2. nedeľa po Veľkej noci – O Božej radosti z hriešnika
Written by radovan on apr 29, 2014 in - No Comments
2. nedeľa po Veľkej noci – 4. 5. 2014
„O Božej radosti z hriešnika“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od nášho vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Lk 15, 1 – 7
1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: 4 Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. 6 Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. 7 Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ťažko povedať, či by majiteľ stáda pochválil takého pastiera, ktorý by kvôli zatúlanej ovečke opustil 99 ostatných a nechal ich na pustom mieste bez ochrany pred vlkmi a zlodejmi. Bolo by to čisté riziko a vyvstáva tu otázka, či by nebolo rozumnejšie tú jednu ovečku radšej odpísať. O rozumnosti alebo nerozumnosti pastierovho rozhodnutia však v biblickom príbehu reč nie je. Reč je o radosti : 5 A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. 6 Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou… Iste, 99 oviec má väčšiu cenu než jedna ovca. Ale v momente, keď sa jedna ovca stratí a opäť sa nájde, má tá jediná náhle cenu celého stáda.
Možno to tak celkom neplatí a nefunguje vo svete vecí, vo svete materiálnom. Ale keď sa jedná o živé tvory, človek prestáva počítať. Čo všetko je ochotná podstúpiť stará pani, ktorej psík sa zatúlal?! A akú odmenu je ochotná vyplatiť tomu, kto jej ho nájde?! A čo, keď sa jedná o strateného, nezvestného človeka alebo dokonca o dieťa? Desiatky, stovky ľudí sa dávajú do pohybu, nešetria sa náklady na techniku, a to všetko za jedným účelom : len aby sa stratený človek našiel. A aká je to radosť, keď sa nakoniec aj nájde! Je to senzácia aj pre médiá, ktoré o tom informujú! 7 Hovorím vám: Tak aj v nebi je radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.
Bratia a sestry, čo nám to tu Pán Ježiš vôbec hovorí? Predovšetkým hovorí toto : V nebi je radosť. Pán Boh sa raduje. Ľuďom často bráni akýsi ostych predstavovať si Boha, ktorý sa raduje. Skôr si predstavujú Boha, ktorý sa hnevá. A vôbec : môže mať Boh nejaké pocity? Skoro podvedome máme sklon si Pána Boha predstavovať ako nehybného, ako nepreniknuteľnú bytosť, akúsi sfingu s kamennou tvárou. Ježiš však prichádza a zvestuje Boha, o ktorom už Stará zmluva hovorí, že je všetko iné ako apatický, do seba uzavretý, statický Boh bez tváre. Je to Boh pohyblivý a živý. Je plný emócií a citov. Hnevá sa a zúri, ale sa aj usmieva a raduje a svoju radosť neskrýva ani pred anjelmi v nebesiach ani pred ľuďmi na zemi. Boh má ľudskú tvár. Tou tvárou je Ježiš Nazaretský, ktorý sedával pri jednom stole s hriešnikmi a kolaborantmi tak často, až to bolo jeho súčasníkom podozrivé a nápadné. Tam, pri Ježišovom stole s hriešnikmi, sa prejavuje Božia radosť. Kedykoľvek sa na pozvanie svojho Pána v pokání blížime k Jeho stolu, je v nebi radosť. Boh sa raduje.
Pán Ježiš ďalej hovorí : Boh sa raduje nad jedným hriešnikom viac než nad 99 spravodlivými. Jeden jediný Mu stačí k radosti. Nie zástup, množstvo a masa. Jeden jediný, ktorý bol stratený a zas sa našiel. Keď sa stratí nejaký človek alebo nejaká vec, znamená to, že ich nevidíme. Zmizli nám z očí. A ako to býva : Zíde z očí, zíde z mysle. Nie však z Božej mysle. Každý, i ten jediný stratený a zabudnutý človek, ktorý nám už ani nechýba, zostáva pre Boha dôležitý. Jemu totiž chýba do počtu. Bez toho jediného stádo nie je kompletné. Aj keby ich v ohrade bolo ešte 99, On ide, hľadá a volá aj tú jedinú stratenú ovečku. Evanjelista Matúš celkom oprávnene toto podobenstvo zaradil do súvislosti s tým, aké poriadky majú platiť v spoločenstve Ježišových učeníkov, v cirkevnom kresťanskom zbore. Aj tam sa stáva, že sa niekto zatúla, odbehne. Akoby sa stratil. A vtedy sme v pokušení toho človeka aj odpísať. Nech si ide! Veď je nás ešte 99! Nie tak! – hovorí Ježiš učeníkom. Vôľa nebeského Otca je, aby nezahynul ani jediný z tých malých, stratených. Ani jediný. Drahý brat, milá sestra, možno aj ty poznáš niekoho, kto sa vzdialil od nášho spoločenstva. Kto nám zmizol z očí a odbehol preč. A možnože si si v duchu povedal : Ako dobre, že tu nie je. Že ho nevidím. Vystačíme si aj bez neho. Nie tak! – hovorí Ježiš dnes aj nám. Vôľa nebeského Otca totiž aj pri nás je, aby nezahynul ani jediný z tých malých, stratených. Ani jediný. Čo si ty osobne, brat, sestra, spravil, či spravila pre to, aby sa ten stratený človek, ktorý nám chýba do počtu, vrátil späť? Aby si tu opäť našiel svoje miesto? Aby sa tu cítil príjemne a prijato?
