2. pôstna večiereň – Riešenie v neriešiteľnosti
Written by radovan on feb 23, 2015 in - No Comments
2. pôstna večiereň – 27. 2. 2015
„Riešenie v neriešiteľnosti“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Minulý týždeň sme sa s Mojžišom a Izraelitmi ocitli na začiatku cesty v ústrety slobode. Z povedaného vyplynulo, že Boh sa na tejto ceste od svojho ľudu nevzďaľuje. Dnes na tejto ceste pokračujeme ďalej a chceme si poukázať na to, že Boh dokáže riešiť aj z ľudského pohľadu neriešiteľné situácie.
Už ste sa niekedy ocitli v tzv. neriešiteľnej situácii? Pre niekoho takouto situáciou môže byť to, keď sa dostane do finančnej krízy. Niekto ako neriešiteľnú situáciu vníma to, keď stratí prácu. Pre iného zas neriešiteľnou môže byť situácia, keď Ho opustí životný partner alebo mu diagnostikujú závažný zdravotný problém či ťažkú nemoc. Či je vážnejšia strata práce, choroba, finančná kríza alebo strata partnera, resp. niečo iné, to je samozrejme na diskusiu. Či to je riešiteľné alebo nie je, to je tiež otázka. V každom prípade to nie sú práve jednoduché etapy cesty, ktorými si niektorí ľudia musia počas života prejsť.
Mnohí kresťania síce ústami vyznávajú presvedčenie, že majú Boha stále pri sebe, že sa od nich nikdy nevzďaľuje, no vo svojom srdci Mu v skutočnosti len málo dôverujú. Žiadajú od Boha požehnanie a podobne, no keď sa na scéne objaví problém, neveria, žeby ich problémy mohol vyriešiť, zmierniť ich alebo im nejako pomôcť. Neraz je to tak, bratia a sestry, akoby Pán Boh, ktorého vnímame skôr duchovne, nemohol zasiahnuť do vecí, ktoré sa nám zdajú až príliš svetské, pozemské, a k tomu aj neriešiteľné. Milí priatelia, nie je to tak, že akosi prirýchlo zabúdame na slová nášho Pána Ježiša : Pre Boha nič nie je nemožné? Je tu Pán Boh skutočne len na riešenie problémov v duchovnej sfére? Je naozaj bezmocný, keď sa jedná o praktické, každodenné problémy svojich detí?
Dnes, milí priatelia, stretávame Izraelitov, ktorí tiež musia riešiť svojim spôsobom neriešiteľný problém. Stoja na brehu mora, ktoré tvorí prirodzenú prekážku v ich putovaní do Kanaánu spredu. Zozadu sa na nich valí egyptské vojsko, proti ktorému nemajú najmenšiu šancu. Dá sa povedať, že sa nachádzajú v istej pasci. Vojna, vraždenie, nesloboda, obrana či útek – všetko samé neduchovné a pozemské veci. Môže k nim azda Boh niečo povedať? Ba dokonca, môže si s nimi nejako poradiť a vyriešiť ich?
Bratia a sestry, nepriviedol Izraelitov do tejto neradostnej, z ľudského pohľadu neriešiteľnej situácie azda Boh sám? Pred týždňom sme si predsa povedali, že to On ich viedol touto okľukou a nie kratšou a pohodlnejšou cestou. Ak ich teda Pán Boh doviedol až do tejto hraničnej situácie, určite dobre vedel čo robí. Určite to mal premyslené. Určite sa Mu to nevymklo z rúk. Pán Boh je veľký detailista. On nerobí veci len tak, neuvážene, nepremyslene, či impulzívne. So všetkým a so všetkými má svoj plán. Hospodinov plán pri Izraelitoch bol ukázať im, že On si vie elegantne poradiť aj so zdanlivo neriešiteľnými situáciami.
