Príhovor na Ekumenickej Turíčnej bohoslužbe – Ako spoznám, či mám Ducha Svätého?
Written by radovan on jún 04, 2014 in - No Comments
Príhovor na Ekumenickej Turíčnej bohoslužbe – 7. 6. 2014 (ev. kostol)
„Ako spoznám, či mám Ducha Svätého?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
G 5, 25 – 26
25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme (žime, choďme)! 26 Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes pri príležitosti spoločnej ekumenickej Turíčnej bohoslužby, na ktorej sme sa zišli ako katolícki a evanjelickí veriaci, by som sa s vami chcel zamyslieť nad praktickou a pre každého kresťana dôležitou otázkou. O Duchu Svätom sa totiž dá veľa teoretizovať. No pravda je taká, že Duch Svätý, ktorý bol na prvých učeníkov zoslaný, bol všetko iné, len nie teoretik. Prejavy svätého Ducha a Jeho pôsobenie idú ruka v ruke predovšetkým s praktickým, každodenným životom veriaceho človeka. A preto moja otázka znie : Ako človek spozná, či má Ducha Svätého?
Niekedy počúvame, že sa to pozná na mimoriadnych prejavoch, na akomsi duchovnom vytrhnutí, či extáze, alebo na modlitbe v duchovnom jazyku, či na schopnosti zázračne uzdravovať. Takéto prejavy, ako vieme, sa dosť intenzívne zdôrazňujú najmä v tzv. charizmatických kresťanských spoločenstvách. Tie potom idú až tak ďaleko, že tradičné, či ľudové cirkvi ako napríklad katolícku, či evanjelickú cirkev označujú ako vyhoreté, či priam až mŕtve spoločenstvá, kde nieto Ducha Svätého, nakoľko ani v katolíckom ani v evanjelickom učení tieto prejavy nie sú smerodajné a najdôležitejšie v živote kresťana. Za pravdu nám dáva aj prečítané Božie slovo, nad ktorým sa dnes chcem spolu s vami zamyslieť.
Apoštol Pavol, slová ktorého sme počuli, je v tejto veci omnoho miernejší : 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme (žime, choďme)! 26 Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! Toto sú podľa neho životné prejavy Ducha Svätého. Ak máš Ducha Svätého, nebudeš sa usilovať o to, aby si oslávil samého seba. Nebudeš svojho blížneho popudzovať k hnevu. A nakoniec : nebudeš závidieť. Aké prosté! Aké obyčajné! Predsa však : je to naozaj až také prosté a obyčajné? Nezávidieť, nehľadať vlastnú slávu, neprovokovať? Nie je to v našom svete, v našej dobe, v našej zemi i medzi nami v tomto meste skôr niečo výnimočné? Niečo skutočne mimoriadne? Kto je toho schopný, ten to nemá zo seba. Ten to má zhora, od Ducha Svätého ako Jeho mimoriadny dar.
Poďme však poporiadku! Ako teda človek spozná, či má Ducha Svätého? Predovšetkým tak, či má vnútornú túžbu žiť podľa Jeho vedenia. Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme (žime, choďme)! Ak je v mojom vnútri takáto túžba, potom nemôže ostať skrytá, ale musí sa prejaviť aj navonok. To je moje viditeľné kresťanské svedectvo pre okolitý svet. To je to, čo Pavol nazýva „konať podľa Ducha“, resp. „žiť podľa Ducha“ alebo v gréckom origináli „chodiť s Duchom“. To znamená : Riadim sa tým, o čom viem, že je podľa učenia Písma Svätého správne. Zavrhol som starú cestu života – cestu bez Boha, bez pokánia, bez ľútosti, bez viery a zmierenia a nechávam sa viesť Duchom – teda kráčam po novej ceste – s Bohom, v pokání, ľútosti nad hriechom, vo viere, láske a nádeji, a tým aj v zmierení s Pánom Bohom. Otáčam sa chrbtom k tomu, čo je zlé a sústreďujem sa na to, čo je dobré. Vedome teda kráčam cestou podľa línie Ducha Svätého.
