Cyril a Metod – Zachovajme si vlastnú tvár!
Written by radovan on jún 30, 2014 in - No Comments
Cyril a Metod – 5. 7. 2014
„Zachovajme si vlastnú tvár!“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
J 8, 32
Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Povedal by som, že už tradične sa na začiatku letných prázdnin stretávame na službách Božích, aby sme si pripomenuli velikánov našich dejín. Ľudí, ktorí nás ako národ či ako cirkev formovali a významnou mierou ovplyvnili. Dnes si teda chceme pripomenúť dielo a odkaz solúnskych bratov – Konštantína (Cyrila) a Metoda, nuž a zajtra sa chceme sústrediť na odkaz Majstra Jána Husa.
Zrejme mi dáte za pravdu, keď poviem, že by to bolo asi málo, ak by sme dnes ostali len na rovine histórie a niekoľkými suchými historickými faktami by sme si pripomenuli, čo významné títo mužovia pre nás v našich dejinách spravili. I keď vypočuť si kvalitnú historickú prednášku by určite nebolo na škodu, predsa len, kázeň je o niečom inom. Preto by sa aj ja pokúsil aspoň sčasti, tak ako som to cítil, aktualizovať odkaz bratov Cyrila a Metoda dnes pre nás.
Je nespochybniteľným faktom, že dnes vo svete zohráva dôležitú rolu fenomén tzv. globalizácie. Svet sa nám dnes už nezdá taký veľký ako predtým. Veľkou mierou k tomu prispievajú najmä moderné komunikačné technológie – mobily, internet, mailová komunikácia, sociálne siete a podobne. V tomto smere globalizácia z môjho pohľadu nie je zlá. Sám dosť intenzívne využívam moderné prostriedky komunikácie, ktoré som naznačil. Problém globalizácie je pre mňa v niečom inom. A síce v strate identity, v strate vlastnej tváre. V zabudnutí na to, kto vlastne sme, odkiaľ sme vzišli, čo nás definuje, akú máme históriu a podobne. Pozrime sa len na náš európsky sektor, v ktorom žijeme! Dnes je moderné skôr hovoriť o tom, že sme Európania a nie Slováci, Nemci, Francúzi a ďalší. Akoby sme boli niekým úmyselne vedení k tomu, aby sme zabudli na to, kto sme.
Bratia Cyril a Metod už v 9. storočí poukázali na to, že Slovania nie sú len bezvýznamnou časťou masy ďalších národov, ktorými sú obklopené, ale jedinečnou, originálnou súčasťou, ktorá má svoje špecifiká, svoju históriu, svoj pôvod, právo na svoje sebaurčenie, svoju kultúru, zvyky, svoj jazyk, piesne, či folklór, takisto svoju početnosť a vplyv. Toto, bratia a sestry, je pre mňa osobne jeden z dôležitých odkazov diela a pôsobenia bratov Cyrila a Metoda. Oni obidvaja pozdvihli slovanstvo, slovanskú kultúru a predovšetkým slovanský jazyk a vplyv do dovtedy nevídaných výšin. Povedzme rovno : na svetový piedestál. A síce tým, že staroslovienčina bola povýšená medzi dovtedajšie tri cirkvou povolené liturgické jazyky : latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu.
Ak by som sa teda mal pokúsiť aktualizovať odkaz solúnskych bratov, bola by to asi táto výzva : Zachovajme si vlastnú tvár!
