Veľký Piatok – Nepochopiteľné víťazstvo
Written by radovan on apr 14, 2014 in - No Comments
Veľký Piatok – 18. 4. 2014
„Nepochopiteľné víťazstvo“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
J 19, 18
Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, milí priatelia!
Mimo mesta Jeruzalem, na kopčeku pomenovanom Golgota, stoja tri kríže. Po pravej a po ľavej strane si svoj trest smrti za svoje prečiny odpykávajú dvaja lotri, kriminálnici. Medzi nimi, uprostred, visí Ježiš. Visí tam aj napriek tomu, že ešte pred chvíľou bol sudcom označený za nevinného. Ak je nevinný, prečo potom musí aj tak zomrieť? Kde je tu spravodlivosť? Čo sa to deje? Z toho všetkého, čo už vieme, čo už poznáme z Písma svätého, sa nám núkajú dve možné odpovede.
Ježiš musí zomrieť : a) pretože ľudia sú zlí. b) pretože Boh je dobrý.
Zamyslime sa v tejto chvíli nad prvým konštatovaním! Ježiš musí zomrieť, pretože ľudia sú zlí. Ich zloba spočíva v tom, že s Ježišom Kristom, tým Spravodlivým, nechcú mať nič spoločné. Syna Božieho nenávidia, nakoľko sú obžalovaní Jeho príkladným životom. Nenávidia Ho, nakoľko sú usvedčení Jeho slovami. Preto sa Ho rozhodnú ukrižovať.
Ľudská zloba sa v zákernej forme neprejavila len vtedy, keď dokázala zlikvidovať to najlepšie, čo ľudstvo mohlo postretnúť – svätého, čistého, nevinného a dobrého Syna Božieho. Táto ľudská zloba sa i naďalej prejavovala i prejavuje medzi všetkými, ktorí hľadajú toho, kto je za Ježišovu smrť zodpovedný. Z dejín vieme, že najviac si to v dejinách zrejme odskákali samotní Židia, ktorých ešte aj dnes mnohí nazývajú ako „Kristovrahov“, či „Bohovrahov“. Ich utrpenie počas stredovekých pogromov, či v koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny mnohí vnímali a vnímajú ako Boží spravodlivý trest za vraždu Božieho Syna, za Jeho neprijatie.
Je to však celá pravda ohľadom vinníkov Ježišovej smrti, bratia a sestry? Zdá sa, že je to len časť pravdy. Písmo sväté o tom v knihe Skutky apoštolov pojednáva takto : 27 Veď v tomto meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, 28 aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať (Sk 4, 27.28). To znamená : nielen Židia, ale aj pohania, nielen Herodes, ale aj Pilát. Všetci sa spolčili, zjednotili v zámere odstaviť Ježiša a odstrániť Ho. Aké zvláštne to je! Tí, ktorí si dovtedy nevedeli prísť na meno a stáli proti sebe v silnej opozícii, opovrhovali jedni druhými, sa teraz zjednocujú v spoločnom záujme. Ľudská zloba takto zjednocuje predošlých protivníkov v boji za zlú vec. Nie je tomu ináč ani dnes. Satan ľudí delí, pokiaľ im ide o niečo dobré. No zjednocuje ich, pokiaľ plánujú zrealizovať niečo choré.
Bratia a sestry, ukazovať na niekoho prstom ako na vinníka nie je teda na mieste. Ak sa v biblickom texte objavuje slovo „pohania“ myslí sa tým na všetky ostatné národy mimo národa izraelského. To znamená, že do tejto skupiny patríme aj my. Ja i ty. Veľký piatok je tak deň, aby si každý jeden z nás uvedomil svoj vlastný podiel na Ježišovej smrti. Je to tak, ako sa o tom krásne a pravdivo spieva v refréne jednej kresťanskej piesne : Klince nedržali na kríži, to viem. Iba ľudská zloba, môj Ťa držal hriech. Klince nedržali na kríži, to viem. Iba z veľkej lásky ku mne si tam šiel.
Je fakt, bratia a sestry, že sa nájdu i takí, ktorí dnešný deň Veľkého Piatku vnímajú ako Ježišovu kapituláciu. Tak to snáď aj nevedomky deklarovali ženy, ktoré Ježiša svojim plačom a nárekom sprevádzali počas Jeho tzv. krížovej cesty na Golgotu. Na ich prekvapenie sa im Ježiš prihovára a hovorí : Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou! Ale plačte radšej nad sebou a nad svojim hriechmi! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? Áno, priatelia, máme tendenciu Ježiša ľutovať v tento deň. Zdá sa nám, že je to naša ľudská primeraná reakcia na utrpenie, ktoré Boží Syn musí na sebe zniesť. Prejavenie súcitu a sústrasti. Ale fakt je, že On našu ľútosť, súcit ani sústrasť nepotrebuje. Nestojí o ňu. Naopak! To my sme tí, ktorých treba ľutovať. To my sme tí, nad ktorými treba zaplakať. Veď keď sa toto deje spravodlivému, čo môžu na sebe očakávať hriešnici?
