15. po sv. Trojici – O dvoch prístupoch k životu
Written by radovan on sep 23, 2014 in - No Comments
15. po sv. Trojici – 28. 9. 2014
„O dvoch prístupoch k životu“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Mt 6, 25.33
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Každodenné starosti života – jedenie, pitie, oblečenie, bývanie, živobytie, či práca. Kto by to nepoznal? Dnes ešte viac intenzívnejšie ako v minulosti. Kým socialistický systém mal aj svoje nedostatky, predsa len sociálne istoty obyvateľov boli na inej úrovni ako dnes. Človek mal istotu, že v prípade problémov neostane na ulici. Po zmene systému a ekonomiky na kapitalizmus sa tu zrazu objavuje fenomén chudoby. Máme tu bezdomovcov, ale aj ľudí, ktorí dokážu veľmi šikovne celý mechanizmus zneužívať, či využívať na jednej strane a zbohatlíkov na strane druhej. Ľudia radšej ani nechcú myslieť na to, čo by bolo keby stratili prácu. Sú vystresovaní z toho, čo by sa stalo, ak by ochoreli. Kto by za nich platil úver, hypotéku, pôžičku? Kto by sa o nich postaral? A tak, i keď by sa nám malo žiť jednoduchšie, resp. ľahšie, skôr opak je pravdou a tí, čo prežili jedno i druhé, mi zväčša dajú za pravdu.
Ak by sa nám témy niektorých potrojičných nedieľ, ktoré teraz v rámci cirkevného roka slávime, mohli zdať ako odtrhnuté od života, téma dnešnej nedele taká určite nie je. Jej názov znie : Bremeno ustarostenosti. Ustarostenosť, či ustráchanosť z toho, čo bude, čo nás čaká, je vskutku veľkým životným bremenom a záťažou. Je sympatické, že o starostiach bežných dní vo svojom učení pojednával aj Pán Ježiš. Jeho učenie sa netýkalo len kráľovstva nebeského, ale aj pozemského života s jeho radosťami i ťažkosťami. Práve túto oblasť Ježišovho učenia pre nás zaznamenal Matúš v 6. kapitole svojho evanjelia. I keď život v 21. storočí, čo sa kvality a pohodlia týka, nedá ani len porovnať so životom v dobe, kedy tu telesne pôsobil Syn Boží, predsa je nemálo problémov a ťažkostí života, ktoré i dnes sužujú nie jedného. Raz nás trápia finančné záležitosti, inokedy sa nám zas zdá, že je toho na nás priveľa. Že nič nestíhame, že si nevieme dať rady s množstvom úloh, ktoré musíme splniť. Aj neistota čo sa týka udržania práce, či pozície v práci, nie je práve príjemná. A keď sa k tomu všetkému pridajú ešte aj zdravotné komplikácie, to sa potom rýchlo vytráca životné šťastie a vôbec – chuť žiť.
Toto všetko vieme, bratia a sestry. Toto všetko možno z času na čas aj prežívame. Možnože podobnou fázou života prechádza v tejto chvíli aj niekto spomedzi nás. Máme sa s tým všetkým zmieriť? Zmieriť sa s tým, že iné to už nebude? Že to tak musí byť? Máme sa len potešovať tým, že niektorí sú na tom ešte horšie než my? Alebo sa riadiť známou ľudovou múdrosťou : Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže!