Zachovajme si vlastnú tvár ako Slováci v Európskej únii! Zachovajme si vlastnú tvár ako Slováci roztratení po rôznych kútoch tohto sveta! Pre niekoho by sa táto výzva mohla zdať ako smiešna, ale pre nás Slovákov je vysoko aktuálna. My sme totiž ako národ veľmi prispôsobiví. Slovák žijúci v Čechách čo chvíľa „říká“. Slovák žijúci v Nemecku čo chvíľa „šprechuje“. Slovák žijúci v Británii čochvíľa „spíkuje“. Určite to nie je na škodu vedieť sa rýchlo prispôsobiť. Človeku to napokon pomáha prežiť a svojim spôsobom sa to stáva nevyhnutnosťou. No prispôsobivosť nie je dobrá, pokiaľ ide na úkor straty identity, potláčania vlastnej kultúry, zvykov, či náboženstva. A preto, drahí priatelia, nehanbime sa za to, že sme Slováci, i keď pod vplyvom takmer 1000 ročného útlaku a neslobody je to niekedy dosť ťažké! Odkaz Cyrila a Metoda však našich predkov celé storočia držal takpovediac „nad vodou“. Držal ich nad vodou vždy vtedy, keď hrozilo, že raz budeme Frankovia – Nemci, inokedy zas Uhri – Maďari. Tento odkaz držal nad vodou Jána Hollého, Jána Kollára, celú generáciu štúrovcov, Hviezdoslava, či Štefánika. Tí všetci túžili po svojbytnosti, samostatnosti, sebaurčení, národnej slobode, po školách vo vlastnom jazyku. Nasadzovali svoj potenciál, energiu, čas, zdravie, financie, neraz i osobnú slobodu, aby to vybojovali pre nás. My to všetko dnes máme, a preto : Nenechajme si to nikým vziať! Ani Európskou úniou, ani Američanmi, ani nikým iným!
Zachovajme si vlastnú tvár ako Slovania vo svete! V tejto chvíli určite nechcem obhajovať časy minulé, nazývané aj ako totalitné. No až prehnaná orientácia na západ a kultúru západu, ktorá nastala po ideologických prevratoch, čo postupne prebiehali v jednotlivých krajinách tzv. východného bloku, po vyše 20 rokoch od týchto zmien sa nám dnes nezdá ako celkom najšťastnejšia. Myslenie a mentalita germánskych, či latinských národov sú predsa len iné ako tie naše. Rovnako iná je ich história, tradície, zvyky. Prečo to vlastne my všetko od nich preberáme? Prečo to vlastne všetko kopírujeme a snažíme sa to implementovať do nášho sveta, kultúry a zvykov? Prečo sa po niekom opičíme? Myslíte si, že to isté robia aj oni? Nie! Oni si zachovávajú len to svoje. No my tu hneď máme Helloween, Santa Clausa, Valentína a podobne. To fakt nemáme dosť našich vlastných tradícií a zvykov? Poznajú ich vôbec naše deti? Ťažko. Veď neraz už ani ich rodičia im to nevedia vysvetliť.
Je fakt, že vízia akéhosi slovanského životného priestoru bola živá najmä v 19. storočí, keď naše národy, či slovenský, či český boli kultúrne, národne i jazykovo utláčané. Česi Nemcami a my Maďarmi. Túto víziu a túžbu zároveň po akejsi ríši zjednotených Slovanských národov krásne vyjadril vo svojej básni „Slávy dcera“ Ján Kollár. On sám sa nechal inšpirovať Ruskom ako „tým veľkým dubiskom“, pod vetvami ktorého by sa mali sústrediť aj ostatné slovanské národy, aby prežili, neasimilovali, nesplynuli a nestratili vlastnú tvár. Za takéto názory, ako vieme, bol neskôr on sám a jemu podobne zmýšľajúci označení za panslávov, boli prenasledovaní, zatýkaní, resp. spoločensky odstavení.
Milí priatelia, a čo dnes robíme my? Z týchto našich dejín sme sa vôbec nepoučili! V snahe „pchať sa do pozornosti“ Američanom, celému NATO a Európskej únii sme dovolili prelet amerických stíhačiek ponad svoj vzdušný priestor, ktoré následne bombardovali Juhosláviu – slovanský štát. Rovnako alibisticky sa dnes správame počas ukrajinskej krízy, kedy radšej poslušne pritakávame všetkým naokolo, len aby nám nesiahli na peniaze z eurofondov a podobne. Dovolili sme a neprestajne dovoľujeme, aby nás Slovanov ostatní rozdeľovali, a tým podkopávali našu silu, ktorá je v jednote. Presne ako v tej povesti o Svätoplukových prútoch. Ostatní si ju totiž uvedomujú lepšie než my sami.
