Nedeľa po Vianociach – Svedectvo z prvej ruky
Written by radovan on dec 27, 2014 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach – 28. 12. 2014
„Svedectvo z prvej ruky“
Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.
1J 1, 1 – 4
1 Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. 2 A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. 3 Čo sme teda videli a počuli, hlásame aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. My však máme spoločenstvo s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom. 4 Toto píšeme , aby naša radosť bola úplná.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Kristu!
Vianočné sviatky sú za nami. Ďakujeme Pánu Bohu za ich pokojné prežitie i za požehnanie, ktorého sa nám počas nich dostalo. Požehnania z narodenia a príchodu Spasiteľa Krista na tento svet. Požehnania z našich najbližších rodinných príslušníkov, s ktorými sme smeli čo aj len chvíľku pobudnúť a vypnúť od stresov bežných pracovných dní. Ďakujeme nášmu nebeskému Otcovi, že aj vo svete plnom povinností, uponáhľanosti a stresov, kde akoby sa už všetko meralo iba na výkon, sme smeli prežiť čas radosti a veselosti, ako sme o tom počas Vianočných sviatkov spievali. Čas radosti a veselosti nie z toho, čo sme my vykonali, ale z toho, čo pre nás vykonal Boh sám. Kiežby tá Vianočná pohoda, atmosféra blízkosti a odpustenia, zmierenia a tolerancie v nás žila čím dlhšie. Potom by aj tento svet a naše vzájomné vzťahy museli vyzerať ináč ako bežne vyzerajú.
Počas tohto týždňa sme sa v chrámoch Božích stretávali pomerne často. V mysli sa nám vynára otázka : Čo sa o Ježišovi po Vianociach dá ešte povedať? Čo sa k tomu dá ešte pridať? Áno, pravda je, že sme toho dosť počuli a dosť sa toho aj dozvedeli. No skutočnosť je taká, že toho, čo o Synovi Božom bolo povedané a zvestované, nikdy nie je dosť. Dnešná nedeľa, ktorá kvôli svojmu umiestneniu v cirkevnom roku má názov „nedeľa po Vianociach“, nás chce akoby utvrdiť v tom, že to, o čom sme počas Vianočných sviatkov toľko počúvali, z čoho sme sa ako kresťania toľko radovali, to nie je nijaký výmysel. Minule som čítal rozhovor s jednou známou slovenskou moderátorkou, ktorá vyznala, že ďakuje tomu človeku, ktorý vymyslel Vianoce. No v podstate si Vianoce nevymyslel človek. Ten prvý impulz predsa vyšiel od Boha. Bez narodenia Božieho Syna, bez Jeho vstupu do dejín tohto sveta, by sme nemali nijaké Vianoce. A tak ďakujme predovšetkým Hospodinu za tento nádherný čas v roku! Ďakujme Hospodinu nielen za niekoľko oddychových dní! Ďakujme Mu predovšetkým za to, že v Ježišovi Kristovi k nám prišlo to, čo sme tak veľmi ako ľudstvo i ako jednotlivci potrebovali počuť. Počuť, že Boh o nás stále stojí. Počuť, že Boh nás neprestal mať rád. Počuť, že Boh túži po našej spáse a urobil všetko preto, aby to bola realita.
Dnešná nedeľa nás tak chce utvrdiť v tom, že toto všetko nie je iba sen. Nám sa to zdá síce ako samozrejmosť, ale dnes, keď človek dokáže spochybniť takmer všetko, to nie je celkom samozrejmé. Je nemálo takých, ktorí celkom vážne pochybujú o Vianočnom príbehu. Celkom vážne spochybňujú príchod a narodenie Krista na tento svet. No napriek všetkým pochybnostiam sú Vianočné udalosti pravdou, ktorú dosvedčujú biblické spisy. Je to pravda, ktorú nám dosvedčujú ich pisatelia. Jedným z nich bol aj najmladší Ježišov učeník – apoštol Ján. Aj on na začiatku svojho listu zdôrazňuje práve tento fakt. Prízvukuje, že to, o čom bude ďalej pojednávať, počul na vlastné uši, videl na vlastné oči a Krista sa dotýkal vlastnými rukami. Pozrime sa teda lepšie na to, aké svedectvo o Ježišovi apoštol Ján vydáva!
