3. pôstna nedeľa – Buď alebo
Written by radovan on mar 04, 2015 in - No Comments
3. pôstna nedeľa – 8. 3. 2015
„Buď – alebo“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 9, 62
Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Skúste si predstaviť jednoduchý pokus! Vašou úlohou je prejsť po rovnej čiare, ktorá je nakreslená na zemi. Povedal by som, že za normálnych okolností, pokiaľ netrpíte nejakými neurologickými alebo očnými problémami, by to nemal byť žiaden problém. To nie je ťažké. Vašou druhou úlohou teraz je opäť prejsť po tej istej čiare, no s tým, že sa musíte pozerať za seba. Máte teda kráčať vpred, no pozerať sa vzad. Trúfnete si odhadnúť si, koľko krokov by ste dokázali prejsť bez toho, aby ste zišli z nakreslenej čiary? Zrejme by ich nebolo veľa a rýchlo by ste šli mimo.
Kázňový text, ktorý som prečítal v úvode nás prenáša do poľnohospodárskej oblasti. Konkrétne sa jedná o oranie. Sú to slová Pána Ježiša, ktoré dáva ako odpoveď na tvrdenie jedného svojho potenciálneho nasledovníka : Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou. Priznám sa, bratia a sestry, nemám osobnú skúsenosť s oraním. No videl som, ako to robia iní. Na farskej záhrade vo Vlachove máme políčko, a to treba dať na jeseň vždy preorať. Niekedy nám s tým pomáhal jeden starší chlapík s koníkom. Kráčal pred zvieraťom a druhý chlapík obsluhoval samotný pluh. Teraz namiesto koníka používame traktor, s ktorým nám pomáha kamarát. No druhý chlapík takisto obsluhuje pluh. (Podotýkam, že sa jedná o staršiu techniku, kde je obsluha pluhu potrebná. Nie sú to moderné mechanizmy, kde traktorista všetko pohodlne obsluhuje zo svojej kabíny.)
Čo som si však všimol bolo, že či jeden, či druhý z tých dvoch, ktorí nám pomáhajú poorať záhradu, či už s koňom alebo traktorom, každý sa díva pred seba, resp. na pluh, alebo pred pluh. Utŕhanie pohľadom na pravo, naľavo, či nedajbože za seba, nesústredenosť pri tejto aktivite by totiž mohla spôsobiť minimálne dve veci : oraná brázda by nebola rovná. To znamená : z estetického hľadiska by to nevyzeralo pekne. Nebola by to pekná vizitka ich roboty. Po druhé : Na políčku sa nachádzajú aj skaly. Predtým tam totiž stála stodola a niečo z jej základov je ešte stále v pôde, i keď každý rok sa toho dosť povynáša. No kamene akoby sa tam doslova rodili. To znamená: je nutné pozorne sledovať a dávať pozor, aby ostrie pluhu (lemeš) nenarazilo na takýto balvan, ktorý by pluh mohol poškodiť, ostrie otupiť, pokriviť či polámať alebo dokonca celý pluh znefunkčniť. A bolo by po robote. Chlapík obsluhujúci pluh svoje náradie preto musí nadvihovať, manévrovať s ním, sledovať rovnosť brázdy a byť jednoducho v strehu.
Milí priatelia, predpokladám, že zrejme iba niektorí z vás majú osobnú skúsenosť s oraním. Pravda je však taká, že my dnes pluh ani nepotrebujeme, aby sme rozumeli, čo nám to Pán Ježiš chce povedať. Pluh a oranie je v tomto prípade iba pekná ilustrácia niečoho oveľa hlbšieho a pre život viery dôležitejšieho. To, čo tu Ježiš hovorí je v podstate : Buď – alebo. Áno, o to ide! Buď – alebo! Buď sa pozeráš späť, dozadu na to, čo bolo – alebo dopredu, pred seba na to, čo príde. V prenesenom význame : Buď pozeráš späť na svoj život bez Boha, tak ako to napokon robí aj väčšina v tvojom okolí, alebo poslúchaš Boha a nasleduješ Ježiša. Oboje naraz sa totiž robiť nedá. Buď počúvaš to, čo hovorí Boh, alebo počúvaš to, čo hovoria všetci naokolo. Počúvať súčasne obidve strany a riadiť sa tým sa totiž nedá. Buď si kresťan, alebo si nekresťan. Naraz, v jednej chvíli môže platiť iba jedno. Oboje naraz, to nejde dokopy. Otázka je : Čo chceš? Čo si vyberieš? Pre čo sa rozhodneš? Kam budeš pozerať? Čím sa budeš zaoberať? Do čoho vložíš svoju pozornosť a sústredenosť? Dáš prednosť cieľu, ktorý je pred tebou alebo sa radšej vrátiš do minulosti za sebou?
