa dnes chcem spoločne pozrieť.
Ježiš bol vždy poslušným dieťaťom. Potom ako Ho jeho rodičia našli v jeruzalemskom chráme, „išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný.“ (Lk 2, 51). Keď bol na púšti pokúšaný satanom, rozhodol sa, že radšej bude trpieť hladom, akoby mal konať nezávisle na svojom Otcovi v nebi. Nie Jeho osobné potreby, ale vôľa jeho Otca bola pre Neho rozhodujúca.
Aj počas svojej verejnej služby bol Bohu poslušný. Nikdy sa nenechal zviesť potrebami mnohých, ktorými bol obklopený. Naopak! Každé slovo, ktoré povedal a každý skutok, ktorý vykonal, to všetko bolo urobené až na Boží pokyn. Nikdy nie svojvoľne. Nejednal nikdy unáhlene ani oneskorene.
Aj v Getsemanskej záhrade, keď pred ním stála hrozná smrť na kríži, bola preskúšaná Jeho poslušnosť. Krásne to potvrdzujú Jeho slová vyslovené v modlitbe, do ktorej sa utiekal práve v kritických chvíľach. Z Ježišových slov je zrejmé, že bol plne pripravený byť svojmu Otcovi plne poslušný až do smrti: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja (Lk 22, 42).
Predsa však, táto Ježišova poslušnosť sa najviac prejavila na kríži. Tam počas troch hodín Bohu odovzdaný znášal trest za naše hriechy. Takto napokon poslušne sa vzdal aj svojho života, aby Boh mohol zrealizovať a naplniť všetky svoje spásne plány.
Drahý brat, milá sestra, posolstvo dnešnej poslednej 6. Pôstnej nedele, nazvanej aj „Kvetnou“, nás tak veľmi zreteľne konfrontuje s fenoménom Ježišovej poslušnosti, poníženosti a odovzdanosti do Božej vôle, do Božích rúk. No neostaňme dnes len pri Ježišovi! Skúmajme samých seba! Ako je to s našou poslušnosťou voči Bohu? Ako je to s našou poníženosťou? A ako to vyzerá s našou odovzdanosťou a dôverou voči Hospodinu? Ak máme byť úprimní, musíme vyznať, že nie vždy najlepšie. Neraz sme len poslucháčmi Božieho slova, no nie aj tými, ktorí ho súčasne zachovávajú. Neraz máme tendenciu vyvyšovať skôr samých seba, nie Krista. Neraz sme plní pochybností.
Sviatosť svätej večere Pánovej, ku ktorej sme dnes pozvaní, nás chce naplniť vnútornou silou, silou od samého Pána Ježiša, aby sme tak ako On, i my dokázali byť poslušní, ponížení, pokorní a odovzdaní. Pretože toto je tá úzka cesta, ktorá vedie do kráľovstva Božieho. Nie je mnoho tých, ktorí po nej kráčajú, pretože je to cesta nejeden raz naplnená aj odriekaním. No práve po nej sa nám treba uberať. Po nej nám treba kráčať, ak nám záleží na nebeskej odmene, ak o ňu stojíme. Prijmime teda i dnes v daroch Ježišovho tela i krvi posilnenie pre náš dobrý životný boj, pre poslušnosť voči nášmu Bohu, pre pokoru i poníženosť pred Ním ako aj pre našu odovzdanosť do Jeho dobrej vôle a milostivého vedenia! Amen.