Iste, to všetko môžeme. Evanjelium dnešnej nedele nás však pozýva ešte k niečomu lepšiemu a vyššiemu. Z učenia nášho Pána a Spasiteľa ohľadom ustarostenosti, či starostí vyplýva jedna dôležitá lekcia : Svoje každodenné povinnosti si síce plniť musíme. Tie za nás nikto nespraví, ani Pán Boh nie. On nás predsa vybavil všetkým potrebným – rukami, nohami, telom, schopnosťami i mysľou, aby sme verne konali to, čo sa od nás žiada a očakáva. Veď ani Adam s Evou v raji neboli stvorení pre nič nerobenie. Naopak! Pán Boh ich hneď od začiatku poveril konkrétnymi úlohami, ktoré od nich požadoval a očakával, menovite : strážiť rajskú záhradu a obrábať ju. Človek sa totiž stáva plným človekom až vtedy, keď sa realizuje. Keď niečo tvorí, robí. Keď za ním niečo vidno. Na druhej strane človek dlhodobo nezamestnaný, a to už z rôznych príčin, samého seba neraz vníma ako menejcenného, neschopného, nepotrebného, neužitočného. Povinnosti teda boli, sú aj budú. Tie ostávajú na nás. Je len na nás, ako sa k nim postavíme a ako ich budeme vnímať. Či ako výzvu, aby naše človečenstvo ešte viacej vyniklo alebo s nechuťou ako ďalšiu robotu, do ktorej sa nám ani nechce, ale musíme to robiť. Potešujúce však je, že pri všetkých povinnostiach a ich plnení s nami Pán Boh je a zostáva. On sám chce na seba prevziať všetky naše obavy, ustarostenosť, strach i starosti, ktoré v nás akosi prirodzene vznikajú a objavujú sa.
Drahí bratia, milé sestry, do všetkého v živote teda smieme ísť s tým, že na to nie sme sami. Je s nami Ten, pomáha nám Ten, cestu nám razí a podmienky nám pripravuje Ten, ktorý nás povinnosťami poveril, ale nás aj urobil schopnými, aby sme ich zvládli. A po druhé : do všetkého smieme ísť s tým, že Pán Boh na nás naložil len toľko, koľko On sám vie, že unesieme. Nie viacej! A ešte aj to bremeno života nesie spoločne s nami! Milí priatelia, nie je to krásna lekcia, ktorú dnes smieme počuť? Pre niekoho to azda môže znieť ako naivné namýšľanie si a útek pred drsnou realitou života. Prečo však zostávať na všetko sám a nevyužiť Božiu pomoc, prítomnosť a požehnanie, ktoré sa nám všetkým zdarma ponúkajú?
A že to Pán Boh so svojou starostlivosťou myslí celkom vážne, nám Jeho Syn – Pán Ježiš vo svojej reči – kázni na vrchu, dokazuje na dvoch príkladoch z prírody. Predovšetkým, je to Boh sám, kto sýti a živí vtáky v povetrí. Ani nesejú, ani nežnú, ani si nezhromažďujú úrodu do stodôl a predsa žijú, prežívajú, nezahynú a obveseľujú nás svojim spevom. Sú spokojní a šťastní. Len pre porovnanie : Koľko námahy so siatím, žatvou a uskladnením potravín a produktov máme my? A predsa sme stále s niečím nespokojní! O šťastí ani nehovoriac! Milí priatelia, učme sa preto viac spoliehať na nášho dobrého Otca nebeského! Učme sa Mu viacej dôverovať!
Nuž a druhý príklad : Ježiš svojim poslucháčom poukazuje na poľné ľalie, na krásu flóry a dokladá, že ani kráľ Šalamún v celej svojej sláve sa tak krásne neodieval ako kvety na lúke. Prečo teda toľko obáv o to, čo si oblečieme?
Tým všetkým chce Ježiš povedať toto : Ak už Boh tak myslí a tak sa stará o kvety na poli a vtáčikov v povetrí, ako by mohol zabudnúť na ľudí, ktorí sú Jeho „top stvoreniami“? Ba čo viac : Jeho deťmi! Nemajú azda deti v očiach Otca nebeského vyššiu cenu / hodnotu ako vtáčiky, či rastliny? On vie presne, čo každý z nás v tento deň potrebuje. On aj pozná, čo každého z nás čaká dnes, zajtra, či pozajtra. Praje si len jedno : aby sme Mu plne dôverovali. A namiesto toho, aby sme sa zbytočne stresovali kvôli súčasným, či budúcim povinnostiam si radšej k srdcu zoberme Jeho radu : Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.
