2. adventná nedeľa – Už je blízko
Written by radovan on dec 03, 2014 in - No Comments
2. adventná nedeľa – 7. 12. 2014
„Už je blízko!“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Mk 1, 14 – 15
14 Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie 15 a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte (kajajte sa) a verte v evanjelium!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Téma dnešnej, v poradí druhej adventnej nedele hovorí tiež o príchode. Zatiaľ čo pred týždňom to bol prichádzajúci Pán, dnes je to príchod kráľovstva Božieho. Inými slovami povedané : Kráľovstvo Božie prichádza. To je ináč aj téma úvodnej Ježišovej kázne : Príchod kráľovstva Božieho s jeho dobrou zvesťou – evanjeliom. Treba hneď na úvod povedať, že obsah kresťanskej zvesti sa dodnes nezmenil a jej základom je dobrá správa evanjelia o záchrane hriešnika prostredníctvom milosti Božej a viery v Ježiša ako Syna Božieho – Spasiteľa. Je to svojim spôsobom pekná symbolika, že tak ako Ježiš práve týmto začína svoje verejné účinkovanie, tak aj my, stojac ešte stále na začiatku nového cirkevného roka, začíname práve tým, čo je najpodstatnejšie.
Naplnil sa čas. Človek pred Bohom neprestajne zlyhával a zlyháva. Dokazoval a dokazuje sa pred Bohom ako neschopný žiť a konať tak, aby to bolo Bohu na česť a slávu. Neschopný plniť Božie ustanovenia, neschopný naplniť Boží zákon. Naplnil sa preto čas, kedy sa Boh rozhodol túto nemohúcnosť človeka ukončiť, či lepšie povedané – prelomiť. Rozhodol sa poslať svojho Syna na túto zem ako plnohodnotného človeka, ktorý prinesie obeť vlastného svätého, bezhriešneho života, aby tým hriešnikov zmieril so svojim svätým Otcom, a tým ich de facto zachránil. Naplnil sa čas, bratia a sestry, aby sa pre ľudstvo, pre človeka, pre teba i pre mňa, začala doba milosti.
Je azda dobré vedieť, že Pán Boh určil vo svojom odvekom pláne spásy, o ktorom hovorili už aj starozmluvní proroci, že príde doba Božej spásy. Boh určil aj čas jej príchodu. Ten čas Bohom určený sa v Ježišovi práve naplnil a nastáva to, po čom Boží ľud tak vrúcne túžil a čo tak vytrvalo očakával. Kráľovstvo Božie sa priblížilo.
Milí priatelia, keď Ježiš začína svoju kázeň narážkou na čas, z dvoch možných gréckych pojmov označujúcich „čas“ – „chronos“ a „kairos“, si volí práve ten druhý pojem. Čas „chronos“ je totiž čas, ktorý sa dá merať, počítať. Je to čas, ktorý „plynie“, „ubieha“, „tečie“, či „odsýpa“. Čas „kairos“ je však kvalitatívne celkom odlišný. Je to príhodný čas, ktorý sa už nemusí opakovať. Tento príhodný čas je potrebné správnym spôsobom využiť. Ježiš aj naznačuje správne využitie kairosu. Je to pokánie, t.j. príprava na Jeho kráľovstvo a viera v Jeho evanjelium. Kairos teda znamená využiť prítomnú príležitosť, rozmeniť šancu na pokánie a vieru, pretože táto šanca už nemusí prísť, už sa nemusí opakovať. Bratia a sestry, kairos každého z nás je obmedzený minimálne dĺžkou nášho pozemského života. Kairos je rovnako tak obmedzený Ježišovým druhým príchodom v moci a sláve ako Sudcu živých a mŕtvych. Milí priatelia, kto vie koľko adventov vo svojom živote máme ešte pred sebou?! Čo ak je toto ten posledný?! Kto vie, koľko možností, či príležitostí na pokánie a vieru máme ešte pred sebou? Kto z nás vie, kedy sa naplní ten jeho kairos? Nikto! Preto nás Písmo sväté na inom mieste povzbudzuje a napomína : Dnes ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!