Bratia a sestry, toto určite nemá byť výzva k neznášanlivosti medzi národmi. Snažím sa len poukázať na to, ako ľahko my dnes vieme zapredať to, za čo naši predkovia toľko bojovali, toľko si vytrpeli, toľko obetovali. Nebuďme preto ľahkovážni k vlastnému dedičstvu, kultúre, jazyku, zvykom, či tradíciám! Nebuďme ľahostajní ani voči ostatným slovanským národom vo svete! Nebuďme ľahostajní ani voči Slovákom v zahraničí. Naopak! Podporujme ich! Morálne, ale aj finančne, ak to bude potrebné. Preto aj časť dnešnej ofery chceme zaslať na pomoc Slovanom postihnutým záplavami v Srbsku. Vážme si to všetko, pripomínajme si to všetko, aby i takto sme odkaz bratov Cyrila a Metoda robili stále živým!
Posledný odkaz solúnskych bratov by som chcel uviesť týmito slovami : Zachovajme si vlastnú tvár i ako kresťania v pluralite náboženstiev! Dnes takáto výzva môže kadekoho dráždiť. Kresťanstvo totiž mnohí vnímajú ako prežitok. Predsa však, či chceme, či nie, bolo to práve kresťanstvo, ktoré Slovanov pozdvihlo kultúrne, morálne, spoločensky i ekonomicky. Keď na naše územie prišli Cyril a Metod, nebola to tu žiadna sláva. Vzdelanie obyvateľstva primitívne, takmer žiadne. Reči franských misionárov naši predkovia nerozumeli. Prekvitajúce pohanstvo a uctievanie prírodných božstiev ako aj neprestajný strach a obava z nich boli na každom kroku a dennom poriadku. Rôzne brutálne zvyky. Povedané dnešným jazykom : pekná divočina. Po niekoľkoročnom pôsobení solúnskych bratov je to už o niečom inom. Myslenie ľudí sa začína meniť. Ľudia začínajú uctievať skutočného živého Boha. Tým, že Cyril a Metod pre Slovanov vytvárajú písmo, rapídne narastá gramotnosť medzi obyvateľstvom. Tým, že sa starosloviensky jazyk stáva jedným z povolených liturgických jazykov, nevídane stúpa aj spoločenský vplyv Slovanov. Tým, že Slovania smú mať vlastné biskupstvo so svojim biskupom, stúpa aj politický vplyv Slovanov, nakoľko cirkev a politika v tej dobe sú ako sestry. Jedno ovplyvňuje druhé. To samozrejme začína vadiť najmä Frankom, ktorí si uvedomujú, že takýmto trendom stratia na naše územia vplyv a vymýšľajú kadejaké intrigy, len aby dielo solúnskych bratov spochybnili, očienili a maximálne skomplikovali. Čo sa im aj napokon podarí.
A tak zlaté obdobie našich dejín netrvá dlho. Kvôli nejednotnosti, kvôli strate vlastnej identity a tváre Slovania prichádzajú postupne o svoju Veľkomoravskú ríšu i ďalšie výdobytky z nej plynúce. Aj preto som dnes ako motto dnešnej kázne zvolil výzvu : Zachovajme si vlastnú tvár! Nestraťme vlastnú identitu! Nezabudnime na to, kým sme! Zachovajme si tiež jednotu a nedajme si ju nikým rozbiť! Iba tak totiž môžeme obstáť! Vážme si, čo dnes máme! Nebuďme ľahostajní ani ľahkovážni voči vlastným dejinám, kultúre, zvykom, tradíciám, či folklóru! Nebuďme ľahostajní ani voči kresťanstvu. V ňom a v zvesti evanjelia totiž naši predkovia poznali skutočnú pravdu : o Bohu, o Kristovi, o Božej milosti a spravodlivosti, o potrebe pokánia, o hriechu, o spáse a večnom živote, o sebe i o svete. A preto povedané slovami Pána Ježiša : Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí! Amen.