Takto, milí priatelia, by sme sa to dnes mali učiť vnímať aj my. Sú ťažko riešiteľné situácie, do ktorých sa dostaneme vlastnými chybnými rozhodnutiami, zlým životným štýlom, či vlastnou vinou. Sú ťažko riešiteľné situácie, do ktorých nás dostanú iní ľudia – niekedy úmyselne, inokedy nechtiac, niekedy aj bez nášho vedomia. Sú však aj situácie, do ktorých nás vovedie sám Boh. Nie však s tým zámerom a úmyslom, aby nás zničil, ale aby nám v nich ukázal svoju moc. Je to akási Božia škola dôvery, škola spoliehania sa na Neho. Nevieme prečo určité veci Boh riadi tak ako ich riadi. On zrejme ani nečaká, že tomu budeme rozumieť. Pravdepodobne by sme sa ani my nemali snažiť pochopiť Božie myslenie a „logiku“. Veď platí tu slovo proroka Izaiáša : Moje cesty nie sú vaše cesty a moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. Pán Boh čaká len jedno : aby sme Mu dôverovali, že to s nami myslí dobre; že to má pod kontrolou; že sa nič nedeje len tak; že vo všetkom je Jeho istý plán a že i keď je nám ťažko a možno cítime krivdu a zlosť na Neho za neprávosť, ktorá sa na nás deje, predsa nás On neprestáva milovať ako svoje deti, na ktorých Mu záleží. Z perspektívy večnosti predsa len nakoniec všetko dobre dopadne, ak mu zachováme vernosť.
Bratia a sestry, Pán Boh má teda čo povedať aj do našich pozemských vecí. Má riešenie, keď sa nám pokazí auto alebo stratíme zamestnanie. Má riešenie, keď nás opustil partner (či už pre časnosť alebo večnosť). Má riešenie, keď nám zistili vážnu nemoc. Treba Ho len žiadať o pomoc, o Jeho blízkosť, lásku, milosť a silu, aby sme to všetko dokázali zniesť a preniesť. A predovšetkým treba jedno – plne Mu dôverovať, že nás neopustil, ani sa od nás nevzdialil, ani nás neprestal mať rád. Naopak, platí to, o čom vo svojom 2. liste Korinťanom píše apoštol Pavol : Moja moc sa v slabosti dokonáva – hovorí Boh.
Pán Boh aj dnes často prichádza s riešeniami aj tých zdanlivo neriešiteľných vecí. Prechod cez Červené more, obrazne povedané, sa často deje aj dnes u tých, ktorí dôverujú Bohu a suchou nohou prejdú cez more starostí alebo oheň hádok či nepokojov. Takto slávny príbeh spred niekoľkých tisícročí pre nás dnes chce byť nie len spomienkou na to, aký mocný bol niekedy Boh a čo všetko dokázal. Na inom mieste Písma predsa čítame, že Boh je „ten istý, včera, dnes i naveky“. To znamená, čo dokázal niekedy, dokáže aj dnes. Zázračné Božie konanie teda nemusí byť len bájnou minulosťou, ale pre tých, ktorí veria, aj každodennou prítomnosťou.
Milí priatelia, pre Izraelitov mala táto lekcia ešte jeden význam. Mala im ukázať, že na dlhej ceste, ktorú majú pred sebou, s nimi kráča mocný Boh. Ten, kto ich vedie, nie je slabým bohom, ale Bohom, ktorý vyrieši aj zdanlivo neriešiteľný problém. V Písme čítame, že Boh sám nastolil túto situáciu : zatvrdil srdce faraóna a voviedol Izraelitov do pasce, aby im vzápätí pomohol a ukázal im tak, že sa na Neho môžu spoľahnúť. Tak to neraz prostredníctvom našich ťažkostí, starostí a „pascí“ ukazuje aj nám. Vzdajme preto dnes Bohu vďaku za Jeho dobré vedenie i dobré riešenia, ktoré pre nás má pripravené! I keď nám nie je vždy všetko jasné, i keď nie vždy všetkému rozumieme, predsa neprestávajme dôverovať tomu, ktorý nás tak miloval, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný. Amen.