Priblížilo sa kráľovstvo Božie. Boží ľud veril, že Boh je od večnosti zvrchovaným Pánom všetkého a že od stvorenia ovláda a riadi tento svet svojou mocou. Toto Jeho kraľovanie je však na zemi zatiaľ ešte akoby skryté. Všetci však súčasne boli naplnení nádejou a očakávaním, že to Božie kráľovstvo, zatiaľ zjavné len v nebi, kde sa deje Božia vôľa, sa raz mocou Božou stane zjavným aj na tento zemi. Teraz Pán Ježiš vystupuje so zvesťou od Boha, že kráľovstvo Božie sa priblížilo, a práve to robí Jeho zvesť radostnou. V Ježišovej osobe, slovách a pôsobení sa toto kráľovstvo k ľuďom priblížilo a je tu medzi nami. Kráľovstvo Božie sa k nám priblížilo vo svojich hodnotách – v milosti, odpustení, viere, dôvere, láske, zmierení, pokoji a v oslobodení od všetkého, čím sme boli zotročení – strach zo smrti, moc hriechu, moc zákona, strach z Božieho hnevu.
Kajajte sa! Požehnanie plynúce z toho kráľovstva si človek nevie zadovážiť na základe svojich zbožných výkonov. Pán Boh požaduje zmenu videnia vlastnej situácie, a tým aj zmenu myslenia samotného. Človek si jednoducho musí uvedomiť, že pred Bohom nie je nič viac ako stratený hriešnik, ktorý Bohu nemôže preukázať nič dobré.
Bratia a sestry, na tomto mieste by azda nebolo od veci poukázať si v rýchlosti na etymológiu samotného slova „pokánie“ – v gréčtine : metanoia /metanoeo/. Význam tohto slova je : zmeniť zmýšľanie. Doslova : ísť v rozmýšľaní poza alebo ponad to, o čom dokážeme premýšľať teraz. Je to poukázanie na nové možnosti, ktoré máme a ku ktorým sme volaní. Možnosti, na ktoré sme doteraz nemysleli, lebo sme možno ani nemali odvahu na ne myslieť. Čo je to nové? Je to Božie kráľovstvo. Kráľovstvo, ktoré sa síce bude plne realizovať až v budúcnosti, no nastáva už teraz, v Ježišovej osobe sa prelamuje – vlamuje do tohto sveta. Je to kráľovstvo, ktoré je dielom Boha. Ježiš ho ohlasuje a uvádza do nášho života. My ho prijímame pokáním. Je pritom zaujímavé, že hoci sa kráľovstvo Božie / nebeské v Ježišových kázňach objavuje tak často, nikde presne nevysvetľuje, čo ono vlastne je. Nikde nám nepodáva konečnú definíciu. No napriek tomu sa to dá vytušiť.
Pokánie teda Ježiš vníma ako zmenu životného štýlu. Je to spôsob života, ktorý dôveruje Ježišovi. Spolieha sa na Jeho štýl a „kopíruje“ ho. Dôvodom pre takýto postoj je blízkosť Boha. Túto blízkosť si človek mocne uvedomuje a prežíva, a tak už nemôže konať inak.
Verte v evanjelium! Evanjelium, sestry a bratia, je dobrá správa pre každého, kto trpí pod bremenom svojich hriechov. Každý takýto svoje hriechy smie Bohu vyznať a veriť, „že Kristus Ježiš prišiel na svet, aby spasil hriešnikov“ (1Tim 1, 15). On sa stal človekom, žil tu bezhriešnym životom a zomrel na kríži ako obetný „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (J 1, 29). Každý, kto Ho v tejto viere prijíma ako svojho osobného Vykupiteľa, bude zachránený pre večný život.
