3. pôstna večiereň – Boh rieši aj naše každodenné starosti
Written by radovan on mar 09, 2015 in - No Comments
3. pôstna večiereň – 11. 3. 2015
„Boh rieši aj naše každodenné starosti“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
2M 15,22 – 16,31
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Medzi domom otroctva v Egypte a domovom slobody v zasľúbenej zemi sa nachádzala púšť. Bolo nutné ňou prejsť a prekonať ju so všetkými ťažkosťami, ktoré so sebou prinášala. Nebolo to ľahké. Cesta k slobode, spravodlivosti a mieru totiž nikdy nie je ľahká. K veľkému cieľu sa nedá dôjsť bez prekážok. Izraeliti, z ktorých mnohí zrejme očakávali, že už čoskoro po odchode z Egypta vstúpia do zasľúbenej zeme blaha, sa najprv na púšti stretávali s hladom, smädom, s nepriateľmi, a teda aj s ťažkosťami a súženiami rôzneho charakteru. Pravdepodobne nepočítali s tým, že na ceste do Kanaánu budú musieť niečomu takému čeliť. Ináč na to nedokázali reagovať ako reptaním, plačom, výčitkami a obviňovaním Mojžiša, jeho brata Árona a v neposlednom rade samotného Pána Boha. Jedinou bezpečnou mocou k prekonaniu týchto ťažkostí bola viera a dôvera v Hospodina, istota Jeho prítomnosti uprostred nich a Jeho ochota pomáhať im zo dňa na deň. Kto túto vieru a istotu mal, presviedčal sa na vlastnej koži, že Hospodin v hlade poskytuje chlieb a v smäde vodu. V nebezpečenstve poskytuje víťazstvo nad nepriateľom. V Ňom je útecha a sila k prekonávaniu každého nebezpečenstva. Na Neho sa dá spoľahnúť v akejkoľvek tiesni.
Naposledy, keď sme sa na pôstnej večierni stretli, sme sa presvedčili o tom, že Pán Boh má riešenie aj v tzv. neriešiteľných situáciách. Takou v dejinách izraelského národa celkom určite bola skúsenosť na brehoch Červeného mora s prenasledujúcou egyptskou armádou za chrbtom. Pán Boh sám Izraelitov doviedol do tejto situácie, aby sa pre očami svojho ľudu predviedol a dokázal, že On má na to. Nie je to len jeden ďalší vymyslený bôžik z mnohých. On je jediný, skutočný, mocný, živý a konajúci Boh.
Udalosť, o ktorej sme čítali dnes, nás o tomto Bohu chce naučiť opäť niečo nové. Mohlo by sa zdať, že biblický Boh – Hospodin je tu pre nás len pre takéto výnimočné, hraničné, bezvýchodiskové situácie, keď si už ako ľudia sami nevieme pomôcť. To znamená, zrejme by sme ho nemali „otravovať“ s našimi každodennými starosťami a potrebami. Veď by to bolo trápne! Veď takýto Boh má na starosti určite dôležitejšie, podstatnejšie a principiálnejšie veci, než moje denné potreby. On riadi chod celého sveta, vesmíru. Ktože som ja, aby som k Nemu volal, aby ma vypočul? Bratia a sestry, nie málo je tých, ktorí uvažujú týmto spôsobom. Nie málo je tých, ktorí kvôli takémuto presvedčeniu Boha radšej ani za nič neprosia.
Takéto zmýšľanie, žiaľ, nie je cudzie aj medzi kresťanmi. Sú takí kresťania, ktorí veľkého Boha žiadajú len o veľké veci. Myslia si, že Božiu moc treba „použiť“ len vtedy, keď stoja pred neriešiteľným problémom. Bežné ľudské starosti sú podľa nich nedôstojné Božieho majestátu a nehodno Pána Boha zaťažovať niečím tak primitívnym ako je starosť o jedlo, šaty či peniaze.
Izrael na púšti spoznal, že mať nedostatok jedla nie je až taký malicherný problém. Bez jedla a vody človek umiera. Boh to dobre vie, preto svojmu ľudu aj na púšti dáva dostatok vody, nebeského chleba i mäsa v podobe prepelíc. A národ tak môže jasne vidieť, že každodenné jedlo má od Boha. Pán Boh sa totiž nestará len o záležitosti kozmických rozmerov, ale aj o bežné ľudské potreby. Nie je to len Boh na jedno použitie. Veď Jeho zázračná starostlivosť sa dokazovala pri Izraelitoch deň čo deň počas 40 rokov. Deň čo deň zázrak nasýtenia!