- V prvom rade poníma apoštol Ján Ježiša ako toho, ktorý bol od počiatku. To znamená : Ježiš nezačal existovať pred cca 2000 rokmi, keď sa narodil v betlehemskej maštaľke. Naopak! On, ktorý v sebe má celú božskú plnosť a božskú podstatu vždy existoval. Jednoducho povedané : Niet takého obdobia a takej epochy, kedy by Ježiš nebol existoval. On nemá začiatok, ani koniec. Vždy bol, je a aj vždy bude. Napriek tomu, že sa to nášmu rozumu prieči a zostáva to pre nás nepochopiteľné a neobsiahnuteľné, je to tak. Tak to ako kresťania vyznávame aj v Niceskom vierovyznaní na začiatku druhého článku : Verím i v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými vekmi. Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého. Splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty z Otcom…
- Ďalej o Ježišovi apoštol Ján vyznáva, že On je Slovo života. On je teda to Slovo, Logos, skrze ktoré bolo všetko stvorené a skrze ktorého všetko vzniklo a povstalo, ako to zas čítame na samotnom začiatku Jánovho evanjelia : Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto Slovo bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Bratia a sestry, to nás opäť len utvrdzuje v tom, čo o sebe sám Pán Ježiš hovorí : Ja som preto prišiel, aby ste mali život a mali ho v hojnosti (resp. v plnosti). Áno, milí priatelia, len v Ježišovi, skrze Ježiša a s Ježišom možno prežiť naplnený život. Nehovorím, že sa nedá žiť aj bez Krista, bez viery v Neho a poslušnosti voči Nemu. Častokrát sa nám práve možno aj zdať, že neveriacim ľuďom sa oveľa lepšie darí ako zbožnému. No Pán Ježiš nás učí hľadieť na koniec toho všetkého. A tak nám kladie na srdce, aby sme nad tým uvažovali a hovorí : Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet, ale uškodil by vlastnej duši? Pýtate sa ako sa dá uškodiť vlastnej duši? No tak, že ju svojim životným štýlom, spôsobom života a svetonázorom pripravím o to, čo jej Boh túžil dať, a síce večnosť. Na druhej strane počujeme slová apoštola, ktorý vyznáva : Utrpenia tejto doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. Ešte raz preto opakujem : len v Ježišovi, skrze Ježiša a s Ježišom možno prežiť naplnený život.
- Apoštol Ján však nezostáva len pri časnom živote. Ďalej píše : A ten život sa zjavil, a my sme Ho videli a svedčíme o Ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. To znamená, drahí priatelia : Ježiš a nikto iný je zdrojom večného života. Žiaden elixír mladosti ani večnosti nejestvuje. Je to len ľudská túžba zostať navždy mladý a nezomrieť. No zároveň je to pre človeka z jeho vlastných síl nesplniteľná túžba. Avšak to, čo si my sami dať nemôžeme, to nám môže dať Ten, ktorý má večný život od svojho Otca – Syn Boží, Pán Ježiš Kristus. Ak teda chceš žiť naveky, nespoliehaj sa na to, že keď zomrieš, tak na teba budú spomínať ďalšie generácie po tebe, a tak vlastne budeš akoby stále živý. Ver, že možno už ani 4. generácia si na teba veľmi nespomenie a ty pre nich budeš niekto cudzí. Nespoliehaj sa ani na to, že z teba nesmrteľného urobí niečo výnimočné, čo dokážeš a urobíš. Nič to aj tak nezmení na skutočnosti, že budeš musieť zomrieť. Spoľahnúť sa môžeš len na jedno : na Krista, ktorý je prameňom života a dá ho tomu, meno ktorého bude zapísané v nebesiach v knihe života. Nuž a aby sa tak stalo, treba len jedno. Povedané Ježišovými slovami : Verte v Boha a verte vo mňa!
- Všetko toto, milé sestry a drahí bratia, nás má viesť k tomu, aby sme na tomto svete, ako ľud v Krista veriaci, vytvorili spoločenstvo. Iba v spoločenstve veriacich ľudí, hoc ako ľudsky nedokonalom, sa dá po kresťanskej stránke vytrvať a prežiť. Kým je človek v spoločenstve rovnako veriacich, šance satana sú značne zredukované. V spoločenstve sme totiž nesení na modlitbách, vzájomne sa posilňujeme, modlíme sa za seba. Ak treba, tak sa aj napomíname a utvrdzujeme sa v tom, čo je správne a Bohu milé. A preto je najväčšou snahou diabla – odlúčiť nás od spoločenstva veriaceho ľudu. Izolovať nás od neho, nakydať na neho všetko zlé a privádzať nás do spoločenstva takých, ktorí jemu patria a jemu slúžia, neraz i nevedomky. A preto sú v každej chvíli na mieste slová apoštola : Neopúšťajte svoje zhromaždenia! Neopúštajme ich ani my!
- Apoštol Ján však opäť nezostáva iba pri tomto pozemskom spoločenstve. Náš pohľad presúva ďalej, a síce : za hranice časnosti. Poukazuje nám na spoločenstvo s Otcom a Jeho Synom Ježišom Kristom vo večnosti. Do takéhoto spoločenstva v nebesiach sme všetci povolaní. To je nádej, ktorú ako veriaci ľudia máme aj vo chvíli smrti, resp. pri lúčení sa na poslednej ceste s našimi blízkymi, ale pri rozpomienkach na ich odchod. Vďaka Bohu za túto nádej, ktorú nám On dáva a na ktorú sa dá spoľahnúť!
- Napokon, drahí bratia, milé sestry, svoju úvodnú úvahu zakončuje apoštol Ján poukazom na radosť. To, že Ježiš je od počiatku, že On je Slovo života, že v Ňom je aj život večný, že máme spoločenstvo tu na zemi a raz ho budeme mať aj večné a bez hriechu v nebesiach, nás má napĺňať radosťou. Radosť by mala byť jednou z charakteristických čŕt kresťana. Iste, nie všetko v našom živote je len o radosti. No smutný, resp. vždy zarmútený kresťan, to nie je dobrá vizitka. Apoštol Ján nám dnes predkladá niekoľko serióznych dôvodov, ktoré by nás mali preniknúť radosťou. Radosťou aj napriek rôznym obavám. Nedajme si preto vziať radosť! Radosť, ktorá nie je založená na niečom z toho sveta, a preto je aj nestála. Ale radosť, ktorej základom a predpokladom je Boh, to čo pre nás urobil, čo pre nás robí a čo pre nás ešte len vykoná. Amen.
