Sviatok apoštolov Petra a Pavla – Päť zastavení v živote Petra
Written by radovan on jún 25, 2014 in - No Comments
Sviatok Petra a Pavla – 29. 6. 2014
„Päť zastavení v živote Petra“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V cirkvi kresťanskej dnes slávime sviatok dvoch významných apoštolov kresťanskej cirkvi – Petra a Pavla. Nakoľko však dielo a život jedného ako aj druhého z nich sú tak obsiahle, že sa v jednej kázni nedá plnohodnotne sústrediť na oboch, rozhodol som sa, že sa v dnešnej kázni sústredím len na apoštola Petra. Neurobím to pritom tradičným spôsobom, a síce, že prečítam nejaký vhodný, priliehavý biblický text, ktorý budem vysvetľovať. Dnes by som sa skôr chcel sústrediť na dôležité, dovolím si povedať, prelomové momenty v živote Petra, ktoré výrazným spôsobom tohto muža viery formovali a razili mu ďalšiu životnú cestu a orientáciu. Samozrejme pritom použijem aj viacej biblických citátov. Začnime teda pekne krok za krokom!
Azda prvý prelomový moment v živote tohto apoštola bolo jeho samotné povolanie. To sa udialo na Petrovej rybárskej loďke, teda na „pôde“ jemu dôverne známej. O tejto udalosti sa dočítame napríklad aj v Lukášovom evanjeliu 5, 1 – 11 : 1 Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. 2 Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3 Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. 4 Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov. 5 Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete. 6 Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7 Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek. 9 Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. 10 Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním.
V tomto príbehu povolania by som si spolu s vami, milí priatelia, chcel všimnúť Petra ako človeka uvedomujúceho si svoj hriech. Šimon Peter tu vystupuje ako kajúci hriešnik. Pán Ježiš však o neho má záujem aj ako o hriešnika. On predsa neprišiel, aby hľadal spravodlivých, ale hriešnikov. Tak ako aj lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Ježiš neprišiel, aby veci Božieho kráľovstva a veci Božie vo všeobecnosti riešil s tými, ktorí si sami namýšľali, akí sú dobrí, spravodliví a bezúhonní. Hriech pre Ježiša nie je prekážkou. Prekážkou je len nevyznaný a neoľutovaný hriech. Peter však svoj hriech vyznáva. Samého seba pred týmto Ježišom vníma ako nehodného a nedostatočného. Preto ho Ježiš oslovuje k službe a pozýva k nasledovaniu.
Drahí bratia, milé sestry, na tomto prelomovom momente v Petrovom živote sa i my dnes môžeme naučiť jednej lekcii : Prvou podmienkou učeníctva je precítenie, uvedomenie si a vyznanie vlastnej hriešnosti, nehodnosti a nedostatočnosti pred Bohom, v prítomnosti ktorého nemôžeme sami zo seba obstáť. Veď tak to čítame aj v jednom z Petrových apoštolských listov, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“
Ako druhý prelomový moment v živote Šimona Petra som poňal jeho vyznanie. Na otázku svojho Majstra : Za koho ma vy pokladáte?, Peter odpovedá : „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ V tejto udalosti vyznania Petra stretávame už ako človeka, ktorý sa počas nasledovania Ježiša a školy učeníctva naučil a spoznal veľkú pravdu o svojom Majstrovi. Nie je to len Ježiš z Nazareta. Je to prorokmi a Bohom zasľúbený Mesiáš, Boží Syn, Spasiteľ, ktorý mal prísť na svet.
Bratia a sestry, Petrovo nasledovanie Ježiša teda začína prinášať krásne a konkrétne ovocie. Na tomto mieste sa tak dnes aj my smieme naučiť ďalšiu lekciu pre náš život viery a nasledovania Krista : Ak chceme Ježiša nasledovať, musíme najprv vedieť, kým On je. Teda poznať, povedal by som, teologickú pravdu o Ňom, o Jeho osobe. Tuná vidíme, že aj na vierouke cirkvi záleží, že aj správne poznanie je nesmierne dôležité. Nesmierne motivujúce je napokon aj to, že Peter sa nehanbí vydať takého svedectvo o Ježišovi.
Ako tretí prelomový moment v Petrovom živote ja osobne vnímam jeho zapretie Krista Pána. „Neznám toho človeka.“ V pašiových príbehoch toto zapretie z Petrových úst zaznieva nielen raz, ale dokonca trikrát. Viera v Boha a vzťah s Kristom prechádza rôznymi fázami a štádiami. Peter nielen vo viere rástol. Vo vzťahu k Ježišovi aj bolestne zlyhal. Nie je to perfektný hrdina bez poškvrny. Takých napokon na stránkach Písma Svätého zrejme ani nenájdeme. Dôležité však je, ako sa teraz on sám so svojim zlyhaním vysporiada. Nemenej dôležité je, čo na túto zradu povie samotný Ježiš. Evanjeliá nám prinášajú správu o správnej a vhodnej Petrovej reakcii na svoj nízky počin : „I vyšiel a žalostne zaplakal.“ Nie je to nič iné, bratia a sestry, ako ľútosť nad zbabelosťou a strachom. Nuž a Ježiš? Ten sa zachováva ako skutočný Pán a Kráľ, ktorý má veľké srdce pre odpustenie, prijatie a opätovné poverenie a vyslanie do služby.
