6. nedeľa po sv. Trojici – Ako je to s Krstom svätým?
Written by radovan on júl 23, 2014 in - No Comments6. po sv. Trojici – 27. 7. 2014
„Ako je to s Krstom svätým?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
2M 14, 8 – 10.15 – 31
8 Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali. 9 Egypťania ich prenasledovali so všetkými faraónovými koňmi, bojovými vozmi, jeho jazdou a vojskom a dostihli ich, keď Izraeliti táborili pri mori pri Pí-Hachírote pred Baál-Cáfonom. 10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc. 15 Hospodin povedal Mojžišovi: Prečo voláš ku mne o pomoc? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16 Ty zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu. 17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, oni sa budú hnať za nimi. Na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch sa oslávim. 18 Egypťania poznajú, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraónovi, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch. 19 Nato sa Boží anjel, ktorý predchádzal Izraelitov, zdvihol a šiel za nimi. Oblačný stĺp spred nich sa tiež zdvihol a postavil sa za nich. 20 Takto sa dostal medzi tábor egyptský a izraelský. Oblak bol na jednej strane temný a na druhej osvecoval noc, takže sa po celú noc nemohli priblížiť jedni k druhým. 21 Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila. 22 Izraeliti šli stredom mora po suchu. Voda stála ako múr po ich ľavej i pravej strane. 23 Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, bojové vozy a jazdci sa vrhli za nimi doprostred mora. 24 V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku. 25 Spôsobil, že sa im z bojových vozov uvoľnili kolesá, takže len s veľkou námahou mohli napredovať. Egypťania hovorili: Utekajme pred Izraelitmi, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egyptu. 26 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich bojové vozy a jazdcov. 27 Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora. 28 Vody sa vrátili, zaliali bojové vozy, jazdcov i všetko faraónovo vojsko, ktoré sa hnalo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. 29 Izraeliti však prešli stredom mora po suchu; vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane. 30 V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov. Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu. 31 Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Téma dnešnej nedele znie : Život v Kristovi. Je fakt, že na takto postavenú tému sa dá pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad : ako sa prejavuje život v Kristovi; ako špecifiká má takýto život; čo ho charakterizuje, definuje; a pod. Ja by som sa dnes chcel spolu s vami pozrieť na život v Kristovi optikou Krstu svätého. Teda, trocha ináč, trocha netradične. Dovolím si totiž povedať, že mnohí z radov kresťanov, aj z našej cirkvi samotnému krstu nerozumejú správne. Nie mnohí si uvedomujú jeho význam. Je nemálo tých, ktorí krst vnímajú iba ako udalosť, ktorú sa nám ako kresťanom patrí uskutočniť. No v ďalšom živote už pre nás nemá veľký zmysel. Ako to teda s Krstom svätým v skutočnosti je? Je to naozaj iba udalosť, ktorá stojí na začiatku nášho kresťanského života, života v cirkvi, akási vstupenka do cirkvi a nič viac? Chcel by som teda hovoriť o krste nielen ako o začiatku života s Kristom, ale pokúsim sa poukázať aj na jeho ďalší význam v priebehu života, a síce na známom starozmluvnom príbehu o prekročení Červeného mora Izraelcami, ktorý pred chvíľou zaznel.
Predtým však než nazrieme do prečítaných biblických slov, pozrime sa na to, čo by sme už o krste svätom mali vedieť. V Malom Katechizme nášho reformátora dr. Martina Luthera o krste čítame toto : Krst nie je len obyčajná voda; ale je to voda v Božom prikázaní obsiahnutá a so slovom Božím spojená (a spečatená). A ktoré je to Božie slovo? Pán Ježiš Kristus to hovorí u Matúša v poslednej kapitole (28,19): „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého“.
Ďalej si náš reformátor kladie otázku : Čo dáva a aký úžitok pôsobí Krst svätý? Pôsobí odpustenie hriechov, oslobodenie od smrti a diabla a dáva večnú blaženosť všetkým, ktorí veria tomu, čo hovoria Božie slová a zasľúbenia. Sú to pritom tieto slová : Pán Ježiš Kristus to hovorí u Marka v poslednej kapitole (16,16): „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený“.