Pán Ježiš hovorí za tretie : Boh má radosť z hriešnika. Keď chceš poznať, z čoho sa Boh raduje, musíš hľadať medzi hriešnikmi. To sa ťažko chápe. Farizeji a zákonníci Ježišovej doby a nábožní ľudia všetkých dôb to tiež ťažko chápali. Boh by predsa mal mať radosť zo spravodlivého. Preto vtedy reptali, že sa Ježiš schádza pod jednou strechou a sadá si za jeden stôl s pochybnými ľuďmi. A robí to dokonca bez toho, aby im predtým nariadil verejné pokánie, popol na hlavu, odev z vrecoviny a miesto v kúte. Skutočne, bratia a sestry, nečítame nič o tom, žeby toto bol Ježiš niekedy od hriešnikov požadoval, predtým, než si s nimi sadal k jednému stolu. Pravda je taká, že stále to niektorým ľuďom vadí. Nedáva Ježiš svoju prítomnosť príliš lacno? Čo Ho k tým hriešnikom tak priťahuje? Kde je tu pokánie? A kde obrátenie?
Ale pozor, priatelia! Evanjeliová správa hovorí predsa o tom, že to oni sa k Ježišovi približovali. To oni prichádzali do Jeho blízkosti, aby Mu naslúchali. A toto predsa je obrátenie! Keď človek prichádza k Ježišovi a Jeho slovu. Hriech má totiž úplne opačný smer. Hriech človeka vzďaľuje a odvádza od Krista i od Boha a tiež aj od Jeho slova. Avšak títo hriešnici k Ježišovi prichádzajú, priťahovaní Jeho mocou a láskou. To je obrat! To je obrátenie! K Ježišovi, k Jeho slovu! Do Jeho blízkosti. Takto, bratia a sestry, vo všetkej tichosti a nenápadnosti prebieha obrátenie a pokánie. Človek mení smer. A Božie srdce sa raduje. Boh má radosť z hriešnika. Väčšiu radosť než zo spravodlivého. Kto môže, nech to pochopí! A predsa to ostane tajomstvom! Tajomstvom Božej lásky, ktorá sa ujíma tých, čo pred Jeho svätosťou nemôžu obstáť. Ujíma sa nás, ktorí pred Jeho svätosťou nemôžeme obstáť.
Takéto bolo vtedy Ježišovo kázanie : Boh sa raduje. Boh sa raduje z jediného človeka. Boh sa raduje z hriešnika, ktorý prichádza k Ježišovi.
Bratia a sestry, zamyslime sa ešte nad tým, komu bolo toto Ježišovo kázanie adresované? Súvislosti naznačujú, že vtedajšími Ježišovými poslucháčmi boli farizeji a zákonníci, zbožní, oddaní a obetaví ľudia, ktorí nechápali, prečo Ježiš prijíma hriešnikov a reptali kvôli tomu. Akoby im Ježiš vtedy hovoril : Páni, predsa sa nepatrí reptať, keď sa raduje nebo a pohoršovať sa, keď Boh hľadá a nachádza svoje stratené deti. Vy, ľudia spravodliví, vy sa nič neurážajte kvôli tomu, čo je pre Boha dôvodom k radosti! Vy sa nič nebojte, že ste boli o niečo ukrátení! Že vám sa už nedostane! Božia láska nie je ako bochník chleba – čím viac ľudí, tým menšia porcia pre každého. Z Božej lásky neubúda, keď sa jej dostáva aj iným. Pánu Bohu preto ponechajte radosť nad nájdenými stratenými!
Rovnako dobre si však môžeme predstaviť, že Ježišovo kázanie počuli práve tí hriešnici, ktorí s Ním vtedy sedeli za stolom. Že toto kázanie bolo určené aj pre ich uši. Pre nich, stratených ako tá jedna ovečka. Pre nich, ktorých hriech zovrel do pasce. Im Ježiš hovorí : Vy, ľudia maloverní a krehkí, klesajúci pod svojimi vinami, vy sa nič nehanbite priblížiť sa ku mne a načúvať môjmu slovu! Vy sa nič nebojte, že vás môj Otec už dávno odpísal tak, ako vás odpísali ľudia! Vy si nemyslite, že Boh má radosť len zo spravodlivých! On má väčšiu radosť z vás!
Drahí bratia, milé sestry, počujme teda dnes toto Ježišovo kázanie ušami farizejov a zákonníkov – ako napomenutie našej pýchy a samospravodlivosti! Počujme ho však aj ušami colníkov a hriešnikov – ako povzbudenie a potešenie našej malomyseľnosti! Počujme ho však tiež – za tretie – ako pozvanie k účasti na Božej radosti! Ako priatelia toho muža od oviec, ktorí boli vyzvaní : Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. Radujte sa so mnou! – odkazuje i nám Ježiš od svojho i nášho nebeského Otca. Radujte sa spolu so mnou, pretože som vás – stratených – našiel! Amen.
Použité materiály : Pavel Filipi – Kolik zbývá z noci? /Kázání/ Kalich 2006