Bratia a sestry, Veľký Piatok nie je dňom Kristovej kapitulácie, ale víťazstva. Je to deň víťazstva poslušnosti Bohu. Je to deň víťazstva vernosti Božiemu plánu. Je to deň víťazstva Božej lásky, milosti, milosrdenstva a odpustenia. Je to deň víťazstva nad satanovým pokušením. Deň víťazstva nad silami zla. Je to deň, keď my musíme pred Bohom kapitulovať. Uznať si, že nie pre svoje, ale pre naše hriechy Ježiš položil svoj život. Uznať si, že toto všetko spôsobili naša pýcha, tvrdé srdcia, neochota podriadiť sa dobrému Božiemu vedeniu. Neochota robiť pokánie a uznať si svoj omyl. To všetko spôsobila neláska, priam až nenávisť k Bohu i všetkému, čo s Ním súvisí.
Paradoxne však, táto naša kapitulácia sa môže stať našim víťazstvom. Stávame sa v Božích očiach víťazi, keď obeť Syna Božieho vo viere a vďačnosti i dnes prijímame. Stávame sa víťazi, keď v Ježišových ranách vidíme aj svoj vlastný vklad a podiel. Stávame sa víťazmi, keď dokážeme plakať sami nad sebou a svojou zlobou. Stávame sa víťazmi, keď svoje pády, hriechy a zlyhania dokážeme Bohu vyznávať a robiť pokánie. Stávame sa víťazmi, keď Syna Božieho robíme svojim Pánom, Kráľom, Vykupiteľom, Spasiteľom a Záchrancom. Ak však nič z toho nemienime vykonať, potom sme tiež víťazmi, ale v očiach satanových. A toto „víťazstvo“ je počiatkom našej definitívnej kapitulácie – večného zatratenia. Drahý priateľ, odpovedz si dnes sám : V koho očiach chceš byť víťazom? V očiach Boha alebo diabla? To všetko závisí od toho, aký postoj k Ježišovi zaujmeš aj v tento dnešný deň i počas ďalších dní svojho života v tejto časnosti.
Ježiš musí zomrieť, pretože Boh je dobrý. Boh v tichosti a mlčiac dovoľuje, aby bol Jeho Syn ukrižovaný a odsúdený na pomalú, bolestnú smrť. Nie! Nie je to krkavčí otec. Trhá Mu to srdce, keď sa na to musí prizerať a celé to krvavé divadlo sledovať v priamom prenose. Je to zvlášť bolestivé, keď ako všemohúci Boh by to mohol kedykoľvek ukončiť, svojho Syna zachrániť a vinníkov na mieste strestať. Ale On to neurobí. Neurobí to z lásky k nám. Jeho láska k nám Mu „spútava ruky“. Láska chce, aby Spasiteľ na kríži položil svoj život za hriešnikov. Iba tak sa totiž môže zrealizovať základný predpoklad vykúpenia hriešnikov.
Toto je teda výsledok ľudskej „dobroty“, milí priatelia. Každý, kto je o svojej dobrote presvedčený, vždy nech pohliadne na Kristov kríž. To tvoja i moja „dobrota“ to spôsobili. Každý hriech, ktorý je v našej knihe v nebesiach zaznamenaný, si treba predstaviť ako náš narastajúci dlh voči Bohu, ktorý nie sme v stave splatiť. Ten náš dlžobný úpis, môj dlžobný úpis, dlžobný úpis každého človeka mohol odstrániť iba ten, kto sám nezhrešil a nikdy nič zlého neučinil. Taký je však jedine Boh. Celé ostatné stvorenstvo je totiž porušené a nasiaknuté hriechom. Cena toho dlžobného úpisu je smrť svätého a spravodlivého. No keďže Boh zomrieť nemôže, stáva sa plnohodnotným človekom, aby zomrieť mohol – za nás. Človekom, avšak s jedným rozdielom. On vo svojom Synovi ani ako človek nikdy nezhrešil. A preto má Ježišova smrť takú veľkú cenu, hodnotu a moc. Moc spasiť. Moc zachrániť. Moc vytrhnúť z pazúrov diabla a večného zatratenia.
Drahí priatelia, to, čo sa odohralo pred 2000 rokmi na kopci Golgota, sa dnes rovnako týka aj nás. Ak nie sme s Bohom zmierení, ak s Ním nemáme korektný vzťah, ak zotrvávame v pýche a namyslenosti na vlastnú dobrotu, ak sa definujeme ako presvedčení ateisti a nikto na tom už nič nezmení, potom voči Jeho Synovi máme taký istý postoj ako aj vtedajšia generácia. Naše srdce je zlé a skazené. Preto potom s Ježišom nechceme mať ani nič spoločné.
No aj v takomto rozpoložení nás Boh miluje. Totálny, nepochopiteľný paradox! Miluje nás a upriamuje našu pozornosť na obetnú, zástupnú smrť svojho milovaného Syna. On zomrel na kríži, aby pre nás postavil „most“ k Bohu. Preto od Veľkého platí pre každého človeka, pre celý svet : Kto svoje hriechy uznáva, vidí ich, uvedomuje si ich a kto verí v Ježišovo dielo vykúpenia, teda v skutočnosť : že za jeho hriechy bolo už vopred zaplatené, uniká trestu a je s Bohom zmierený, vyrovnaný. To jest : nič Bohu nedlhuje, i keď sám preto nič nespravil. Boh ten dlh vyrovnal sám v sebe, v smrti svojho Syna. To je tak, ako keby vám prišla faktúra, ale na konci by stálo napísané tučným, výrazným písmom : ZAPLATENÉ! NEPLATIŤ! Predpoklad a základ takejto „faktúrky“ za náš hriech bol položený práve na Golgote vo Veľký Piatok v smrti Božieho Syna. Bohu vďaka a chvála za to! Haleluja! Amen.
