2. slávnosť Veľkonočná – Ježiš sa zjavuje i dnes
Written by radovan on apr 15, 2014 in - No Comments
2. slávnosť Veľkonočná – 21. 4. 2014
„Ježiš sa zjavuje i dnes“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Sk 1, 3
Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v našom vzkriesenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tak ako smrť nášho Spasiteľa na kríži, tak aj Jeho vzkriesenie patria k základným pravdám a pilierom kresťanstva. Ak by Ježiš nebol za nás zomrel, nebola by prinesená dokonalá, dostatočná a postačujúca obeť zmierenia za naše hriechy. Boh Otec by nebol zmierený s hriešnym človekom a nad celou našou spásou by visel jeden veľký otáznik. V podstate by nám nebolo odpustené. Ako ľudia by sme nemali možnosť dať si svoj vzťah s Pánom Bohom do poriadku. Nebol by totiž dôvod, aby nám Boh mohol odpustiť našu rebéliu voči Nemu. Bolo by to s nami viac zlé ako si to vieme predstaviť. V podstate by pred nami bola len jedna vyhliadka do budúcnosti, len jedna možnosť : večné zavrhnutie spred Božej tváre, večné zatratenie.
Ak by však nebolo vzkriesenia, ak by sa Ježišovo mŕtve telo ešte doteraz nachádzalo v nejakom skalnom hrobe niekde na území Jeruzalema, žili by sme v neprestajnej neistote a pochybnostiach : Stačí to, čo za nás Ježiš vykonal? Postačuje to? Je to dostatočné alebo je teraz rad na nás? Akú máme istotu, že Ježišova obetná a zástupná smrť za hriechy sveta bola Bohom prijatá, akceptovaná? Že nič viac k nej už netreba pridávať? Nuž, pravda je taká, že opäť nikto z nás by sa nemohol „hrdiť“ istotou spásy a záchrany pre večnosť. Chýbala by nám totiž akási spätná reakcia z Božej strany. Akési Božie potvrdenie, že je naozaj „dokonané“, ako to Ježiš vyznal, keď dokonával. Veľkonočná udalosť prázdneho hrobu, veľkonočná udalosť vzkriesenia je však jasnou Božou spätnou väzbou pre nás. Je to jasné potvrdenie od Boha, že On obeť svojho Syna prijal ako dostatočnú, dokonalú a platnú na veky. Nič k nej už pridávať netreba. Je treba len jedno : vo viere, vďačnosti a pokore ju deň čo deň do svojho života prijímať. Žiť v nej, tešiť sa z nej a svedčiť o nej. My predsa neveríme v mŕtveho Záchrancu, ale v živého Vykupiteľa. Vzkriesenie tak podčiarkuje to najdôležitejšie : Na kríži zaplatil Pán Ježiš celú vinu za toho, kto v Neho verí, kto Mu dôveruje. On síce položil svoj život za všetkých. Osoh, úžitok a efekt z Jeho smrti má však len ten, kto v Neho verí a prijíma Ho.
Povedal by som, že toto je veľmi pekné teologické zdôvodnenie udalosti vzkriesenia. No pre Ježišových učeníkov a Jeho sympatizantov pred 2000 rokmi to také jednoduché nebolo, ako by sa to nám dnes mohlo zdať. Bol potrebný čas na to, aby všetci títo dokázali prijať udalosť vzkriesenia ako fakt, ako realitu. Veď mŕtvi bežne zo svojich hrobov nevstávajú. Je to tak dnes a bolo tomu tak i vtedy. Aby to Ježiš svojim nasledovníkom jasne dosvedčil, že žije, že to nie je nijaký prelud ani klam mysle, počas 40 dní po svojom vzkriesení im mnohými spôsobmi dokazoval, že je to skutočnosť. Že žije, že vstal naozaj z mŕtvych.
Tak už v deň svojho vzkriesenia sa Ježiš zjavil vystrašeným, ale aj sklamaným a zdrveným učeníkom zhromaždeným na jednom mieste v Jeruzaleme, skrývajúcim sa pred Ježišovými nepriateľmi. Oni však boli presvedčení, že vidia iba ducha. Boli potrebné tri fakty, aby pochybnosti učeníkov boli zničené :
- Ježiš im ukázal svoje ruky i nohy. Na nich mohli jasne vidieť rany po ukrižovaní. Je zaujímavé, že aj na svojom vzkriesenom, oslávenom, resp. duchovnom tele, ako sa táto forma tela po vzkriesení zvykne nazývať, si Ježiš ponechal rany po ukrižovaní. Tie nám majú aj počas celej večnosti pripomínať, že večný život a spásu v nebeskom kráľovstve máme len kvôli nim. Na to nesmieme nikdy zabudnúť.
- Učeníci sa Ho smeli dotknúť a tak sa presvedčiť, že je medzi nimi skutočne telesný. Teda, že nevidia pred sebou len nejakého ducha podobajúceho sa na ich Majstra, ale že je to ten, kto ich za učeníkov povolal a vo vyučovaní a vedení s nimi prežil spoločné tri roky.
