Zjavenie Krista Pána mudrcom (Traja Králi) – Prečo hviezda zmizla?
Written by radovan on jan 04, 2015 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6. 1. 2015
„Prečo hviezda zmizla?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 2, 1 – 12
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš . 5 Odpovedali mu: V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: 6 A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pastierom môjho ľudu, Izraela. 7 Vtedy Herodes zavolal potajomky mudrcov a dôkladne sa ich vypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8 Poslal ich do Betlehema a povedal: Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť. 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. 11 Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Máme pred sebou evanjelium o ceste mudrcov k Ježišovi. Dalo by sa povedať, že táto cesta je spolu s mnohými detailami, ktoré sa na nej nachádzajú, vzorovou pre život každého človeka, ktorý chce nájsť Ježiša a postaviť svoj život pod Jeho vplyv. Dnes, samozrejme, nie je možné rozoberať všetky detaily tejto cesty. Zameral som sa preto iba na jednu časť, a síce na ich odchod z domu a na príchod do Betlehema.
Milí priatelia, čo myslíte, ako mudrci vedeli, kadiaľ vedie cesta do Betlehema? Myslím, že väčšina z nás by odpovedala, že ich predsa viedla hviezda. No pri pozornejšom čítaní evanjeliového rozprávania zistíme, že to tak nebolo. Hviezda sa objavila iba na začiatku ich cesty a potom zmizla. Znova sa objavila až na jej konci, keď už cestovali z Jeruzalema do Betlehema. Vtedy, keď ju už až tak veľmi nepotrebovali, keďže presné inštrukcie, ako sa dostať do Betlehema, dostali v Jeruzaleme od Herodesa a jeho radcov. Toto určite nie je zanedbateľný detail. Pravdu povediac, je to vec kľúčová. Každý, kto sa chce vydať na cestu za Kristom, musí túto dôležitú vec zobrať do úvahy.
Ako teda vyzerala táto ich cesta a akú funkciu na nej plnila hviezda? Mudrci uvideli hviezdu. Slovenský text hovorí, že na východe. Zdá sa, že sa tuná nejedná o východ ako svetovú stranu, ale skôr o východ v zmysle vychádzania. Teda niečo ako : videli sme hviezdu pri jej východe. Inými slovami povedané: Všimli si, že na oblohe sa objavila nejaká nová hviezda. A keďže boli ľuďmi uvažovania, hľadania, skúmania, spájania a objavovania, prišli na to, že sa muselo stať niečo mimoriadne.
Objavenie sa hviezdy v orientálnom myslení znamenalo narodenie niekoho významného. A tak sa teda vybrali na cestu za týmto významným človekom. Podľa všetkého – ako to nepriamo vyplýva z Písma – len čo urobili rozhodnutie, hviezda spred ich zraku zmizla. A oni kráčali bez nej, bez jej vedenia, bez jej svetla. Boli odkázaní len na otázky, možno aj na blúdenie a nachádzanie cesty.
Bratia a sestry, ide tu o vskutku zaujímavý moment. Táto myšlienka je aj pre náš život veľmi dôležitá. Aj my sme v istom momente svojho života povzbudení, vyzvaní či inšpirovaní svetlom nejakej hviezdy. Môže to byť svetlo myšlienky, svetlo vízie, svetlo nádeje. Toto svetlo je pre nás tak silné, že nás začne udržiavať v nepokoji. V nepokoji aj napriek spokojnosti. Táto slovná hračka má svoj význam. Sme spokojní so svojim životom, a predsa sme v nepokoji. Ak by sme boli v nepokoji preto, lebo by sme neboli so svojim životom spokojní, to by bol znak, že cesta, na ktorú sa hodláme vydať, nie je dobrá. Človek, ktorý sa vydá na cestu za nejakým ideálom preto, lebo nie je spokojný s tým, kde je, je v nebezpečenstve, že uteká. Nejde za niečím. Skôr pred niečím uteká. Mám dojem, že mudrci boli spokojní s miestom, kde sa nachádzali, ako aj s tým, čo vo svojom živote vlastnili. Iba cítili, že jestvuje ešte niečo viac. Že sú volaní k niečomu ešte vyššiemu, než k tomu, čo majú. Je dosť možné, že ich okolie si ťukalo na čelo a nechápavo sa pýtalo : Kam idete? Čo chcete? Či nemáte všetko? Ak aj napriek tomu šli, bolo to znamenie, že ich rozhodnutie bolo správne.
