3. pred koncom cirkevného roka – Na konci bude vernosť vzácnosťou
Written by radovan on nov 05, 2014 in - No Comments
3. pred koncom cirkevného roka – 9. 11. 2014
„Na konci bude vernosť vzácnosťou“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Židom 10, 32 – 39
32 Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: 33 raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. 35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Putujúc cirkevným rokom sa postupne blížime k jeho záveru. Takto dnes v kresťanskej cirkvi slávime prvú z troch posledných nedieľ v cirkevnom roku. Určite to nie je náhoda, že témy týchto posledných nedieľ sa intenzívne venujú tzv. eschatologickým záležitostiam. Teda pojednávajú o posledných veciach – tak človeka ako aj sveta a vesmíru. Téma dnešnej nedele našu pozornosť sústreďuje na tzv. „znamenia konca časov“. Téma v poradí druhej – predposlednej nedele zas pojednáva o poslednom súde a posledná nedeľa, ktorú zvykneme nazývať aj nedeľou večnosti, už zo samotného názvu usudzujúc, pojednáva o večnom živote a večnom zatratení. Niekto by azda povedal : to najlepšie na koniec. Ja skôr poviem, to podstatné na koniec. I keď všetko je podstatné a dôležité. No keď sa jedná o smrť, vzkriesenie, posledný súd, večný život, či večné zatratenie – potom naozaj ide o všetko. Ide predsa o existenciálne záležitosti, ktoré zrejme nikoho nenechajú chladným. Veď sa tuná rozhoduje o večnej existencii každého jedného z nás. Rozhoduje sa tuná o tom, na akom z dvoch možných miest svoju večnosť strávime. Tie tri posledné nedele v cirkevnom roku nás tak svojim spôsobom vedú k tomu, aby sme dali svoju odpoveď viery na to, čo sme počas celého roka v chráme Božom počúvali a prijímali z Božieho slova. Koniec cirkevného roka nás vedie k tomu, aby sme zaujali jasný postoj a vydali jednoznačné svedectvo života : Komu patríme? Koho vyznávame? V koho veríme? Na koho strane chceme stáť? Koho záujmy chceme v tomto svete zastávať? O kom chceme svedčiť? Jednoducho : Kto je našim Pánom a komu slúžime?
K čomu nás teda pozýva a privádza dnešná nedeľa s názvom „znamenia konca časov“? Keď Pán Ježiš vo svojom učení hovorí o blížiacom sa konci a o znameniach, ktoré ho budú sprevádzať, evanjelista Marek to v 13. kapitole svojho evanjelia v tzv. malej apokalypse zachytáva nasledovne : 3 A keď sedel na vrchu Olivovom naproti chrámu, spýtali sa Ho osamote Peter, Jakub, Ján a Ondrej. 4 Povedz nám, kedy to bude a na aké znamenie sa to všetko stane? 5 Nato im Ježiš začal hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol. 6 Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. 7 Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad i zmätok. To je začiatok bolestí. 9 Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. 10 Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. 11 A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. 13 A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 21 A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! – neverte. 22 Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. 23 Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko. 24 V tie dni, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, 25 hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. 26 Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. 27 A vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od konca zeme až po koniec neba. 28 Od figovníka naučte sa podobenstvu: Keď mu ratolesť už raší a lístie pučí, viete, že je leto blízko. 29 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. 30 Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. 31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec.
Dá sa teda povedať, že znamenia konca majú akoby jedného spoločného menovateľa. Je to disharmónia – vo vzťahoch medzi ľuďmi (nenávisť), medzi národmi (vraždenie), dokonca disharmónia v prírodných zákonoch (narušenie rovnováhy).
Pisateľ listu Židom okrem toho predvída, že úprimne veriaci ľudia to budú mať zvlášť ťažké. Nebudú totiž kráčať v jednej línii so zástupom bezbožníkov. Pôjdu proti prúdu, budú vytŕčať z radu, a tak sa stanú terčom posmešníkov, terčom slovných i fyzických útokov. Už dnes sme svedkami toho, ako sú kresťania, a to najmä v moslimských krajinách beztrestne vyvražďovaní a kresťanské chrámy pálené a ničené. Bratia a sestry, keď sa do takýchto skúšok dostaneme my sami, vždy vtedy bude dobré, ak si spomenieme na všetkých tých, ktorí pre svoju vieru rovnako tak prinášali obete. Neraz to boli obete života a nielen primitívne posmešky. 32 Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: 33 raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý.
Inými slovami sa nám chce naznačiť, že zachovať si vieru v posledných časoch nebude vôbec jednoduché. Bude to náročný duchovný zápas. Avšak v tomto zápase neostaneme sami. Samotný Ježiš nám predsa pri svojom odchode na nebo zasľúbil : Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Ježiš nám dokonca zasľubuje, že pre vyvolených verných dni súženia budú skrátené, pretože by nikto neobstál. 35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Iba zachovanie viery – dôvery až do samotného konca je zárukou víťazstva – dosiahnutia zasľúbenia – života večného. V tomto boji je teda nadovšetko dôležitá vytrvalosť a k nej sme dnes všetci povzbudení, povolaní a vyzvaní.
Milé sestry, drahí bratia, akoby sa nám tu chcelo povedať : Už to nebude dlho trvať. Oplatí sa preto zabojovať a prekonávať všetky protivenstvá. Veď Ten, čo má prísť, príde čoskoro. Nebude meškať. Len aby nás nenašiel nepripravených! Pretože keď príde, obstojí iba spravodlivý. Spravodlivý nie pre svoje zásluhy a výkony pred Bohom, spravodlivý nie pre svoju dobrotu a dobrý život, ale spravodlivý z viery, i keď ho to stálo nemálo zápasov. Keď je teda reč o viere, dôvere a vytrvalosti, nech sú pre nás mementom slová Pána Ježiša, keď si kladie otázku : Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?
Božie slovo predpokladá, že v poslednom čase bude nemálo aj takých kresťanov, ktorí sa stiahnu. Začlenia sa do radu bezbožníkov, aby svojou vierou, svojim vzťahom k Bohu, svojou návštevou bohoslužieb na seba nepútali prílišnú pozornosť a neprovokovali. Bude nemálo tých, ktorí sa nechajú strhnúť prúdom a budú „plávať“ nie bližšie k Bohu, ale opačným smerom – stále viac a viac preč od Neho. Takýchto náš evanjelický preklad nazýva ako zbabelcov. Zbabelý je tak každý, kto sa : „stiahne, kto ustúpi, kto cúvne“ – podľa rôznych prekladov, ktoré som mal k dispozícii. V takomto človeku, hovorí autor listu, Boh nebude mať záľubu. Takýto stratí všetko.
V konečnom dôsledku sme tak postavení pred otázku : Kto sme? Kto som ja? Kto si ty? Som zbabelec? Si zbabelec? Sme zbabelci, ktorí pri prvom tlaku a nápore kvôli viere v Boha a náboženskému presvedčeniu nechajú celú vieru, náboženstvo, kostol a cirkev tak a rýchlo sa prispôsobia tým, ktorí udávajú protibožský trend? Sme naozaj iba zbabelci, ktorí smerujú do zahynutia, ktorí sa nevedia obetovať pre svoj názor, vieru a presvedčenie? Sme naozaj iba strachopudi, ktorí pri prvom ataku a ofenzíve nepriateľa „stiahnu chvost“ a zaprú nielen Boha, ale aj vlastnú mater? Alebo sme ozajstní veriaci, ktorí si chcú zachrániť život? Pretože vo večnom živote vidia ten trvanlivý majetok a skutočnú hodnotu, poklad! Sme veriaci len na papieri alebo sme kvôli viere ochotní prinášať aj obete? Sme veriaci len do počtu, alebo vieme kvôli viere aj niečo zniesť, pretrpieť, prebojovať? Sme len hrdí evanjelici alebo aj úprimní veriaci, ktorí svojmu okoliu vydávajú dobré svedectvo?
Drahí bratia, milé sestry, na konci bude vernosť vzácnosťou. Nie však nemožnosťou. Záleží len na nás. Vždy je ešte dosť času na to, aby sme prosili Ducha Božieho. Prosili Ho o odvahu a silu k svedectvu vždy vtedy, keď bude treba svedčiť a zaujať jednoznačný postoj. I keď by nás to možno malo stáť obľúbenosť či priateľov. Kristus je viac ako priatelia. A večný život viac než obľúbenosť na tomto svete. Prispôsobíme sa teda rôznym moderným trendom, ktoré majú v podstate spoločného menovateľa – zväčša sú proti Bohu a jeho Pomazanému – Ježišovi Kristovi, sú proti cirkvi, náboženstvu, proti kresťanstvu – alebo ostaneme verní Tomu, ktorý si nás zamiloval, za nás sa na kríži obetoval a z mŕtvych vstal? Ba čo viac, príde si po nás, ktorí Mu do konca zachováme vernosť, aby nás oslávil večným blahoslaveným životom! Amen.