My to v dnešnej dobe blahobytu až prebytku vidíme inak. Myslíme si, že je jedno, či si kúpime chlieb alebo kilo zemiakov, veď všetkého je dosť a Pána Boha tým netreba zaťažovať. Neuvedomujeme si, že len vďaka Nemu máme na výber, že omnoho skôr ako sme sa my zamysleli nad tým, či si kúpime chlieb alebo zemiaky, On riešil za nás, aby sme oboje mali na dosah a mohli si ešte aj vyberať. Áno, až taká veľká je Božia láska a starostlivosť, milí priatelia! Práve preto by sme nemali Jeho darmi plytvať a mali by sme si uvedomovať, že Boh sa zaujíma aj o naše najobyčajnejšie starosti a rieši ich s veľkým záujmom a láskou. Život každého jedného z nás Mu leží „na srdci“.
Bratia a sestry, to však neznamená, že nás tento Boh nemôže niekedy aj – povedzme to tak – vyskúšať. Dnes sme toho pri Izraelitoch svedkami. Po zázraku pri Červenom mori nasleduje putovanie púšťou. No už po troch dňoch vystáva vážny problém. Je to nedostatok vody. Izraeliti síce vodu nachádzajú, ale tá je nepitná. Jej požitie by mohlo spôsobiť vážne zdravotné problémy, v najhoršom prípade aj smrť. V tej oblasti takýchto prameňov bolo zrejme viacej. Je možné, že pokiaľ sa do takejto horkej vody hodila nejaká rastlina, minerálne látky sa čiastočne zrazili a neutralizovali, takže sa voda dala piť. V našom texte je však zmena kvality vody pripísaná Hospodinovi a Jeho mocnému zásahu. Hospodin sám ukazuje Mojžišovi drevo, prostredníctvom ktorého bolo možné vodu zmeniť na pitnú. Takto sa svojmu ľudu predstavuje ako lekár, ktorý dokáže zlé vody zbaviť ich škodlivej moci. Toto uzdravenie vôd v Máre malo byť pre ľud znamením, že sa pod Božím vedením nachádza na dobrej ceste. Je to cesta záchrany a spásy. Bratia a sestry, je určite zaujímavé, že v chápaní prvotnej cirkvi sa táto udalosť stáva obrazom spasenia v Kristovi. Drevo, ktoré uzdravuje vody sa prirovnáva ku Kristovmu krížu, ktorý lieči ľudstvo od nemoci hriechu a tak vyslobodzuje od smrti. Niekedy si možno v živote aj my musíme počkať na „dobrú vodu“. Možno nás to stojí kus cesty, času i trpezlivosti. Možno je to skúška našej vytrvalosti, viery a dôvery. Nech už je to akokoľvek, milý priateľ : Nikdy nestrácaj zo zreteľa, že i ty si na dobrej ceste pod Božím vedením. Boh vie, čo v tvojom živote a s tvojim životom zamýšľa. Len Ho nechaj konať!
Ľud Hospodinov však reptá. Deje sa to už na tretí deň po predivnej záchrane pred Egypťanmi. Čo budeme piť? Táto otázka síce nie je nesprávna. Veď smädný človek má právo žiadať si vodu. No Izraeliti o ňu prosia nenáležitým spôsobom. Toto reptanie znelo židovským učencom tak opovážlivo, že túto udalosť zaradili v Talmude medzi 10 tzv. skúšok, ktorými Izrael po východe z Egypta skúšal (pokúšal) Hospodina. Ľud, ktorý bol len nedávno na morskom brehu očitým svedkom úžasného zázraku, vzápätí pochybuje o Božej pripravenosti, ochote, či kompetencii vytvoriť pre nich podmienky nevyhnutné na prežitie. Keď je zlá situácia vyriešená, ľudia načas zmĺknu. No vskutku, iba načas. Bratia a sestry, takto sa udalosť v Máre stáva pre Izraelitov, ale aj pre nás príležitosťou učiť sa spoliehať na Hospodina a dôverovať Mu. Táto dôvera sa pritom má prejaviť v poslušnosti voči Božím ustanoveniam a v ich dodržiavaní. Iba tak sa totiž dá zakúšať zachraňujúca Hospodinova moc. Milý priateľ, ako je to s tvojim reptaním? Nie je v našich životoch až priveľa reptania na Božiu adresu na úkor vďačnosti?
Po približne mesiaci sa reptanie medzi ľudom objavuje zas. Izraeliti začínajú opäť spomínať na Egypt. Tamojšie pomery sa im javia ako „ružové“. Skutočná situácia však bola úplne iná. Hrnce mäsa a chleba do sýtosti? – pokiaľ toto v Egypte vôbec mali, bolo to zaplatené ťažkou porobou – tak hmotnou ako aj duchovnou. V skutočnosti práve v Egypte hrozila Božiemu ľudu záhuba. Ťažkosti počas cesty na púšti však spôsobujú, že Izraelci si realitu skresľujú a prevracajú. Podliehajú ilúziám a sebaklamu. Bratia a sestry, v ťažkostiach života musíme prosiť Pána Boha, aby nám zachoval predovšetkým jasnú myseľ, ktorá vidí veci triezvo a reálne. Iba tak sa vyhneme predčasným nesprávnym uzáverom, na konci ktorých stojí opäť reptanie na Boha ako prejav ľudskej nedôvery a nespokojnosti s Jeho vedením.