I na tejto fáze Petrovho duchovného vývoja sa tak, milí priatelia, dnes smieme poučiť. Život s Kristom veľa krát nie je len jednosmernom raste. Treba počítať aj pádmi a zlyhaniami. Veď napokon, či veriaci, či neveriaci, stále odstávame hriešnikmi a hriech v nás pôsobí. To znamená, že zlyhávame, padáme, zrádzame, pochybujeme, bojíme sa. Potrebujeme Ježišov súcit, pochopenie, zmilovanie i odpustenie. Tiež však posilnenie a novú šancu. A pravda je taká, že sa nám toho aj vždy nanovo dostáva, keď si svoje zlyhania uvedomujeme, ľutujeme a vyznávame. Keď sa neuzatvoríme do strašných výčitiek svedomia ako to spravil Judáš, ale hľadáme milostivého, láskavého, odpúšťajúceho, zhovievajúceho a prijímajúceho Boha a napokon Ho aj nachádzame, tak ako Peter.
Ako štvrtý prelomový bod v Petrovom duchovnom raste a vývine vnímam jeho vyznanie a potvrdenie lásky. „Ty vieš všetko. Ty vieš, že ťa milujem.“ Týmito slovami Peter odpovedá na otázku svojho Majstra : Peter, či ma miluješ? Resp.: Peter, miluješ ma viac, než títo? Je to pre mňa akoby taká Petrova konfirmácia. Po tom, čo trikrát svojho Pána a Majstra zradil, resp. poprel, že Ho pozná, teraz má takisto trikrát verejne v kruhu ostatných učeníkov deklarovať svoj vzťah a postoj k Nemu.
Už sme si dnes v kázni povedali, že na správnom poznaní Krista, na správnej vierouke /kristológii/ bezpochyby záleží. Čo je však povšimnutiahodné, nakoniec sa Ježiš Petra nepýta na systematicko – dogmatickú definíciu Jeho osoby. Zaujíma Ho niečo celkom iné. Miluješ ma? Najviac teda záleží na vzťahu a postoji. Drahý brat, milá sestra, aký je tvoj osobný postoj ku Kristovi? Je tvoj vzťah ku Kristovi definovaný láskou?
Takto sa nakoniec dostávame do poslednej “štácie“ Petrovej duchovnej cesty. Je to jeho vystrojenie do misijnej služby. „Pas moje ovečky! Pas mojich baránkov!“ Sú to slová vzkrieseného Krista, ktorými po trojnásobnom potvrdení vzťahu lásky Petra poveruje k apoštolátu – k misijnej službe zvestovania evanjelia, k duchovnej starostlivosti o prvých kresťanov a morálnemu príkladu pre nich.
Milí priatelia, potvrdená a deklarovaná láska ku Kristovi sa teraz musí prejaviť aj reálne, v skutočnom svete, medzi skutočnými ľuďmi. Láska ku Kristu nesmie ostať len na nejakej akademickej, či teoretickej úrovni. Ako však Kristovi preukázať lásku, keď medzi nami nie je telesne prítomný? No predsa : milovaním Jeho a našich bratov, milovaním Jeho a našich sestier. Teda : konkrétnou, nezištnou a nesebeckou láskou k blížnemu.
Z ďalších biblických prameňov ako aj iných historických zdrojov vieme, že túto lásku k svojmu Majstrovi Peter naozaj dokazoval až do smrti. A to predovšetkým svojou vernosťou, smelým vyznávaním Krista, službou blížnym a napokon aj martýrskou – mučeníckou smrťou v meste Rím, kde podľa legendy zomrel ukrižovaný dole hlavou, nakoľko sám sa necítil hoden toho, aby zomrel rovnako ako jeho Pán, Majster a Spasiteľ – Ježiš.
Drahí bratia, milé sestry, i v tomto smere pre nás dnes apoštol Peter môže a má byť príkladom. Nebuďme len teoretikmi lásky! Buďme jej vykonávatelia! Dokážme vieru v Boha a lásku k Nemu nielen svojimi perami, pri spievaní nábožných piesní, pri odriekaní modlitby Pánovej, či Viery všeobecnej kresťanskej, ale predovšetkým podaním pomocnej ruky druhému človeku! Aby ako to aj Ježiš hovorí, druhí ľudia …“videli vaše dobré skutky a velebili Otca, ktorý je v nebesiach.“
Milí priatelia, poukázali sme si dnes na päť momentov zo života apoštola Petra, ktoré ja osobne vnímam ako prelomové. Boli to : povolanie, vyznanie, zapretie, potvrdenie lásky a vystrojenie do misijnej služby. Dovolím si povedať, že je to akási šablóna, ktorá sa opakuje pri každom kresťanovi. Len jednotlivé štádia, resp. prepracovanie sa k vyšším levelom môže byť u každého rozdielne. Dôležité však je, aby sme neostali len pri povolaní, ktoré síce počujeme, ale aj tak naň nereagujeme. Dôležité je, aby sme sa neuspokojili len s tým, že o Ježišovi síce máme veľa informácií, ale nemáme s Ním vzťah. Dôležité je, aby sme nezačali ľutovať samých seba, po tom ako vo viere, v poslušnosti a vo vzťahu ku Kristovi zlyháme. Namiesto toho máme ľutovať svoj hriech a v ľútosti prijať odpustenie. Nuž a rovnako dôležité je, aby sme lásku ku Kristovi nedeklarovali a nevyznávali len ústami, ale nechali sa Ním vyslať do našich rodín, na naše pracoviská, do tohto sveta vo všeobecnosti ako nástroje Božej lásky, ako vyznávači živého a vzkrieseného Krista v moci Ducha Svätého. Pretože toto je Boží plán pri nás a pre nás. K tomu nám všetkým Pán Boh pomáhaj! Amen.
