2. slávnosť Vianočná – Gideon – predobraz Štefana
Written by radovan on dec 23, 2014 in - No Comments
2. slávnosť Vianočná – 26. 12. 2014
„Gideon – predobraz Štefana“
Milosť vám a pokoj od narodeného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Sudcovia 6, 25 – 32
25 V onú noc hovoril mu Hospodin: Vezmi mladého junca z dobytka svojho otca a druhého, sedemročného junca, a zbúraj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a ašéru, ktorá je pri ňom, vytni! 26 A z poukladaných kameňov postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na výšine tohto vrchu, na vrchole tejto pevnosti. Potom vezmi druhého junca a obetuj ho ako spaľovanú obeť na dreve z ašéry, ktorú vytneš. 27 Vtedy Gideon vzal desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Hospodin; ale pretože sa bál domu svojho otca a ľudí mesta urobiť to vo dne, urobil to v noci. 28 Keď mužovia mesta včas ráno vstali, videli zbúraný oltár Baalov a ašéru pri ňom vyťatú; a druhého junca ako spaľovanú obeť na novopostavenom oltári, 29 a hovorili si: Kto to urobil? Keď sa spytovali a hľadali, povedali im: Gideon, syn Jóášov, to urobil. 30 Ľudia mesta povedali Jóášovi: Vyveď svojho syna, musí zomrieť, lebo zbúral Baalov oltár a ašéru pri ňom vyťal. 31 Ale Jóáš povedal všetkým, čo stáli okolo neho: Chcete viesť spor za Baala? Alebo ho chcete zachrániť? Kto chce za neho viesť spor, do rána bude usmrtený. Ak je bohom, nech vedie spor za seba preto, že zbúral jeho oltár. 32 V onen deň dali mu meno Jerubbal, čím chceli povedať: Baal nech vedie spor proti nemu, pretože zbúral jeho oltár.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
2. slávnosť Vianočná, ktorú dnes v kresťanskej cirkvi slávime, nás už tradične privádza k diakonovi Štefanovi, prvému mučeníkovi a pravému nasledovníkovi Krista, ktorý si zachoval vieru a Krista nezaprel, i keď Ho to stálo život. Dnešný sviatok je teda sviatkom spomienky na tohto muža, na jeho vytrvalosť vo viere, na jeho oddanosť Kristovi, ktorá pretrvala aj vtedy, keď prichádzalo prenasledovanie. Štefan, ako ho opisuje kniha Skutkov apoštolov bol ustanoveným diakonom, ktorý sa mal starať o potreby vdov a chudobných, ktorí boli odkázaní na pomoc iných. Diakon Štefan plný múdrosti, ktorej nedokázali oponovať ani vtedajší mocní, ani farizeji a zákonníci sa zrazu, kvôli svojej viere stal tŕňom v oku, či prekážkou, ktorú bolo potrebné odstrániť. Na jednej strane preto, lebo to bol muž, ktorý vyznával vieru v Toho, koho predsa nedávno odstránili, ktorý prekážal, ktorý kritizoval. No zrazu sa tu objavuje jeho nasledovník a hovorí o Jeho skutkoch a divoch, a pritom tvrdí, že muž, ktorého poprední mužovia Izraela odstránili je Mesiáš. Na druhej strane to bol muž, ktorý neochvejne hlásal slovo, na ktoré mnohí v Izraeli reagovali tak, že tomu slovu uverili a pridávali sa k apoštolom ako nasledovníci toho Ježiša Krista.
I keď je v našej cirkvi tento deň venovaný pamiatke prvého kresťanského mučeníka – Štefana, predsa by som si dovolil dnes hovoriť viac o niekom inom. Pre dnešný sviatok som tak vybral pomerne netradičný text, ktorý so Štefanom nemá veľa spoločného. No prvotné zdanie môže klamať. Prečítané slová kázňového textu pochádzajú zo starozmluvnej knihy Sudcov. Je pravda, že na texty z tejto biblickej knihy sa káže pomerne málo a jej obsah zrejme ani vám nie je dôverne známy. Sám som sa s touto knihou dôvernejšie zoznámil, keď som sa pripravoval na prijímacie pohovory na štúdium teológie a práve kniha Sudcov bola jednou z tém, na ktoré sa bolo treba lepšie pozrieť.
My to zväčša vnímame tak, že poznáme celkom dobre príbehy o stvorení sveta, o Noachovi, Abrahámovi, Jozefovi, či Mojžišovi. Hovorí nám niečo aj kráľ Dávid, či Šalamún. Potom možno ešte nejaký ten prorok – Izaiáš, Jeremiáš, Daniel, Jonáš. Samozrejme Ježiš, apoštoli Peter, Pavol a Ján. A tu sa pri mnohých aj biblický prehľad uzatvára. Písmo sväté nám však ponúka aj ďalších hrdinov viery, dôvery a poslušnosti voči Pánu, ktorí by nemali ostať zabudnutí a nepovšimnutí. Jedným z nich je bezpochyby Gideon.