Bratia a sestry, človek keď tieto slová pozorne počúva, ľahko by si mohol položiť otázku : Ako môže voda pôsobiť také veľké veci? Takto sa napokon pýta aj Martin Luther a vo svojom vysvetlení v malom Katechizme nám dáva takúto odpoveď : Voda to iste nepôsobí, ale slovo Božie, ktoré je s vodou a pri vode, a viera, ktorá takémuto slovu Božiemu, vode pridanému, verí. Lebo voda bez slova Božieho je obyčajná voda a nie krst, ale so slovom Božím spojená je krst; to je spásonosná voda života a kúpeľ znovuzrodenia v Duchu Svätom, ako hovorí svätý Pavol k Títovi v 3. kapitole (5-7): Podľa svojho milosrdenstva spasil nás, „a to kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života“. To je iste pravda!
Nuž a nakoniec toto pojednanie o Krste svätom Luther uzatvára otázkou : Čo znamená takéto krstenie vodou? Znamená, že starý Adam (t.j. hriešny človek) má byť v nás každodennou ľútosťou a pokáním so všetkými hriechmi a zlými žiadosťami topený a mŕtvený, a že každý deň má v nás vychádzať a povstávať nový človek, ktorý by v spravodlivosti a čistote života žil pred Bohom naveky. O tomto je napísané v liste Rímskym 6, 4, kde svätý Pavol hovorí : „Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života“.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi, ale ako s tým všetkým, čo doteraz odznelo, súvisia prečítané slová zo Starej zmluvy? Čomu sa dnes smieme priučiť o krste svätom z biblických slov z 2. Knihy Mojžišovej? Udalosť prechodu Izraelcov cez Červené more sa môžeme snažiť pochopiť ako paralelu ku Krstu svätému. Nuž a na tomto pojednaní zisťujeme, že sú možné len dva prístupy ku krstu.
Egypťania predstavujú negatívny prístup. Sú obrazom človeka, ktorý predstupuje pred Boha so zlým úmyslom. S vypočítavosťou – niečo z toho vyťažiť. Pri prenasledovaní Izraelcov, po tom ako na žiadosť samotných Egypťanov odišli z otroctva, takisto po prežití desiatich rán na egyptskú krajinu, Egypťania už vedeli s kým majú pri Izraelcoch do činenia. Mali možnosť spoznať silu a moc ich Boha. Vedeli, že Ho treba brať vážne. Určite Ho nemožno podceňovať, ani sa s Ním zahrávať, ani Ho brať na ľahkú váhu, ani Ho ignorovať, ani ísť proti Nemu, proti Jeho plánom, úmyslom alebo proti Jeho vôli. Napriek tomu sa v zatvrdilosti srdca a mysle púšťajú do zúfalého pokusu zastaviť bývalých otrokov a priviesť ich späť. V tejto zatvrdilosti sa odvažujú vstúpiť medzi rozostupené vodné steny v nádeji, že tak ako ony poslúžili Izraelcom, tak poslúžia aj im, aby mohli po suchej zemi dna mora prejsť na druhý breh. Vo svojej zatvrdilosti a hlúposti sa však prerátajú a jediné čo ich čaká je len skaza a smrť. Egypťania sú tak obrazom človeka, ktorý vstupuje do blízkosti Boha vo sviatosti svätého krstu, či už sám osobne alebo v mene svojho dieťaťa, no nie preto, aby Ho oslávil, ale si pred Ním niečo dokázal. Nie preto, aby sa pred Ním ponížil a uznal pred Ním svoju závislosť, svoj hriech a nedostatočnosť. Nie preto, aby Ho chválil, ale preto, že sa to možno patrí, či očakáva. Je tu však jeden veľký problém. Priblížiť sa k Bohu, resp. vstúpiť do vzťahu s Ním sa nedá len tak. Je potrebná bázeň pred Bohom, uznanie Jeho autority, moci, veľkosti a svätosti na jednej strane a našej závislosti na Ňom na strane druhej. V takomto človeku však niet veľakrát ani bázne, ani poznania Boha ani rešpektu pred posvätnými vecami. Voda krstu bude pre neho nie spasením a záchranou, ale odsúdením. Presne tak ako aj vody Červeného mora pre Egypťanov. Voda krstu svätého bude pre takého človeka svedectvom proti nemu na Božom súde. Presne tak ako to čítame o nehodnom prijímaní aj druhej sviatosti, ktorú v našej cirkvi máme – pri Večeri Pánovej : Kto nehodne je (telo Kristovo) a nehodne pije (krv Kristovu), odsúdenie si je a pije.
