Uzávierka občianskeho roka 2014 – Nostalgia vs. Realita
Written by radovan on dec 29, 2014 in - No Comments
Uzávierka občianskeho roka – 31. 12. 2014
„Nostalgia vs. Realita“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Kazateľ 7, 10
Nehovor: Ako to, že minulé dni boli lepšie ako tieto? Z múdrosti sa na to nepýtaš.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Posledný krát v tomto odchádzajúcom starom roku sme spolu zhromaždení na tomto svätom mieste. Posledný krát v tomto roku stojíme pred tvárou Hospodina nášho Boha. Celá naša bytosť je akási citlivejšia, keď si ešte raz spomenieme na prežité udalosti starého uplynulého roka.
Čo sa to všetko počas tohto roka prihodilo milého – nemilého, radostného – žalostného, v našom osobnom živote i v živote nášho cirkevného zboru počas jedného dlhého roka? Dnes hľadíme na Toho, ktorý riadi beh času a vymeriava koľaje všetkým cestám nášho života. Z Jeho rúk prichádzala v tomto roku útecha i žiaľ, pokoj i boj, požehnanie i strata.
Jedných Hospodin viedol cestou života a radosti, druhých cestou bolesti a žiaľu. Jedným svietilo jasné slniečko pokoja, nad druhými sa niesli čierne mraky búrky a všelijakého nešťastia. Jedni so srdečným úsmevom stáli nad kolískou svojich splnených nádejí a túžob, iní kráčali smutnou cestou k hrobom svojich najbližších. Milí priatelia, kam a ktorým smerom sa unášajú naše spomienky na tento rok? Pýtame sa: kde som začínal tento rok a kde ho z vôle Božej dokonávam?
Každý z nás počas jedného roka mnoho zažije, pocíti, stratí, nájde, získa, oželie, vidí, skúsi. Nuž a na sklonku roka má každý z nás aj tendenciu spraviť si také súkromné vyúčtovanie, akúsi osobnú kalkuláciu, audit pozitív a negatív, úspechov i neúspechov, zdarov a nezdarov. Je to taká vnútorná analýza, bilancia, zhodnotenie, ktoré je normálne a aj potrebné. Niečo sa spravilo, niečo ostalo nedokončené. Do niečoho sme sa možno ani nepustili, a tak to pred nami ostáva ako úloha do budúcnosti.
Pravda je však aj taká, že človek pri takýchto analýzach neraz zájde i ďalej do minulosti a potom má tendenciu porovnávať – ako to bolo kedysi a ako je to dnes. Autor prečítaného kázňového textu – biblický Kazateľ – podľa tradície sám múdry kráľ Šalamún, vyjadruje myšlienku, ktorá pri spomínaných analýzach a porovnávaniach isto i nám prebehne hlavou : Niekedy to všetko bolo ináč. Niekedy sa žilo lepšie. Áno, zdá sa nám, že život bol akýsi pokojnejší, radostnejší, pomalší, krajší. Že ľudia k sebe boli milší a pozornejší. Že k sebe mali bližšie. Že priateľstvá a kamarátstva boli čistejšie a úprimnejšie. Generácia, ktorá prežila obdobie socializmu a ktorá žije aj v tomto spoločenskom systéme snáď má na takéto úvahy a porovnávania právo. Osobne – sám mám rád nostalgické návraty v mojej mysli do bezstarostného, radostného detstva, keď som bol obklopený svojimi najbližšími, cítiac ich lásku, starostlivosť, oporu a istotu. A tak sa i mne zdá, že niekedy to bolo lepšie. Keby sa dalo, rád by som sa do toho času vrátil, keď neboli ešte mobily, notebooky, tablety, internet – a nikomu to ani nechýbalo. Bolo len úprimné kamarátstvo, nezištná pomoc, chlapské slovo – a stačilo to.
I keď sa nám takéto úvahy môžu zdať nevinné a z času na čas možno aj potrebné, predsa Božie slovo nás pred nimi pomerne prísne varuje : Nehovor: Ako to, že minulé dni boli lepšie ako tieto? Z múdrosti sa na to nepýtaš.
