Majster Ján Hus – Oblak svedkov
Written by radovan on jún 30, 2014 in - No Comments
Majster Ján Hus – 6. 7. 2014
„Oblak svedkov“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 12, 1 – 2
1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti , ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Včera na službách Božích sme si pripomenuli solúnskych bratov – Cyrila a Metoda, ktorí k nám priniesli kresťanstvo, Bibliu, novo vytvorené slovanské písmo, ale tiež rešpekt a uznanie od ostatných mocných kráľovstiev vo vtedajšej Európe. Dnes, o deň neskôr, si zas pripomíname ďalšieho velikána našich spoločných dejín s Čechmi – Majstra Jána Husa. Konkrétne : jeho mučenícku smrť na hranici 6. júla roku 1415, teda presne pred 599 rokmi. Tak jedna ako aj druhá udalosť sú hodné toho, aby sme si ich pripomínali zvlášť v dnešnej dobe a spoločnosti, kedy sa rozmáhajú úplne iné dôrazy než tie, ktoré zastávali títo mužovia. Príbeh Majstra Jána Husa vám tuná dnes nebudem dopodrobna rozprávať. Predpokladám, že ho viac menej dobre poznáte. A pokiaľ nie, týmto vás všetkých pozývam dnes večer o 17.00 hod. na stretnutie do nášho zborového domu vrámci Filmového klubu, na ktorom sa bude premietať životopisný film venovaný práve Majstrovi Jánovi Husovi a jeho pamiatke. Snažil som sa nájsť v Písme svätom miesto, ktoré by pokiaľ možno čo najlepšie vyjadrovalo dielo tohto muža viery a neochvejného kresťanského svedectva. Ako jedna z možností sa nám dnes ponúka text o oblaku svedkov, ktorý som v úvode prečítal.
Ak počujeme o oblaku, myšlienkami sa vraciame ďaleko späť do Starej zmluvy, k príbehu o putovaní Božieho ľudu púšťou z Egypta do zasľúbenej zeme. Bol to práve oblak, v ktorom bol Hospodin prítomný a bol v blízkosti svojho ľudu. Nám je dnes prítomný v oblaku svedkov obdarovaných zvláštnou plnosťou Ducha Svätého. Spomínaný oblak svedkov nám prináša v tomto liste už predchádzajúca 11. kapitola, ktorá nám pripomína Božích svedkov od Ábela až po Dávida a prorokov ako aj ich skutky viery. Ale aj po Kristovi zmocnil Boh svojim Duchom rad ďalších, aby pokračovali v dobrej a vernej službe. Oblak svedkov nás tak obklopuje dodnes. Nuž a dovolím si povedať, že v oblaku svedkov, pokiaľ by o ňom niekto dnes písal, by sa určite ocitli obidvaja bratia zo včerajška – Cyril a Metod ako aj mučeník viery dnešného dňa Majster Ján Hus.
Bratia a sestry, položme si však v tejto chvíli otázku : Kto je to vlastne „svedok“ v biblickom chápaní? Grécke slovo „martys“, ktoré pôvodne znamenalo svedok, dostalo v ranokresťanskej dobe význam „mučeník“. Svedectvo o Kristovi a mučenícka smrť v tom čase išla, dovolím si povedať, ruka v ruke. Zvykne sa preto hovoriť aj o svedkoch krvi, ktorí svoju vieru dosvedčili tým, že boli hotoví preliať vlastnú krv. Predpokladám, že väčšina z vás pozná slávny román Henryka Sienkiewicza : Quo vadis?, kde autor svojim čitateľom približuje mučeníctvo prvých kresťanov v rímskych arénach.
Milí priatelia, znamená to snáď, že ten, kto neprelial svoju krv kvôli Kristovi, nie je pravý svedok? Alebo je svedkom len ten, kto druhým o Kristovi nadšene vykladá, no nič ho to pritom nestojí? Povedal by som, že pravda je niekde uprostred : Skutočný svedok je ten, koho svedectvo niečo stojí. Kto je ochotný a pripravený pre obetovanie sa a strádanie – majetkové, rodinné, časové, zdravotné a iné. Tým všetkým totiž dokazuje, že mu nejde len o nejaké nezáväzné hovorenie, ale o niečo vážne a bytostné. Takýto človek berie na seba podľa slov Pána Ježiša svoj kríž bez ohľadu na to, či to ľudia vidia alebo nie. Keď sa teda človek kvôli viere zrieka svojho pohodlia a nárokov, stáva sa svedkom. Ináč povedané : Pokiaľ nás naše svedectvo nestojí nič, potom nestojí za nič. Kiežby nás Duch Boží viedol, aby sme sa pre Krista vedeli zriecť aspoň niečoho, a tak okoliu dosvedčovali, že nám na Ňom záleží!
Bratia a sestry, kade teda vedie cesta? To nám chcú vysvetliť ďalšie prečítané slová. Objavujeme tu celkom tri úlohy : odhodiť príťaž hriechu, vytrvať v behu a hľadieť na Krista. V pozadí týchto obrazov sa objavuje prirovnanie kresťanovho života k úsiliu športovcov, o čom sa napokon v Novej zmluve dočítame na viacerých miestach.