Na druhej strane Izraelci predstavujú pozitívny prístup. Počas desiatich rán na Egypt smeli poznať moc Božiu. Smeli zakúsiť a zažiť, že Bohu na nich skutočne záleží, že tomuto Bohu skutočne ide o ich záchranu a slobodu. Smeli prežiť, že tento Boh im chce naozaj dobre. Že im chce pomôcť a dať im dobrú, krásnu budúcnosť. Nie budúcnosť otrokov, ale budúcnosť slobodných ľudí vo vlastnej krajine. Slobodných k uctievaniu Hospodina, slobodných k milovaniu Boha a blížneho, slobodných k životu podľa dobrých 10 prikázaní. Slobodných pre vyznávanie svojich hriechov, pre prijímanie odpustenia, pre večný život v nebeskom kráľovstve tohto Boha.
Izraelci sú tak vo svojom prístupe k Hospodinu obrazom človeka, ktorý svoje útočisko a záchranu vidí jedine v Bohu, pri Bohu a s Bohom. Predstavujú človeka, ktorý si deň čo deň mocne uvedomuje, že sám zo seba nemá Bohu čo ponúknuť okrem svojej biedy, strachu a hriechu. Môže od Boha len veľa prijať. Prijať to, čo mu nikto iný ponúknuť nemôže. Preto je srdce takéhoto človeka naplnené bázňou, pokorou, vďačnosťou za záchranu i vierou. Voda Krstu svätého je pre takéhoto človeka prostriedkom očistenia, prijatia, nového začiatku, milosti a záchrany pre časnosť, no predovšetkým pre večnosť.
Milá sestra, drahý brat! Pokiaľ si nebol pokrstený ako dospelý človek, potom si zrejme na okamih svojho krstu, keď si bol zrejme ešte v perinke, nepamätáš. Nebolo by však dobré, keby význam krstu svätého pri tebe upadol do zabudnutia. Nebolo by dobré, keby si krst vnímal iba ako akt minulosti, ktorý však v tvojom živote nemá zmysel ani v prítomnosti ani v budúcnosti. Nebolo by takisto dobré, keby si zabudol na to, že v krste svätom sa Boh stal tvojim nebeským rodičom a prijal ťa za svojho – za svojho syna, za svoju dcéru. Že ti v krste ponúka požehnanie, blízkosť, pomoc, ochranu, vedenie počas celého tvojho pozemského života a zasľúbenie večného života k tomu. Nebolo by však dobré ani to, keby si všetko vsadil len na krst s tým, že to je už všetko a nič viac už nie je potrebné. Veď Pán Ježiš mocne dosvedčuje : Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. To znamená : krst iba v súčinnosti s vierou v Pána Boha, ktorá neskôr v živote nasleduje a prináša ovocie, má svoj skutočný zmysel a význam.
Začal som dnešnú kázeň tým, ako náš reformátor Martin Luther vysvetľuje význam a dôležitosť krstu svätého v Malom Katechizme. Nuž a jeho skúsenosťou s krstom by som svoj príhovor aj zakončil. Je známe, že na stole v pracovni, za ktorým Luther strávil veľa času, kde vzniklo množstvo jeho spisov, listov, teologických traktátov a pojednaní, kde si musel prebojovať množstvo vnútorných bojov, zápasov a pokušení – na tomto stole mal Luther vyryté slová : Som pokrstený. Toľko vedieť mu stačilo. Toto mu dávalo silu. Toto potreboval mať pred očami. To je jednoznačné svedectvo o tom, že Luther krst nevnímal iba ako záležitosť minulosti, ale ako proces, ktorého dôsledky, následky a zasľúbenie človeka sprevádzajú počas celého života.
Drahý brat, milá sestra! Ako vnímaš krst ty? Je tvoje vnímanie krstu skôr na spôsob Egypťanov alebo Izraelcov? Možnože si dnes nemusíme poškodiť naše stoly nožíkom a vyryť do nich slová : Som pokrstený. V každom prípade by však táto pravda, a síce, že sme v rukách dobrého nebeského Otca, mala byť vyrytá v našich srdciach a mysliach. Tejto pravde by sme mali veriť, rozumieť a byť Bohu vďační za to, že sme Jeho. Že Mu patríme, že sa k nám priznal svätý Boh, že nie sme v živote sami, ale s nami kráča celý čas náš nebeský Otec. Jemu buď za to vzdávaná česť a chvála! Amen.