4. pôstna nedeľa – Z Galiley do Jeruzalema
Written by radovan on mar 11, 2015 in - No Comments
4. pôstna nedeľa – 15. 3. 2015
„Z Galiley do Jeruzalema“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a Od Pána Ježiša Krista! Amen.
J 12, 20 – 33
20 Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci. 21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi. 23 Ježiš im povedal: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život , stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. 26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí. 27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. 28 Otče, osláv svoje meno! Tu zaznel z neba hlas: Už som oslávil a ešte oslávim. 29 A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo. Iní vraveli: Prehovoril k nemu anjel. 30 Ježiš povedal: Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32 A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe. 33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Nachádzame sa v 12. kapitole Jánovho evanjelia. Ježiš má už za sebou slávnostný vstup do Jeruzalema, ktorý si budeme liturgicky pripomínať na Kvetnú nedeľu. Má za sebou vzkriesenie Lazára v Betánii, ktorá je predmestím Jeruzalema; návštevu v dome Lazára a jeho sestier, pri ktorej Mu Mária pomazala nohy vzácnym olejom.
Nad Ježišom sa začína postupne zmrákať. Židovská veľrada je nahnevaná a lov na Ježiša sa zintenzívňuje. Ježiš prežíva posledné udalosti svojho života. To, čo bude teraz nasledovať, sa môže vysvetliť rôzne. Niektorí – najmä Ježišovi priaznivci – budú zmätení. Iní – najmä Ježišovi nepriatelia – sa budú tešiť. I keď by sa to mohlo zdať, predsa Ježišovi sa nič nevymyká z rúk. Všetko má svoj logický sled, a preto už vopred svojim priateľom i nepriateľom ponúka kľúč na pochopenie toho, čo sa stane : Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Toto je kľúč nielen k Ježišovmu životu. Toto, bratia a sestry, musí byť kľúč aj k životu každého človeka, ktorý chce dosiahnuť ľudskú i duchovnú zrelosť. Pozrime sa dnes na to, ako sa to môže stať!
I Ježišov život bol svojim spôsobom cestou. A táto Jeho cesta mala dve fázy : fázu galilejskú a fázu jeruzalemskú. Ježiš kráča z Galiley – kde rástol a dospieval, kde sa formovala Jeho identita, kde spoznával sám seba, kde objavoval a zisťoval, kto vlastne On ako osoba je – do Jeruzalema, kde obetoval sám seba Bohu. Fáza galilejská by sa dala označiť ako fáza sebaobjavovania, sebareflexie, či sebadefinície. Fáza jeruzalemská zas ako fáza sebaobetovania. Bolo to však obetovanie nie preto, aby to, čo vybudoval, definitívne stratil, ale aby to rozmnožil.
Tento kľúč ponúkol Ježiš svojmu prostrediu, aby keď sa všetko to, čo sa má stať, udeje, pochopilo, že Jeho smrť nebola fiaskom, ale sadením (sejbou). Ako sa sadí zrelé zrno do zeme, aby prinieslo úrodu, tak sa On musel zasadiť do zeme , aby vznikla úroda. Inej cesty nebolo. Ježiš už bol zrelý. Už povedal všetko, čo mal povedať. Už vykonal všetko, čo mal vykonať. Ak by teraz ostal len tak, dopadol by ako zrno, ktoré sa uloží do sýpky a ostane samo. Pointa je teda v obetovaní sa, pretože len tak vzniká nový život.
Milé sestry a bratia, Ježišova cesta je cestou, ktorú musí absolvovať každý, kto sa chce vydať za Ním. Čo to znamená? Keď sa pozrieme na spôsob, ako ľudia vedú svoj život, objavíme tam niekoľko praktík. Prvá je tá, že ľudia žijú a prežijú svoj život bez toho, aby vedeli, kto sú a kam idú. Keď sa ich opýtate na nich samých, nevedia vám odpovedať. Títo ľudia neboli ani v Galilei, ani v Jeruzaleme. Nevedia, kto sú ani kam smerujú. Z ich života nebude nikdy iný život. Sú to životy nerozvinuté.
Ďalej sú takí, ktorí celý život hľadajú seba samých a možno sa aj nájdu. Vedia, kto sú, akú majú identitu. Ale zastavia sa na polceste. Zostanú v Galilei – v Galilei sebaobjavenia a sebapoznania. Nikdy z Galiley nevyjdú, nikdy nenastúpia na cestu do Jeruzalema, kde majú dokončiť svoje dielo. Nikdy sa nedopracujú k bodu sebaobetovania Bohu a blížnym v láske. Títo ľudia sa síce našli, no ostali sami. Pripomína nám to možno až príliš veľa ľudí dnešného tzv. psychologického veku : samé sebapoznávanie, sebahľadanie, sebaláska … No čo ďalej? Ďalej sa, žiaľ, mnohí nepohnú.
Cesta sebaobjavenia je úplná len vtedy, keď je, tak ako u Ježiša, zavŕšená obeťou. Keď si všimneme Kristovo posolstvo na iných miestach evanjelií, vidíme, ako ide presne týmto smerom : zrieknuť sa seba samého; stratiť svoj život. Ježiš napríklad hovorí : Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí život pre mňa, nájde ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil? Alebo za čo vymení človek svoju dušu?
Stratiť svoj život, zrieknuť sa seba samého je však možné len vtedy, keď sami seba poznáme. Preto je nevyhnutné, aby sme svoju identitu, predtým, než ju obetujeme, hľadali. Aby sme sa prijali. Aby sme vedeli, kto sme. Ináč naša obeť nemôže byť prijatá. Bolo by to, ako keby sme chceli do zeme zasadiť plevy. Nevyrástlo by nič. Máme veľa ľudí, ktorí sa síce chcú obetovať, ale nevedia, kto sú. Nikdy sa nehľadali, nikdy samých seba nedefinovali. Ostali plevou. No pleva život neprináša.
Milí priatelia, nie je možné obetovať svoj život, ak nevieme, kto sme. Boh by ho neprijal. To by bol život zúfalca, ktorý nevie, čo so sebou robiť, a tak by sa života radšej zbavil, aby s ním mal menej roboty. Veľkodušný dar predpokladá, že vieme, čo obetujeme, že svoj dar milujeme.
Poviete si – veď to je choré, absurdné. Načo potrebujem obetovať svoj život? Načo potrebujem kráčať do Jeruzalema? Nejde to aj bez toho? Nie! Život má totiž svoj vývoj, istú dynamiku. Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. A to je požehnanie – nie len pre zrno samotné, ale aj pre ľudstvo ako také. Milí priatelia, necítili ste už v istom momente svojho života, že potrebujete urobiť presne toto, aby to dobré dielo, ktoré ste začali, bolo úspešne dokončené? Necítili ste, že aj napriek tomu, že ste predtým tak pekne postupovali vpred, ste sa zrazu zastavili, a to len preto, že ste nevedeli opustiť Galileu, alebo ak aj, tak konečne vojsť do chrámu a položiť tam svoj život na oltár?
Sestry a bratia, v ktorom bode ste? Kde som ja vo svojom živote? V Galilei, na ceste, v Jeruzaleme, alebo váham vstúpiť do chrámu? Ono, určite sa to takto posudzovať nedá. Život nie je lineárny, priamočiary. Život sa často odvíja akoby v špirále. Možno v niečom som ešte v Galilei a v niečom už v Jeruzaleme. Kto vie? No určite by bolo dobré pozrieť sa na to a pokračovať správnym smerom. Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína
