1. adventná nedeľa – Ajhľa, tvoj Kráľ prichádza
Written by radovan on nov 25, 2014 in - No Comments
1. adventná nedeľa – 30. 11. 2014
„Ajhľa tvoj Kráľ prichádza“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zachariáš 9, 9
9 Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.
Milí priatelia, sestry a bratia v Pánovi!
Pán prichádza! Tak znie výrok, zvolanie dnešnej prvej adventnej nedele, ktorou otvárame ďalší nový cirkevný rok v našom živote. Je to zvolanie, oznam, ktorý by nám však nemal znieť iba dnes. Naopak! Mal by nás sprevádzať počas celého cirkevného roka, aby sme nikdy nezabúdali na to, že sa raz s našim Pánom budeme musieť stretnúť. Slová, ktoré som si dnes vybral ako kázňový text pochádzajú od proroka Zachariáša a sú jedným z možných prorockých biblických textov určených pre dnešnú 1. adventnú nedeľu. Starokresťanská cirkev ich odjakživa vnímala ako proroctvo vzťahujúce sa na Mesiášov príchod.
Prichádzajúci Mesiáš je v tomto texte vyobrazený ako Kráľ. Samotný opis tohto kráľa je však prinajmenšom nezvyčajný. Reč totiž nie je o kráľovi, ktorý je povýšený a bojaschopný, ale práve naopak. Čítame tu o Mesiášovi, ktorý je ponížený a boja neschopný. Akoby sa tým hneď na úvod chcelo povedať, že : skutočná záchrana a spása je v tom, že tento Mesiáš nebude bojovať! Záchrana je v tom, že Mesiáš nechce a nemôže bojovať! On síce bude bojovať, ale nie so zbraňou v ruke, nie formou násilia a teroru, nie podľa našich predstáv a ľudských očakávaní. Bude bojovať svojou pokorou, láskou, skromnosťou, milosťou, odpustením, spravodlivosťou a pravdou. Bude bojovať tým, že svoj život prinesie ako obeť na oltár zmierenia. Bude bojovať nie proti politickému nátlaku a neslobode. Jeho boj bude zameraný na skutočné problémy, na skutočných nepriateľov ľudstva. A to je : strach zo smrti, strach z Božieho hnevu (pocit, že Boh sa na mňa hnevá a asi ma nemá rád), otroctvo hriechu a otroctvo presvedčenia, že Bohu sa môžeme zapáčiť svojimi výkonmi a dobrými skutkami (otroctvo zákona).
Bratia a sestry, hneď na začiatku sme teda veľmi priamo konfrontovaní s našimi predstavami Kráľa, Mesiáša, či Pána na jednej strane a biblickou predstavou Mesiáša, ktorý k nám prichádza, na strane druhej. Akého Mesiáša očakávaš ty, milý priateľ? Si ochotný prijať Ho takého, aký On je, alebo ti v tom bránia tvoje očakávania a predstavy? Výzva prvej adventnej nedele je okrem iného aj v tom, aby sme Mesiáša prijali v Jeho spravodlivosti, spáse, pokore i poníženosti. Aby sme Ho prijali v Jeho identite, takého, aký naozaj je! Ináč Jeho pôsobenie nikdy nepochopíme, nestotožníme sa s Ním a ani v Neho naozaj neuveríme. Potom ani nebudeme môcť byť zachránení pre život večný.
Milí priatelia, ak chceme správne porozumieť dnešnému prorockému textu, musíme poznať aj iný starozmluvný príbeh, na ktorý Zachariáš nadväzuje. Zo všetkých slávnych ťažení ako aj návratov kráľa Dávida si Zachariáš vyberá azda ten najviac rozpačitý, keď Dávid musí utekať pred vzburou vlastného syna Absolóna. Vracia sa do Jeruzalema síce ako víťaz, ale tiež ako porazený. Veď jeho syn v boji padol. Vracia sa do situácie, keď niet príliš čo oslavovať, pretože sa skončila občianska vojna vlastných proti vlastným. Víťazmi i porazenými sú tak trochu všetci. Dávid sa v tej chvíli vracia aj k tým, ktorí od neho najprv odpadli. Každý čaká, ako s nimi teraz kráľ naloží. Všetkým sa však uľaví, keď prejaví štátnickú múdrosť a namiesto čistiek si zvolí milosť a pokoru.
Týmto príbehom tak chce prorok Zachariáš vo svojom proroctve naznačiť, že aj s Mesiášom to bude podobné. Pán Boh síce bude konečným víťazom, no bude ho to stáť smrť vlastného syna. „Občianska vojna“ ľudí proti Bohu sa síce ukončí. Smutné však je, že vôbec začala. Ježiš teraz prichádza ku všetkým. K tým, ktorí Ho nasledujú, uznávajú a milujú i k tým, ktorí sú proti Nemu. Očakáva sa, ako sa so svojimi odporcami poráta a ako si to s nimi vybaví.
Je azda dobre vedieť, že počas svojho prvého vstupu do tohto sveta, ktorý si pripomíname práve dnes na prvú adventnú nedeľu, sa aj Ježiš prejavil ako „múdry štátnik“, ktorý prišiel nie preto, aby človeka zatratil, ale aby ho spasil. Prišiel, aby sme mali život a to vo vrchovatej miere. No je takisto dobré vedieť, že tento Ježiš vstúpi do dejín tohto sveta osobne ešte raz. Tento krát už preto, aby jeho dejiny ukončil. Nuž a vtedy, ako Písmo predpovedá, sa v plnej spravodlivosti poráta so všetkými tými, ktorí Ho ako Pána a Kráľa neprijali. Ktorí opovrhovali Jeho spásou i pokorou. Tí potom budú musieť znášať spravodlivosť Jeho súdu.
Drahý brat, milá sestra, akého Mesiáša očakávaš? Bojovníka, vojvodcu, ktorý sa postaví na čelo armády? Tak Ho očakávala generácia Židov, medzi ktorú vstúpil. Záchrana však nie je v krviprelievaní. Najväčším problémom človeka totiž nie je politická, či národná nesloboda. Nesloboda je síce zlá v akejkoľvek sfére. No úplne najhoršia je nesloboda duchovná. To je duchovné otroctvo hriechu a nakoniec smrti – jarmo, ktoré človek musí niesť od momentu vyhostenia z raja. Práve z tohto otroctva a jarma nás Kristus prišiel vyslobodiť. On na túto zem neprišiel preto, aby odstránil ekonomické, spoločenské, sociálne, či ekologické problémy. Dal nám síce príklad a vzor ako máme žiť. A keď Jeho učenie budeme brať vážne, ak podľa neho budeme konať, potom si mnohé problémy v spoločnosti budeme vedieť poriešiť aj sami, poprípade ani nikdy nevzniknú. No na problém moci hriechu a smrti sme príliš malí a slabí. On prišiel, aby tento problém za nás a pre nás vyriešil. A to mohol spraviť úplne opačnými zbraňami než akými bojuje tento hriešny svet – pokorou, poníženosťou, spásou a spravodlivosťou. Milý priateľ, si ochotný Ho takéhoto prijať, rešpektovať, nasledovať a milovať? Si ochotný sa kvôli takémuto Mesiášovi obetovať?
Podľa evanjeliového podania, ako sme ho dnes mohli počuť, Pán Ježiš sám pripravuje vjazd do svätého mesta Jeruzalem ako čin symbolický, ako naplnenie Zachariášovho proroctva. Zachariáš očakáva Mesiáša ako tichého a mierneho Kráľa, pokorného a spravodlivého Kniežaťa pokoja, ktorí prináša ľuďom spásu a nastoľuje medzi ľuďmi mier. Nevstupuje na vojnovom koni ako dobyvateľ. Nechce si nás podmaniť strachom, bojom, terorom, či násilím. Nechce, aby sme v Neho verili a prijímali Ho len preto, lebo nemáme na výber, lebo sa Ho desíme, lebo nám siaha na život. On túži po tom, aby sme sa slobodne rozhodli pre Jeho spôsob, pre Jeho štýl. Túži po tom, aby sme Ho milovali preto, aký je. On prichádza, aby nás „dobyl“ – podmanil si nás svojou láskou. Prichádza, aby nás zmenil svojim odpustením a milosťou. Toto je vskutku jedinečné a jediné riešenie našej ľudskej situácie. Preto symbolicky prichádza na tichom a miernom zvierati chudobných a pokojných ľudí, na osliatku, aby svojim pokojom nastolil dobu všeobecného pokoja. Aby svojou láskou nastolil dobu lásky. Svojim odpustením a milosťou dobu odpustenia a milosti. Svojim zmierením a obetovaním dobu všeobecného zmierenia a obetovania sa. Svojim prijatím dobu nášho vzájomného prijímania sa a rešpektovania. Je azda dobré vedieť, že všetky tieto úžasné hodnoty sa Ježišovým prvým príchodom a pôsobením akoby „prelomili“ do tohto sveta. No tiež vieme, že tu ešte nie 100% pokoj, mier, ani láska. Medzi ľuďmi ani zďaleka nie je rešpektovanie sa, či tolerancia, tobôž nie obetovanie. I sily zla ešte majú svoju nemalý vplyv a moc. Ich pôsobenie vidíme deň čo deň. Na tomto svete ešte nie raj a ani nebude. Pán Ježiš nám na svojom živote len ukázal, že sa dá žiť aj inak. Každý je pozvaný k tomu, aby Ho napodobňoval. No On nikomu svoj spôsob nevnucuje. V Jeho kráľovstve vo večnosti sa však všetko zmení. To, čo pre nás na zemi bolo možnosťou, ktorú si môžeme vybrať alebo nemusíme, sa vo večnosti presadí s absolútnou a konečnou, definitívnou platnosťou. Ježiš nám teda na svojom pokornom a skromnom príchode jasne ukázal, čo sa vo večnosti presadí a čo tam na druhej strane nebude mať miesto.
Bratia a sestry, len ten môže zachrániť druhých, kto sám záchranu prežil a prijal. To platí aj o zasľúbenom kráľovi z rodu Dávida – o Mesiášovi. Zatiaľ čo pohanské božstvá a králi Orientu prichádzali do svojich sídel a hlavných miest v podobe hrdinov na statných tátošoch a prinášali spásu, ktorá sa ich samotných netýkala, tu prichádza Mesiáš ako ponížený, ospravedlnený a vyslobodený Bohom. Tak to vníma aj Nová zmluva : Ježiš Kristus je zachránený a preto aj zachraňujúci Záchranca. Je ospravedlnený kvôli svojej dokonalej poslušnosti voči svojmu Otcovi nebeskému a kvôli zachovaniu Mojžišovho zákona v plnosti. Je vyslobodený tým, že Ho Jeho Otec kriesi z mŕtvych a po vykonaní diela zmierenia na zemi Ho povyšuje na nebo, kde Mu odovzdáva všetku slávu i moc.
Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Milý priateľ, prichádza k tebe tvoj kráľ! Vnímaš Ježiša ako kráľa svojho života? Vzdáš Mu úprimnú úctu? Cítiš, uvedomuješ si, že svojou spravodlivosťou, spásou, pokorou a poníženosťou prichádza konkrétne aj k tebe? A nielen to! On očakáva tvoju reakciu, tvoju odpoveď viery. Si ochotný Ho ako takého prijať alebo máš iné predstavy o svojej spáse, o svojom Záchrancovi? Pokiaľ sú tvoje očakávania iné, pokús sa ich čím skôr zosúladiť s takým Ježišom, akým On skutočne je! Potom sa úvodné slová proroctvá budú vzťahovať aj na teba : Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! To, že Pán prichádza potom i pre teba bude veľkou radosťou a dôvodom na zvučné plesanie. Veď sa približuje naše spasenie, náš Vykupiteľ a Záchranca! Amen.