Drahí bratia, milé sestry, pevne verím, že všetci, ktorí sme dnes prišli na bohoslužby, chceme vo svojich životoch, postojoch, slovách, skutkoch a myšlienkach nasledovať Pána Ježiša. Chceme Mu patriť, chceme s Ním kráčať v živote. Ale ono je to často dosť ťažké žiť ako kresťan. Je to často dosť namáhavé nasledovať nášho Pána. Fakticky : všetko zanechať, všetkého sa vzdať, obetovať sa. Uprednostniť Krista pred životným partnerom, pred deťmi, či vnúčatami. Uprednostniť Krista pred vlastným pohodlím a komfortom života. Uprednostniť Krista pred vlastným ja. Kto to vôbec dokáže? Kto je toho schopný? Je tu medzi nami niekto taký? To, čo od nás Ježiš žiada, nie je málo. Nie je to nič viac ani menej než úplné vzdanie sa seba samého. Nič polovičaté. Buď sa oddáš celý, alebo to nemá význam. Buď orieš poriadne, alebo radšej ani nezačínaj! Nemôžeme si z Ježišových myšlienok vyberať a riadiť sa len tým, čo sa nám hodí, čo nám pasuje. Musíme vedieť prijať kríž i korunu, súd i milosť. Musíme si dobre spočítať, čo nás nasledovanie Krista bude stáť a byť ochotný vzdať sa všetkého ostatného, na čo sme sa doteraz spoliehali. A to všetko preto, aby sme počas orby nepoškuľovali za tým, čo sme zanechali, čoho sme sa vzdali a zrazu je nám to ľúto.
Milí priatelia, nasledovanie Krista, putovanie za cieľom vo večnosti – to je vec náročná. Rýchlo ťa unaví. Síl ubúda, pomaly, postupne, no isto sa objavuje akási duchovná slabosť, vyčerpanosť, možno až ľahostajnosť, zmierňovanie tempa, zredukovanie duchovných, náboženských aktivít. To je to obzeranie sa späť. Vytratí sa radosť zo služby, radosť z viery, k tomu prídu ešte aj nejaké ťažkosti rôzneho charakteru a je tu problém. Zrazu človek kalkuluje, či sa vôbec veriť oplatí, či sa oplatí chodiť do spoločenstva, či mu nebolo lepšie predtým, keď žil v anonymite a nemal voči Kristovi ani cirkvi, ani voči svojmu spoločenstvu nijaké záväzky. Takto sa človek postupne obzerá viac a viac, až nakoniec pluh a oranie zanechá načisto. A je „po paráde“.
Vieš ty čo, človeče? I keď sa to možno zdá beznádejné, možno samého seba vnímaš beznádejne, ako nie práve vzorového oráča, tvoj Spasiteľ to všetko vidí a vie o tom. On ťa nenechá samého. Váži si to, že si sa do orania vôbec dal. Nevzdá sa ťa. Nenechá ťa napospas. Aj dnes na týchto pôstnych bohoslužbách ťa chce nanovo posilniť. Aj v tomto ľudsky nedokonalom spoločenstve ti chce vliať novú odvahu, silu i chuť kráčať s Ním ďalej a pokračovať v dobrom diele, ktoré pri tebe On započal, keď ťa do svojich služieb povolal. Tvoj Pán Ježiš Kristus ti dnes ráno, zajtra i pozajtra chce darovať novú silu, aby si sa s radosťou pozeral vpred. Cieľ totiž leží pred tebou, nie za tebou! Cesta do neba vedie len dopredu. Cesta späť v tomto prípade vedie do pekla.
Drahí bratia, milé sestry, snáď i prehodnotenie nášho pohľadu pri oraní by mohlo byť dobrou témou a úlohou pre obdobie pôstu, v ktorého takmer polovici sa nachádzame. Kam sa to vlastne pozerám? Neobzerám, neotáčam sa až príliš často? Načo myslím? Ako vyzerá brázda môjho kresťanského svedectva? Je jasná, jednoznačná, priamočiara a dostatočne hlboká, teda presvedčivá? Alebo je taká kadejaká, krivoľaká, miestami dosť nevýrazná a plytká?
Možno by sme dnes o silu k svedectvu i o radosť v službe a pri vyznávaní Krista mohli poprosiť aj slovami tejto modlitby: Milý Spasiteľu, Pane Ježiši Kriste, pomáhaj mi na mojej ceste životom, aby som vždy nanovo nepozeral späť na to, čo za sebou nechávam. Daruj mi, prosím, pevný pohľad na to, čo je predo mnou, na cieľ, ktorým je večný život pri Tebe. Amen.
Použité materiály : Feste Burg 2015