Je fakt, že žijeme v uponáhľanej dobe, kde dnes už neplatí to, čo včera. Čo ešte včera bolo dobré, dnes je už zlé. Čo ešte včera bolo moderné, dnes je už zastaralé. V našej spoločnosti sa posúvajú morálne hranice. Čo ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bolo nepredstaviteľné, dnes je už možné – tak v oblasti techniky, ako aj vo sfére morálky, etiky a ľudských vzťahov. Mnohých ľudí tráli nízka vymožiteľnosť práva. Sociálne istoty dnes ani zďaleka nie sú to, čo bývali. Ako veriacich ľudí nás trápi, že aj s cirkvou akoby to šlo dole vodou. Človek má v podstate veľa dôvodov povedať, že minulé dni boli lepšie ako tieto. Fakty nepustia. Existuje však ešte aj iný dôležitý fakt, na ktorý ako ľudia veriaci nesmieme zabudnúť : Je to zasľúbenie Božieho slova : Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky (Židom 13, 8). On sa nikdy nemení. Stále nás rovnako miluje a záleží Mu na nás. Stále nám rovnako ponúka svoju milosť, odpustenie, zmierenie i záchranu. Stále rovnako k nám prichádza s ponukou spasenia a večného života. Stále klope na bránu nášho srdca a túži po tom, aby sme otvorili a prijali Ho.
Biblický Kazateľ nám teda akoby chcel povedať : Bolo azda v minulosti vždy iba všetko dobré? Na druhej strane nás jeho slová motivujú k tomu, aby sme si dali tú námahu a snažili sa nachádzať a objavovať dôvody, veci, za ktoré smieme byť vďační aj v tejto dobe. Veď koľko odporu a prenasledovaní museli znášať apoštoli počas svojej služby? Aké zlé to bolo vtedy, keď sa narodil Mojžiš? Akým pokušeniam bol vystavený Daniel so svojimi troma kamarátmi? Tí všetci zakúsili pomoc a ochranu od Hospodina. Či nám ten istý Hospodin nezasľúbil : Ja, Hospodin, som prvý, aj s poslednými som ešte ja (Iz 41, 4).
Takto na prelome rokov má každý jeden z nás právo uvažovať nad časmi minulými. Nikto nám to nezakazuje. No Kazateľ nám súčasne pripomína, že to nie je múdre ostať len pri tom. Naozaj! Nie je múdre ostať mentálne v minulosti. Žijeme dnes. Oveľa zmysluplnejšie je snažiť sa to pekné z časov minulých realizovať v dnešný deň, zajtra i pozajtra. Oveľa lepšie je nájsť zmysel pre naplnený život v tomto čase, v ktorom z Božej milosti smieme žiť. Sám Pán Ježiš nám takýto zmysel ponúka vo svojich slovách : Ty ma nasleduj! (J 21, 22).
Drahý brat, milá sestra, i na prelome rokov a časov sa tieto slová tvojho Pána pre teba môžu stať istotou a dobrý základom. Môžu ťa naplniť vnútorným pokojom a dôverou, že Ježiša sa vždy oplatí nasledovať. Veď On je zvrchovaný Pán nad časom i dejinami. Sme v Jeho rukách a z nich nás nemôže vytrhnúť nič. On je ten, ktorý nás aj cez zmenu rokov chce viesť a sprevádzať. Chce, aby sme vedeli, že na to nie sme sami. On je s nami a bude nás viesť po svojich cestách nielen počas tejto časnosti, ale raz, keď príde čas, zo svojej vôle a milosti nás prevedie aj k sebe do blahoslavenej večnosti.
Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Teraz som tu ja; pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne (Ez 34, 11). Kiežby nás všetkých aj toto krásne zasľúbenie Božieho slova sprevádzalo v posledných hodinách odchádzajúceho roka 2014, no tiež v prvých hodinách nastávajúceho, nového roka 2015, ale napokon aj počas celého nášho života! Amen.