- Aby ich presvedčil ešte viacej, že On je ten Vzkriesený, jedol pred ich očami kúsok opečenej ryby a plátok medu. To znamená: mal s nimi spoločenstva stola, ktoré pre orientálneho človeka predstavovalo potvrdenie priateľstva a deklarovanie veľmi úzkeho vzťahu. Ako by tým Ježiš chcel naznačiť : tak ako som s vami bol v úzkom a priateľskom vzťahu, keď som bol s vami v ľudskom tele na zemi, tak s vami budem, aj keď odídem späť k svojmu Otcovi a tak s vami budem aj počas celej večnosti.
Bratia a sestry, takto sa po svojom vzkriesení Ježiš zjavil približne 10x tým, ktorí v Neho verili. Pri jednom takomto zjavení bolo prítomných naraz 500 ľudí ako o tom v jednom zo svojich listov píše apoštol Pavol. Tí všetci mohli pre svoju generáciu, ale aj pre všetky nasledujúce generácie, i pre nás dnes dosvedčiť : On vstal z mŕtvych! Je zaujímavé, že v Písme svätom nikde nenachádzame zmienku o tom, že by sa Ježiš bol zjavil aj svojim pozemským protivníkom – farizejom, Kaifášovi, zákonníkom, kráľovi Herodesovi alebo aj Pilátovi. Ani teraz vo svojom oslávenom nebeskom tele nechcel robiť medzi ľuďmi show, tak ako ju nerobil ani počas svojho pozemského pôsobenia. Cesta show bola totiž diablovou cestou : Ak si Syn Boží, skoč zo strechy chrámu! Určite ti prídu v tej chvíli na pomoc anjeli a znesú sa dole, aby si si ani nohu neudrel o kameň! Poznáme tieto satanove slová z udalosti Ježišovho pokúšania na púšti. Bola by sa stala senzácia a ľudia by v masách šli za Ježišom ako za tým, pri kom o senzácie nie je núdza. To však nebola Jeho cesta, pretože to nebola ani cesta Jeho nebeského Otca.
Zjavovať sa ako Vzkriesený nepriateľom nemalo zmysel ani preto, pretože keď neuverili Ježišovým slovám a skutkom, kým ešte pôsobil na zemi, neuverili by Mu ani ako Vzkriesenému. Určite by si povedali, že je to len výsledok ich predstavivosti, nejaká fatamorgána, prelud alebo výsledok duševného vyčerpania. Určite to nemôže byť skutočne živý Ježiš. Veď ten predsa zomrel a je mŕtvy. Sami boli svedkami Jeho smrti.
Drahí bratia, milé sestry, zjavuje sa Ježiš aj dnešnému človeku? Osobne som presvedčený, že áno. Ale opäť je tu podmienka : viera a dôvera v Neho. Zjavuje sa tým, ktorí v Neho veria. Tí, ktorí neveria totiž mnohé udalosti vo svojom živote, či v živote svojej rodiny, alebo celkovo vo svete vnímajú len ako náhody alebo ako riadenie osudu. Nevidia za tým Toho, ktorý má réžiu tohto sveta pevne vo svojich rukách – toho Vzkrieseného. Veď tak o Ňom svedčí apoštol Pavol, že Boh Otec všetku moc teraz odovzdal svojmu Synovi a tak Ho oslávil. Tak Ho svojim spôsobom odmenil za Jeho poslušnosť na zemi. Ježiš sa síce zjavuje, ale nie takým spôsobom ako pred 2000 rokmi. No zjavuje sa nám vo svojom slove evanjelia. Zjavuje sa nám vždy vtedy, keď vypočúva naše modlitby. Zjavuje sa nám v našich bratoch a sestrách, s ktorými sa stretávame v spoločenstve veriaceho ľudu – na službách Božích, na biblických hodinách, na nácviku spevokolu, na modlitebnej skupinke, ale aj na brigáde, či spoločnej opekačke. Vždy vtedy je tam aj On. Zjavuje sa vždy vtedy, keď sa dvaja alebo traja spoločne stretnú, aby sa modlili za konkrétnu vec. Veď tak nám to On sám zasľúbil. Zjavuje nám zakaždým vo svojom tele a krvi vo sviatosti Večere Pánovej. Zjavuje sa v rôznych udalostiach nášho života. No aby sme Ho v tom všetkom videli, potrebujeme oči viery. Bez nich ostávame duchovne slepí. Milý priateľ, už si sa stretol so Vzkrieseným? Otvor oči, pros o vieru, pros Boha o nové videnie svojho života, svojej rodiny, svojej kariéry a na takúto modlitbu Boh určite odpovie svojou kladnou odpoveďou. I ty uvidíš, ako sa vo všetkom pri tebe až doteraz dokazoval Vzkriesený syn Boží.
Drahý brat, milá sestra, Vzkriesený Ježiš sa chce zjavovať dokonca aj prostredníctvom teba a mňa. Vidno na nás, na našich životoch, na našich spôsoboch, prejavoch, názoroch či slovách vzkrieseného Krista? Vidno na nás vieru vo Vzkrieseného? Mení táto viera naše životy? Sme ňou transformovaní? Je pre naše okolie pekným svedectvom? To je otázka dnešnej 2. slávnosti Veľkonočnej na nás dnes. Zdalo by sa totiž, že nás sa tieto udalosti spred 2000 rokov už ani nedotýkajú. Opak je však pravdou. Aj my sme ich súčasťou. Aj my môžeme byť pokračovaním Ježišovho zjavovania sa v tomto svete. Kiežby tomu tak bolo pri nás všetkých! Amen.