Tento nepokoj, milí priatelia, ich teda viedol k rozhodnutiu ísť za tým, či ohlasovala hviezda. No hviezda sa stratila a na rade bolo ďalšie hľadanie, skúmanie, pýtanie sa, pokora.
Určite sa nemýlim, keď poviem, že mnohí z nás toto poznáme. Nech to bolo čokoľvek, pre čo sme sa rozhodli, priebeh je ten istý ako v prípade mudrcov. Najprv sa objavilo svetlo túžby : za Kristom, za pravdou, za rozdávaním sa, za nejakým ideálom. Potom prišlo rozhodnutie. A zrazu svetlo zmizlo. A my sme museli bojovať, pýtať sa, hľadať. Musíme byť silní, aby sme sa celým takýmto procesom nenechali znechutiť alebo aby sme sa pod jeho ťarchou nerozhodli vzdať sa kráčania. Vzorom nám môžu byť „Traja králi“. Nesmieme byť preniknutí hrdosťou alebo pýchou, ktorá by nám bránila pýtať sa ľudí na cestu, na smer alebo žiadať o ich radu. Dôležité je, aby sme kráčali vpred, a to až do času, keď tma pominie a na oblohe sa znova objaví hviezda, ktorú sme videli na počiatku.
Ak sme však vytrvali, našli sme. Hviezda sa znova objavila, aby nás uistila, že sme kráčali správne. Že sme našli to, k čomu nás kedysi na počiatku pozvala.
Možno ste niekedy videli v televízii film Odysea. Je to sfilmovaný Homérov epos o ceste itackého kráľa Odysea po vyhranej vojne v Tróji. No Odyseus sa domov nie a nie dostať. Blúdi takmer 20 rokov po mori a borí sa s nebezpečenstvami. Zaujímavý je výrok istého starca v jednej jaskyni, za ktorým prišiel po radu, aby mu ukázal cestu domov. Starec mu hovorí : Domov nie je pre teba dôležitý. Dôležitá je cesta domov.
A toto aj mne rezonuje v mysli v súvislosti s mudrcmi, ale aj v súvislosti s nami ostatnými. Kresťanstvo je náboženstvom cesty : cesty z otroctva k slobode. Veď čo iné bol Mojžiš ako vodca Izraelitov na ceste? A čo iné je nový Mojžiš – Kristus – ako vodca Božieho ľudu na ceste k plnej slobode, integrite, k dokonalosti v láske, na ceste do nebeského kráľovstva?
V tomto procese potom to, či prídeme na miesto, kam sme sa vydali, nie je až také dôležité. Aby sme tomu dobre rozumeli : ono to v skutočnosti je dôležité, veď práve cieľ dáva ceste zmysel. No je dôležité vychutnávať už aj samotnú cestu a tešiť sa z jej výziev. Pretože ona samotná nás mení a tým pádom nás na cieľ vlastne pripravuje. V kresťanskom ponímaní cesta nie je slzavým údolím, ktoré treba čím skôr prejsť, ale nádhernou etapou nášho života, plnou vzrušení, radostí, zápasov, výhier i prehier, občas i bolestí a neistôt. No to všetko preto, aby sme pevneli a boli pripravení na to, čo jedného dňa nájdeme. Nie je dôležité, kedy prídeme na miesto, na ktoré sme boli hviezdou pozvaní. Dôležité je, že vôbec kráčame domov. Dôležitá je cesta domov. A ak domov kráčame, potom nesporne domov aj prídeme.
Drahí bratia, milé sestry, nech nás teda príklad mudrcov inšpiruje, aby sme sa nikdy neuspokojili s tým, čo sme už dosiahli, ale aby sme stále túžili po tom, čo je ešte viac než to, čo už máme. Aby sme boli ochotní neprestajne skúmať svetlo inšpirácie, ktoré sa z času na čas objavuje v našom vnútri, a za tým svetom sa vydať. A kráčať. A to aj napriek tomu, že hviezda, ktorá nás na cestu vyprovokovala, sa z nášho pohľadu načas stratí. Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína /kázne/
