3. adventná nedeľa – O nádeji
Written by radovan on dec 10, 2014 in - No Comments
3. adventná nedeľa – 14. 12. 2014
„O nádeji“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
R 15, 13
Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.
Drahé sestry, milí bratia!
Jeden muž mal sen. Bol na prehliadke diablovho zbrojného arzenálu. Nachádzali sa tam mnohé zbrane, ktorými diabol ničil ľudí. Muž si všimol, že jedna zbraň bola veľmi opotrebovaná častým používaním. Tou zbraňou bola beznádej. Touto zbraňou sa presadzuje zlo najradšej. Keď sa diablovi podarí zobrať nám nádej, ľahko nás dostane, pretože už ležíme na zemi, nebránime sa. Kto nemá nádej, ten nemôže ísť ďalej. Ten už ani nechce ďalej, pretože nevidí žiaden zmysel. Preto je to tak častý spôsob útoku diabla na nás. Zobrať nám nádej.
Čítali sme slová z listu Rímskym, slová požehnania, ktoré platia dodnes: Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého. Toto sa má dnes tu na Službách Božích stať, a síce, že každý, kto potom vyjde z kostola, ho môže opustiť naplnený. Naplnený radosťou a pokojom. Naplnený nádejou a Duchom Svätým. Toto potrebujeme v týchto hektických a neistých časoch : novú orientáciu na Pána Boha – na pokojný bod, z ktorého dostávame silu.
V tom spočíva najhlbší zmysel bohoslužieb. Nechodíme sem preto, aby nás iní videli – podľa hesla: “Pozri, aký som zbožný.“ Nie kvôli povinnosti, či niekomu inému. Chodíme sem kvôli sebe samým, kvôli možnosti stretnúť sa s Pánom Bohom. Sme tu preto, aby sme počuli Božie slovo, aby sme sa držali pri Pánovi Ježišovi, nestratili Ho z očí ani uprostred všedných dní. Prišli sme sem načerpať silu do ďalších dní. Preto ten text hovorí priamo do našich sŕdc: Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.
Boh nádeje. Bratia a sestry, to je veľmi pekný výraz. Veríme v Boha, ktorý má všetko v moci, čokoľvek by sa stalo. Pre Neho nie je žiaden problém priveľkým a nikto nie je primalým, žeby oň nemal záujem. Pavel píše tento list do Ríma. Rím bol v tom čase plný obrazov, podôb božstiev. Mali tam boha vojny, bohyňu lásky, boha mora, bohyňu múdrosti a ešte mnoho iných. Každý si mohol nájsť a vybrať toho svojho boha, ktorý sa mu najviac páčil. Keď niekto chcel rozprávať o svojej viere, nestačilo povedať, že verí v boha, musel aj upresniť, v akého boha to verí.
„Môj Boh je Boh nádeje,“ to nie je zlé konštatovanie uprostred množstva božstiev. Takýto genitív používa v Písme Svätom len apoštol Pavel. Hovorí tiež o „Bohu trpezlivosti a útechy“. Inokedy hovorí o „Bohu lásky a pokoja“, no najčastejšie hovorí o „Bohu pokoja“. Takto opisuje Pavol Boha. Pokúša sa Ho priniesť aj tam, kde žijú ľudia medzi mnohými božstvami. Označuje nášho Boha – Bohom alásky, trpezlivosti, Bohom nádeje. Bratia a sestry, Aké dôležité je hovoriť o Bohu takou rečou, akej ľudia rozumejú! Priniesť Ho takým spôsobom, ktorý bude zrozumiteľným!
Pred svojím stretnutím s Pánom Ježišom by bol Pavol ako prenasledovateľ kresťanov asi hovoril inak, hovoril by o inom bohu. Možno o Bohu zákona, Bohu poriadku. Pán Ježiš však vniesol zmenu do jeho života. Priniesol nádej a Pavol sa preto nevzdáva nádeje aj pre ostatných. Preto hovorí o Bohu nádeje. Milí priatelia, náš obraz o Bohu formuje náš život – a náš život tiež formuje náš obraz o Bohu. Aký obraz o Bohu máme my, milí priatelia? Veríme v Boha nádeje, či v boha vlastných schopností? Čo je to za Boh, ktorému slúžime, v ktorého veríme?
„Radosť a pokoj vo viere“ – bratia a sestry, to je veľmi pekné želanie. Viera nás nemá utláčať. Viera nás nemá napĺňať strachom, nemá byť zamenená za náboženské povinnosti, ale má nám darovať radosť. Pričom radosť nie je to isté, čo zábava. Radosť je niečo trvalé, hlboké. Zábava je krátkodobá, veľa ráz plytká. Keď pozerám zábavný program, tak sa prvý raz smejem, pozerať to druhý raz je už však niekedy aj nuda. Chce to niečo nové, iné. Taká je povaha zábavy. Radosť, ktorú dáva Pán Ježiš nás však nenudí. Nie je závislá od vonkajších okolností. Aj uprostred najväčších problémov nám vie Pán Boh darovať radosť.