Do tejto kritickej situácie zasahuje priamo Hospodin. Ľudu je zasľúbený chlieb z neba. Ten je na jednej strane dôkazom Božej starostlivosti, na druhej strane skúškou. Ľudia si majú na každý deň nazbierať iba toľko, koľko zjedia. Teda : nič do zásoby. Toto má byť ich prejavom dôvery a spoľahnutia sa na Pána Boha, ktorý aj zajtra svojim verným dopraje v hojnosti toľko, čo dnes. Okrem chleba dopraje Hospodin svojmu ľudu aj prepelice. Prepelica je sťahovavý vták. Na jeseň tiahne v húfoch na juh a na jar (v marci) sa zas vracia na sever. Po dlhom lete sú vtáci natoľko vyčerpaní, že sa dajú ľahko chytať do rúk. Aj keď by sme teda v tomto nasýtení mohli vidieť prirodzený jav, biblické podanie v tejto udalosti vidí predovšetkým zázrak. Je to Hospodin sám, ktorý zachraňuje svoj ľud pred nedostatkom a ukazuje svoju zvrchovanosť a moc aj nad prírodou. On sa postará o svoj ľud aj na pustom mieste a dá mu obživu.
Zbieranie manny ľud súčasne vychováva ako bojovať so sebectvom a lakomstvom. Snaha uchovať si niečo navyše je porušením Hospodinovho nariadenia a evidentnou neposlušnosťou. Rovnako tak snaha zbierať si mannu v deň sobotný je prejavom nedôvery voči Bohu, že to čo si nazbierali deň predtým dvojnásobne, aby mali aj na sobotu, sa neskazí. Ľud teda stále naplno nedôveruje Božej starostlivosti, čo je smutné. Okrem iného je to aj pre nás lekcia, že ani z Hospodinových darov si nemožno robiť na zemi poklady. Aj ony podliehajú skaze, ak neslúžia stanovenému cieľu podľa vôle Božej. Drahý priateľ, ako je to s tvojim zachovávaním nedeľného dňa odpočinku? Neprejavuje sa naša dôvera voči Bohu podobne? Koľko je dnes takých ľudí, ktorí robia aj v nedeľu a sviatok v presvedčení, že ak by nerobili, krachol by im biznis a pod.? (teraz nemám na mysli povolania, kde je nutná pohotovosť – lekár, policajt, hasič, operátor v „atómke“ a pod.) Či to tiež nie je prejav nedôvery a nepolušnosti? Izraeliti, ktorí aj v sobotu ráno vychádzali zbierať si mannu, nenašli nič. Podarilo sa im len jedno : naštvať Pána Boha. Tak som presvedčený, že ani nedeľná práca, pokiaľ nie je z nejakého titulu nevyhnutná, nie je a nebude Bohom požehnaná a človeku nepomôže, skôr poškodí!
Bratia a sestry, manna je pokrmom pútnikov, pokrmom zasľúbenia. Je to chlieb, ktorý umožňuje dôjsť k cieľu stanovenému Hospodinom. Pán Boh tento chlieb svojmu ľudu dáva aj vtedy, keď sa neskôr stáva neverným a pre svoju nedôveru musí blúdiť po púšti celých 40 rokov. Manna poskytovaná ľudu pravidelne deň čo deň, sa tak stáva svedectvom, že Boh svoj ľud neopúšťa, napriek nevere ľudu. On ostáva verný. Napriek všetkému – manna je len dočasným pokrmom. Mizne, keď Izrael vstúpi do zeme zasľúbenej. Manna je iba znamením toho, čo má prísť. Až v Ježišovi Kristovi je Božiemu ľudu daný chlieb života ako pravý nebeský pokrm.
Pán Boh rieši aj naše každodenné starosti. Tak znie názov dnešnej kázne. Rieši moje i tvoje každodenné starosti. Chce ich riešiť a robí to rád ako Otec pre svoje deti. Neobťažuje Ho to ani neotravuje. Dôveruj mu preto, spoliehaj sa na Jeho vedenie a na Jeho cestu! Ver, že ti chce len to najlepšie! A najmä : nesťažuj Mu to všetko svojou nedôverou, neposlušnosťou, netrpezlivosťou a hlavne svojim reptaním! Amen.