To prvé, odhodiť príťaž hriechu, nadväzuje na to, že bežci pred štartom odkladajú všetko, čo by mohlo zmenšiť ich výkon. Tak aj kresťan je povolaný k tomu, aby zahodil všetku príťaž, všetko nepotrebné navyše. Tou príťažou je všetko, čo nás brzdí na ceste za Kristom, teda jedným slovom : hriech. Ten sa nás všetkých ľahko chytá. Akoby sa nám ovíjal okolo nôh a sťažoval nám beh. Preto ho musíme odhodiť.
To druhé : Bežci, či športovci vo všeobecnosti sa nevyhýbajú ťažkostiam. Naopak! Vyznačujú sa trpezlivosťou a vytrvalosťou. Grécky výraz „hypomoné“, použitý na tomto mieste v gréckom origináli Novej zmluvy totiž možno preložiť v jednom i druhom význame. Je to svedectvo o tom, že človek je pripravený kvôli dobrému výsledku, kvôli dobrému zápasu aj niečo vytrpieť. Ono je tomu v živote väčšinou tak, že tie najkrajšie, najcennejšie, najvýznamnejšie či najhodnotnejšie veci povstávajú z ľudského utrpenia, ťažkostí života a nie z prepychu, komfortu a pohodlia. Rovnako je tomu aj s vierou a kresťanským svedectvom. Najkrajším svedectvom je žiť „tam dole“ s núdznymi, zavrhnutými, nepotrebnými a vedieť i chcieť im podať pomocnú ruku. Prílišná noblesa, lesk, luxus typické pre tých „tam hore“ a im podobné záležitosti akosi nevyjadrujú zmysel a určenie cirkvi na tomto svete.
Nuž a to tretie je pohľad nahor, na Ježiša, ktorý teraz sedí na pravici Božej, ako to aj vyznávame vo Viere všeobecnej kresťanskej. Je fakt, bratia a sestry, že s našim behom to vyzerá všelijako. Zakopávame a aj padáme. Prečo? Neraz je tomu tak preto, pretože namiesto pozerania vpred máme skôr sklon pozerať sami na seba a obdivovať sa. Podobáme sa neraz akoby bežcovi, ktorý si počas behu vybral z vrecka zrkadlo a začal sa v ňom obdivovať. Hovorí si pritom : Sekne mi to? Bežím štýlovo? Predbehol som už ostatných? – Asi si dokážete predstaviť ako by takýto bežec dopadol. Aj preto nás pisateľ listu Židom napomína : Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. (ktorý vedie našu vieru od počiatku až do cieľa). Toto je síce preklad trocha voľnejší, ale veľmi výstižný. Ježiš sám nás vzal so sebou na nádejná beh k dobrému cieľu.
Milí priatelia, to je skutočnosť, na ktorej v mnohom záleží. Veď už len to, že sme sa za Ním vydali, sa nestalo preto, že sme si Ho my sami vybrali. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás (J 15, 16), hovorí náš Pán. To, že sme sa ocitli na trati, je teda dôkazom toho, že On sám si nás vybral a povolal. On sa aj stará o to, aby sme neminuli cieľ, ale zostali sme na trati. Ak máme niekedy v živote dojem, že sme tvrdo a bolestivo narazili, zamyslime sa, či sme náhodou nenarazili do Jeho zvodidla! Či to nie je náhodou skrytý prejav Jeho starostlivosti, aby sme nezišli z cesty, ale zostali na trati.
Za tým istým účelom, bratia a sestry, je tu aj oblak svedkov. Vo svojej viere a kresťanskom svedectvo nebežíme sami. I nás, teba i mňa, sprevádza veľký oblak svedkov. V cirkvi i v dejinách. Ďaleko i blízko. Takto aj hrdinovia včerajšieho ako aj dnešného dňa – bratia Cyril a Metod spolu s Majstrom Jánom Husom, pre nás chcú byť okrem všetkého iného aj motiváciou k dobrému boju, k vytrvalému zápasu v trpezlivosti a k správnemu pohľadu – teda pohľadu na Krista. I oni bežali po tej istej „bežeckej dráhe“ viery, vernosti, poslušnosti a dobrého kresťanského svedectva. Tak ako obstáli oni, tak môžeme v moci Božieho Svätého Ducha dnes aj my.
Všetci, ktorí dobehnú do cieľa, dostanú víťazný veniec – korunu života. Je to presne tak, ako o tom napokon píše sám apoštol Pavol : 7 Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. 8 Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, spravodlivý sudca, no nie iba mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho zjavenie (2Tim 4, 7 – 8). Amen.
Pomodlime sa : Ďakujeme Ti, náš Pane, za oblak svedkov, ktorý nás už predišiel k Tebe, a tak nám vyznačil cestu, po ktorej sa nám treba uberať. Daj nám silu svojho Svätého Ducha, aby sme za nimi, a tak k Tebe, kráčali – trpezlivo a statočne, nerezignovali v ťažkostiach, ale radovali sa z toho, že v Tebe máme vodcu ako aj dokonávateľa viery. Uč nás a pomáhaj nám, prosíme, aby sme pri Tebe odkladali všetku príťaž a hriech a vytrvali až do konca – až do veľkého stretnutia s Tebou, keď v cieli uvítaš všetkých, ktorí aj skrze zármutok utekajú do Tvojej radosti. Amen.
S použitím viacerých prameňov