Gideona zaradzujeme do generácie tzv. Sudcov. V histórii neraz čítame o tom, ako ľudia, ba dokonca celé národy urobili zlé rozhodnutia, za ktoré museli následne pykať. Stáva sa to hlavne vtedy, keď si človek myslí, že je najmúdrejší a nedá si povedať. Nepočúva tých, ktorí mu chcú poradiť a všetko si urobí po svojom. Stretávame sa s tým aj dnes. Je fakt, milí priatelia, že v našom živote potrebujeme autority – tých, ktorých poslúchame a dôverujeme im, že nás povedú správnou cestou. Ako kresťania veríme, že najväčšou autoritou je Pán Boh. Vo svete však potrebujeme aj ľudské autority – vzory viery, morálky, či správania.
Aj Izraelci mali svoje autority. Najväčšou z nich bol pravdaže Hospodin. Autoritou však pre nich boli aj ľudia, ktorých Hospodin poveril úlohou spravovať jeho ľud. V dobe Starej zmluvy, po Mojžišovi, sa takíto ľudia volali „sudcovia“. Neboli to pritom klasickí sudcovia, ako ich poznáme zo súdnych siení. Boli to charizmatickí vodcovia izraelského národa povolaní do služby pre národ v čase, keď Izraelci ešte neboli zjednotení pod vládou konkrétneho kráľa. Kráľom Izraela bol zatiaľ len Hospodin sám a nikto iný. Takto sa sudcovia starali nielen o životné, ale aj duchovné potreby ľudí. Boli vzorom vo viere, dôvere, spoliehaní sa na Pána Boha, tiež vzorom v poslušnosti voči Jeho príkazom a Jeho svätej vôli. Nuž a jedným z nich bol aj Gideón.
Gideón sa stal vodcom Izraela krásnym spôsobom. Zjavil sa mu anjel, ktorý ho povzbudil do služby a povedal mu : Hospodin je s tebou, silný hrdina. Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z rúk Midjáncov. Po týchto slovách sa Gideón postavil za Hospodinovu vec a začal medzi Izraelcami „upratovať“. Zbúral oltár, ktorý postavili pohanskému bohu Baalovi a len s tromi stovkami mužov porazil tábor Midjáncov.
Azda v tomto bode by sme mohli nájsť spoločné paralely medzi Gideónom a dnešným „oslávencom“ – Štefan. Tak ako Gideón „upratoval“ vo svojej generácii nakazenej pohanstvom a uctievajúcej bôžikov namiesto pravého Boha, tak to svojim spôsobom robil aj Štefan. Štefan síce nijaký kamenný oltár nezbúral v doslovnom zmysle, on búral oltáre židovskej pýchy, tvrdých sŕdc, zdeformovaných predstáv o Mesiášovi ako aj oltáre samospravodlivosti. To všetko im totiž bránilo v tom, aby uverili v Ježiša ako Bohom poslaného Mesiáša – Záchrancu a Spasiteľa.
Drahí bratia, milé sestry, dnes sme to my, ktorí máme búrať oltáre bôžikov, ktorým slúži moderný človek. A tým je konzumný život orientovaný najmä na to materiálne, pričom na to duchovné sa zabúda. Sme to my, ktorí máme s Gideónom a Štefanom búrať oltáre nechápavosti ľudí, ich zatvrdilých sŕdc, ľahostajnosti, spokojnosti samých so sebou a falošného pocitu, že všetko je v poriadku, že nám nič nehrozí.
Tak ako Gideónov čin viery, tak Štefanovo svedectvo viery bolo aktom odvahy, spoľahnutia sa na Boha a istoty, že i jeden i druhý sú v rukách Všemohúceho. Milí priatelia, z času na čas aj my musíme vo svojom živote spraviť rozhodné a rozhodujúce kroky viery. Vždy vtedy, keď sa od nás vyžaduje odvaha vo vyznávaní nášho Pána sa učme od Gideóna i od Štefana. Naplnení odvahou zhora, z Boha, dokázali prekonať strach z dôsledkov svojich rozhodnutí. Pri Gideónovi to bol strach z pomsty svojich súkmeňovcov. Pri Štefanovi to bol strach o život. Gideóna sa zastal jeho vlastný otec, a síce rozumným argumentom, ktorý použil pri obhajobe svojho syna. Štefana sa zastal sám Otec nebeský, keď mu pred smrťou pootvoril nebo a umožnil mu nazrieť do večnej budúcnosti, ktorá je už pre neho pripravená.
Milé sestry, drahí bratia, som presvedčený, že Pán Boh má moc prekonať aj náš strach. Raz nám pri prekonávaní strachu a odvážnom jednaní môže Pán Boh pomôcť skrze ľudí, ktorí sa nás zastanú v správnej chvíli, inokedy nám môže Boh pomôcť zázračným, nevysvetliteľným spôsobom. No nadovšetko je to dnes sám Pán Ježiš, ktorý nás posilňuje a vlieva do nášho života viery ako aj kresťanského svedectva odvahu slovami : Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. (Mt 10, 28).
V dnešný 2. Sviatok Vianočný, vám preto, milé sestry, drahí bratia, prajem, aby ste za každých okolností boli mužmi a ženami viery, odvahy, poslušnosti voči Božiemu vedeniu, spoliehania sa na dobré Božie vedenie a dôvery, že nech sa deje, čo sa deje, sme Božích rukách, z ktorých nás nemôže vytrhnúť nič a nikto! Amen.