Milí priatelia, i keď o viere sa v kresťanskej cirkvi „bavíme“ každú chvíľu, predsa len skúsme sa nakrátko pozrieť aj na etymológiu tohto slova. Viera /pistis/, to je pre Ježiša viac ako len dôvera, resp. intelektuálny súhlas s Jeho učením. Ide o život meniaci záväzok. Viera sa stáva správnou odpoveďou na Ježišovu zvesť. Viera – to je aj dôvera, aj poznanie, odovzdanie sa, aj poslušnosť. Je to istota a stabilita. Viera znamená – oprieť sa o silnejšieho, odovzdať sa Bohu a dôverovať Bohu vo chvíli, keď sa všetko zrútilo. K takejto viere v evanjelium, v tú dobrú správu pre hriešnika od Boha, sme dnes, milí priatelia, našim Spasiteľom pozvaní!
Raz sa jeden podnikateľ a bankár stretli na spoločnom obede. I keď sa to možno zdá málo pravdepodobné, ich rozhovor sa zvrtol na otázky súvisiace s kresťanskou vierou. Bankár sa akosi vnútorne nedokázal uspokojiť s tým, že človek môže prísť k Bohu len v pokání, v ľútosti nad svojim hriechmi a vo viere v Ježiša Krista. Bol presvedčený, že musia existovať aj iné cesty k spaseniu.
Na to mu odpovedá podnikateľ : Predstavme si, že by som sa ocitol vo finančnej tiesni a prišiel by som k Vám s prosbou, či by ste mi nepožičali peniaze. Kto by mal v tomto prípade právo určovať podmienky, za akých mi budú požičané peniaze? Vy alebo ja?
Samozrejme, že ja! – odpovedal bankár. Najprv by ste museli splniť moje podmienky a až následne by som Vám mohol vyplatiť pôžičku. – dodal.
Na to podnikateľ reaguje : Tak je to aj pri Bohu. Predstupujeme pred Neho ako dlžníci a nemáme právo klásť Mu naše požiadavky. Naopak! Sme celkom odkázaní na Jeho milosť. Ba čo viac! Sme to my, čo musíme akceptovať Jeho podmienky, ak chceme byť zachránení. Tie nie sú samé o sebe ťažké na to, aby sme ich splnili. Problémom však je, že narážajú na našu pýchu. Pán Boh má požiadavku, aby sme uznali našu neprávosť (fakt, že nie sme spravodliví) a všetko Mu to priamo vyznali. Potom nám On odpustí všetky naše hriechy, pretože Jeho Syn – Ježiš Kristus za ne znášal namiesto nás trest na kríži.
Na to bankár reaguje zamyslene : Hm, tak som sa na to ešte nikdy nepozeral. Ale zrejme máte pravdu. Nech mi teda sám Pán Boh pomôže, aby som prekonal vlastnú pýchu a vedel k Nemu prísť po ceste pokánia a vyznávania!
Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte (kajajte sa) a verte v evanjelium! Priatelia, táto Ježišova zvesť dnešnej 2. adventnej nedele sa týka každého jedného z nás. Každého z nás stavia pred rozhodnutie. Verím, že v Ježišovi sa aj ku mne, aj do môjho života priblížilo kráľovstvo Božie, v ktorom Boh kraľuje prostredníctvom Ježiša Krista vo svojej láske, viere, dôvere i poslušnosti veriacich? Som ochotný deň čo deň meniť svoje myslenie, teda robiť pokánie – kajať sa? Som ochotný veriť v Ježišovo evanjelium alebo mi v tom bráni vlastná pýcha a presvedčenie, že nie som až taký zlý a nemám Bohu čo ako hriech vyznávať? Bratia sestry, táto zvesť mení situáciu každého jedného z nás a rovnako naliehavo každého z nás volá k rozhodnutiu : buď prijať alebo odmietnuť. Čo teda spravíš, človeče Boží? Prijmeš? Alebo odmietneš? Amen.