„Pán Boh mi je silou i dúfaním, potešením istým a nepremenným, len v jeho moci i vo dne i v noci, hľadám pomoci.“- spievame v známej piesni. Poznáme mnoho veriacich ľudí, ktorí uprostred mnohých súžení písali prekrásne slová o radosti. Slová, ktorými ešte dodnes vedia potešiť mnohých. Za všetkých spomeniem Juraja Tranovského, Paula Gerhadta, Dietricha Bonhoefera. Veľa si toho vytrpeli, a predsa mali radosť. Nie zábavu, ale radosť nájdenú v Bohu, ktorá je darovaná cez Ducha Svätého.
Podobné je to s pokojom vo viere. Neznamená to: Mať pokoj od niekoho, či niečoho. Nejde o to, čo povedia mnohí: „Ja nechávam Pána Boha na pokoji, nech nechá na pokoji aj On mňa!“ Je to podobne ako, keď sa pýtali obyvateľa paneláku: „Žiješ v pokoji so susedmi?“ A ten odpovedal: „Nikoho z nich nepoznám, tak áno, mám od nich pokoj.“ Nie o takomto pokoji je tu reč.
Pokoj predpokladá určitý vzťah. Pokoj vo viere predpokladá vzťah s Pánom Bohom. Pokoj vo viere má mnoho do činenia s vedomím, že viem o svojom spasení. Vo svojom najhlbšom vnútri som si istý, že som Bohom zachránený. Nie kvôli tomu, že som príjemný, dobrý človek, a tak som si nebo zaslúžil. Ale som spasený len pre zásluhy Pána Ježiša Krista, že za mňa zomrel a ma vykúpil. Nech by sa dialo čokoľvek. Nádej, je rovnako ako radosť a pokoj darom Božím. Nádej nás drží pri živote. Dáva nám silu ísť ďalej, hoci by bola okolo nás veľká tma. Nádej je zažitá dôvera, spoľahnutie sa na silu a lásku Božiu.
Bratia a sestry, je to biblická perspektíva, v ktorej kresťania môžu žiť, perspektíva nádeje. V dnešnom svete je to možno nemoderné, spoliehať sa na Boha. Dnešný človek chce mať všetko dopredu naplánované. Žijeme v spoločnosti, ktorá je orientovaná hlboko na viditeľné veci. Sú pokroky v medicíne, existujú rôzne druhy poistení na všetko možné, záruky štátu. Všetko, aby sme sa cítili istí, zaistení pre budúcnosť. A človek sa potom viac spolieha na človeka, než na Pána Boha. Boh koná samozrejme aj cez ľudí, ale je rozdiel, či sa spoliehame na Neho, alebo len na ľudí. Pretože Jeho moc siaha tam, kde ľudia už nevedia pomôcť. Keď je medicína v koncoch, neznamená to, žeby ani Pán Boh nemal pomoci. Keď zlyhajú naše rezervy, neznamená to, žeby ešte nejaké neboli u Pána Boha. Keď nevieme ako ďalej, neznamená to, žeby pre nás nemal pripravenú cestu Pán. Boh je Bohom nádeje. Budúcnosť je jeho územím.
Drahí priatelia, keď vás niečo ťaží, tlačí, keď sú veci, kvôli ktorým neviete spať, nechajte sa posilniť Slovom Božím: Pán je silnejší než vaše starosti. Je Bohom nádeje. Modlime sa za to, aby Boh vzal naše bremená a daroval nám vyslobodenie. Aby sme zažili radosť, aby nám bol darovaný pokoj.
Dnes bude prislúžená aj Večera Pánova. Dá sa nazvať aj Večerou nádeje. Niekto deň pre svojou smrťou, o ktorej vedel, sadol s priateľmi a povedal: Pôjde to ďalej. Aj keď tu už medzi vami nebudem, lámte chlieb a myslite na mňa. Pite z kalicha a prídem medzi vás. Tam vás stretnem. A je to tak dodnes, že s Ježišom Kristom sa stretávame pri Jeho večeri : „Kristovo telo vydané za nás“, to znamená : Pozri sa, som tu! Nie si sám, nemusíš všetko zvládnuť sám! Ja idem s tebou. „ Kristova krv vyliata za nás“ – tvoje hriechy sú zmazané, môžeš kráčať ďalej v pokoji a radosti! Len prijmi a Boh nádeje bude s tebou. Amen
Modlime sa: Láskavý Pane Ježiši Kriste, na poslednom mieste na svete, odsúdený ako zločinec na kríži, si nám ukázal príklad nádeje, ktorá premáha smrť. Ďakujeme Ti za Tvoju obeť, za ktorú sme v hriešnej slepote nežiadali a báli sa ju prijať; ďakujeme, za lásku k nám, kvôli ktorej si sa takto za nás obetoval. Tak si nám dal nádej a dúfanie, že zo svojho pokoja a zo svojej svätosti nám hriešnym ľuďom nadelíš spravodlivo, aby sme mohli ostávať v nádeji na záchranu a večný život. Prosíme Ťa, aby si bol neustále s nami a nám veľmi blízky. Máme starosti, ako sa v tomto svete a v tomto čase nedať strhnúť do nepokoja a ustarostenosti, ktoré nám tak často vzďaľujú s pred našich očí Teba. Ale i v dnešnom Tvojom slove nás učíš, že potrebuješ v našich srdciach ukončenie falošných nádejí a dúfaní vo svoju moc a schopnosti, aby Ty si naozaj mohol vstúpiť do našich rodín, domácnosti a požehnať ich svojim pokojom, nádejou a vierou, ktorá sa Tebe ľúbi. Amen