Bratia a sestry, táto Ježišova výpoveď nám dáva jasne na zreteľ, čo je skutočne dôležité a na čom skutočne záleží. Prináša nám možno zvláštny pohľad na hodnotový rebríček a skutočné životné priority, ktoré i nás môžu urobiť pokojnými, spokojnými a vyrovnanými ľuďmi. A tými predsa my všetci chceme byť. Aký je teda Ježiš tip pre nás? Čo je podľa Neho skutočne dôležité, ak to nie je staranie sa o majetok, o jedlo a pitie, o oblečenie, či o zdravie? Pozrime sa najprv, milí priatelia, čo je dôležité pre nás!
Pre nás je v živote dôležité, keď napredujeme a postupne dosahujeme ciele, ktoré sme si vytýčili. Takto uvažuje väčšina ľudí. Takéto zmýšľanie orientované na úspech sa začína už v škole. Človek sa chce najprv „blysnúť“ dobrými známkami, či športovými výsledkami. Výborné a kvalitné vzdelanie je zas skvelým odrazovým mostíkom pre ďalší džob. Ďalej už len postupovať v kariére tak rýchlo ako sa dá. No a komu sa nedarí rýchlo postupovať v zamestnaní, ten svoje šťastie hľadá možno v politike alebo v nejakom hobby.
Tieto veci sú pre mnohých vskutku dôležité. Tak sme k tomu nakoniec vedení už od malička. Dôležitejšie ako úspech je však zdravie. Aj to často počujeme. Prajeme si ho na narodeniny, pri vstupe do Nového roka a podobne. Mať pevné zdravie je vskutku veľký dar. Človek môže mať aj veľký majetok, ale bez zdravia si ho nevie užiť, vychutnať. A tak aj do zdravia dokáže človek veľa investovať : dbá na zdravé jedlo, športuje, absolvuje rôzne ozdravné pobyty a liečebné kúry, berie vitamíny. Nakoniec však, nikto z nás nie je vopred ušetrený od nejakej choroby. Skôr či neskôr môže stretnúť v podstate každého. Čo potom? Spľasne celé moje životné šťastie ako mydlová bublina?
Bratia a sestry, doteraz sme si poukázali na vskutku dôležité veci pre nás ľudí. Nehovorili sme o nejakých somarinách a banalitách, ale o existenčne dôležitých záležitostiach. Z Ježišových slov však vyplýva jedno : Toto všetko ešte nie je to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je správny vzťah / pomer k Bohu. Tak to hovorí Božie slovo. Správny pomer k Bohu totiž rieši aj náš najväčší ľudský problém, a tým je smrť. Či úspešní alebo neúspešní, či zdraví alebo chorí, všetci rovnako potrebujeme Vykupiteľa. Jedine On nás môže zachrániť pred budúcim Božím hnevom a posledným súdom, nakoľko všetci sme zhrešili.
Drahý priateľ, Ježiš Kristus, ktorý zomrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych, chce byť aj tvojim Záchrancom. Môže Ním byť. Kto Jemu svoje hriechy vyznáva, kto Pána Ježiša prijíma ako Vykupiteľa, ten robí to najdôležitejšie vo svojom živote : Prichádza k Bohu, je Ním prijímaný, chránený, sprevádzaný, žehnaný a nakoniec aj zachránený! A preto : Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.
Bratia a sestry, poukázali sme si dnes na dva možné prístupy k životu. Jeden postoj je plný stresu a ustarostenosti. Vedie človeka k nepokoju, nervozite, k psychickým problémom a neraz až k zúfalstvu, či samovraždám. Druhý postoj je plný dôvery, pokoja, vyrovnanosti a istoty, že človek so svojimi potrebami je v rukách dobrého Otca nebeského, ktorý na neho myslí, nezabúda a stará sa. Milý priateľ, je dnes len na tebe, pre ktorý prístup sa rozhodneš. Čo tak odložiť zbytočné nezdravé stresy a obavy a dať šancu Pánu Bohu? Amen.