Ak je teda vo mne túžba nechať sa viesť Duchom a tá je následne pretavená aj do tej skutočnosti, že sa Duchom Božím aj skutočne viesť nechávam a žijem podľa Jeho pravidiel, to je prvý dobrý signál, že mám Ducha Svätého, že vo mne pôsobí. Pokiaľ chýba túžba nechať sa Duchom Svätým viesť, ba dokonca to človek tvrdohlavo odmieta, čo sa následne prejavuje aj na jeho životných spôsoboch, potom je pravdepodobne človek vedený iným duchom, ale nie je to Duch Ježiša Krista.
Nuž a aby apoštol Pavol neostal len pri nejakom teoretizovaní a následných možných špekuláciách svojich čitateľov ohľadom toho, čo to znamená konať a žiť podľa Ducha, resp. chodiť s Duchom, prikladá ešte tri konkrétne výzvy ako praktické dôkazy pôsobenia Ducha Božieho v človeku. Sú to výzvy, ktorým rozumie každý a na základe ktorých sa človek môže aj sám otestovať: Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!
Z toho všetkého, bratia a sestry, sa chce povedať jedno : Základným prejavom nášho „chodenia s Duchom“, či naplnenia Duchom nie je nejaká duchovná extatická, či mystická skúsenosť. Sú predovšetkým to naše vzťahy lásky k druhým ľuďom. Na tomto mieste tak máme veľmi peknú ilustráciu toho, ako je naše jednanie k druhým ľuďom určované mienkou, ktorú máme sami o sebe. Ak hľadáme prázdnu slávu, resp. túžime po márnej chvále, potom popudzujeme druhých ľudí a automaticky im aj závidíme. Človek, ktorý túži po svojej sláve, má o sebe neraz prázdnu, nadnesenú, či dokonca falošnú mienku. Robí si o sebe ilúzie a je domýšľavý. A keď si o sebe myslíme veľa, to potom prirodzene narúša naše vzťahy s druhými ľuďmi. Nuž a kdekoľvek sa vzťahy s druhými ľuďmi zhoršujú, tam je skoro vždy základnou príčinou pýcha. To sa potom prejavuje tak, že ľudí dráždime a chceme im dokázať a predviesť akí sme dobrí. Následne druhým závidíme, pretože žiarlime na ich obdarovania alebo úspechy. Bratia a sestry, takýto život, takéto uvažovanie a správanie určite nie je z Ducha Božieho, ako to vyplýva z apoštolových slov.
V Písme svätom čítame, že prvý ovocím Ducha Svätého, teda Jeho prvým a základným prejavom je láska. Kto miluje, nie je domýšľavý ani pyšný. Duch Svätý mu totiž otvoril oči, aby videl jednak svoj hriech, jednak svoju nehodnosť, ale aj dôležitosť a cenu druhých ľudí. Kto miluje takouto láskou, ten druhého človeka pokladá za dôležitejšieho než samého seba. Kto miluje, ten nechce ani nepotrebuje vládnuť a dokazovať niečo všetkým naokolo. Radšej chce druhým slúžiť. To je jeho radosť a výsada. To je radosť a výsada každého kresťana, ktorý chodí v Duchu, žije s Duchom a koná podľa Ducha Svätého. Drahý brat, milá sestra, si takýmto kresťanom aj ty? Som ním ja?
Nechajme sa teda dnes otestovať, ale aj inšpirovať slovami apoštola Pavla, aby nastávajúce Svätodušné sviatky pre nás ako jednotlivcov boli predovšetkým silnou motiváciou k neustálej premene, k transformácii na Boží obraz a pre cirkev vo všeobecnosti, aby boli silnou motiváciou k tomu, aby bola skutočným viditeľným telom Ježiša Krista, Kristovou nevestou – jasnou, čistou a bez poškvrny. Slová apoštola Pavla nech nám sú nám v tom nápomocné : 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme (žime, choďme)! 26 Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! Amen.
