5. nedeľa po Veľkej noci – Modlitba v Jeho mene
Written by radovan on máj 05, 2015 in - No Comments
5. poVeľkej noci – 10. 5. 2015
„Modlitba v Jeho mene“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
J 16, 24
Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pre učeníkov musela byť táto Ježišova informácia pravdepodobne absolútnou novinkou – modliť sa k Bohu, prosiť o niečo v Ježišovom mene. Ich myseľ teraz predovšetkým zamestnávalo to, čo im ich Majster hovoril o svojom odchode z tohto sveta. Snažili sa porozumieť, pochopiť, na čo je ten odchod vlastne dobrý a potrebný. Nečudo, že evanjelista Ján Ježišovým dôvodom vedúcim k Jeho odchodu z tohto sveta neváha venovať minimálne celé tri kapitoly svojho evanjelia. A teraz – ďalšia novota. Odteraz sa učeníci nielenže smú, ale dokonca majú modliť v mene svojho Pána a Majstra. Bude to dokonca možné i napriek Ježišovej telesnej neprítomnosti v tomto svete. On predsa so svojimi učeníkmi bude prítomný prostredníctvom svojho Svätého Ducha. A tak z úst nášho Spasiteľa zaznievajú úžasné slová zasľúbenia : Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná! Tieto slová sú tak pozvaním, ponukou, ale aj zasľúbením, ktoré sa netýkajú iba učeníkov vtedy, ale aj kresťanov všetkých čias, teda aj nás.
Bratia a sestry, ako si vlastne Ježiš mohol dovoliť povedať niečo také? Modliť sa v Jeho mene? Nie je to až priveľmi trúfalé? Nesála z Jeho slov namyslenosť a pýcha? Určite nie! Pán Ježiš si mohol dovoliť dať svojim učeníkom všetkých dôb toto zasľúbenie predovšetkým preto, nakoľko On sa stal po svojom Vstúpení na nebo našim „prímluvcom“, (v katolíckej tradícii – našim „orodovníkom“) – teda tým, ktorý sa za nás pred svojim Otcom prihovára. Tým, ktorý prosí za nás, keď sami už nie sme v stave sa modliť. On je tým, ktorý za nás pred Bohom „lobuje“. Zasadzuje sa za nás a všetko robí v náš prospech. Vybavuje a rieši to pred Bohom za nás a keď treba, tak to za nás aj „žehlí“, použijúc slangový slovník.
Určite je to dobré a svojim spôsobom aj upokojujúce, keď má človek nejaké známosti na vplyvných miestach. Či už v radoch lekárov, politikov, policajtov, sudcov, úradníkov alebo aj iných. Čím viac známostí, tým lepšie, povieme si. Všetci to poznáme. Akosi predpokladáme, že keď ochorieme a budeme potrebovať lekársku pomoc, naša „lekárska známosť“ spraví všetko preto, aby sa nám dostalo tej najlepšej možnej starostlivosti, vyšetrení a liekov. Akosi predpokladáme, že keď bude treba zalobovať za náš projekt na ministerstve, naša „politická známosť“ neostane nečinná, ale posunie to na podpis až na ministerský stôl. Akosi predpokladáme, že keď budeme potrebovať právnu, či policajnú pomoc alebo radu, naše „známosti“ nám pomôžu. A podobne by sme mohli pokračovať.
Drahí priatelia, je určite fajn mať dobré pozemské známosti. Čo je však ešte lepšie je, že „známosť“, teda niekoho poznaného, kamaráta, priateľa máme aj v samotnom nebi pred Božím trónom. Vďaka tejto „nebeskej známosti“ všetky naše modlitby vyslovené v Ježišovom mene končia pred Božím trónom milosti. Nekončia vo vzduchoprázdne, nekončia v chlade, diaľavách a prázdnote vesmíru. Naopak! Majú svojho konkrétneho adresáta. Toho, ktorý počuje, stará sa, zaujíma sa. Toho, ktorý sa zľutúva, zmilúva, chápe, pomáha, zhovieva a odpúšťa. Toho, ktorý má čas i „srdce“ pre svoje pozemské deti.
Ježiš je, obrazne povedané tým mostom, po ktorom sa dá prísť k Otcovi nebeskému. Modlitba v Jeho mene, podľa Jeho učenia a vôle, bude určite vypočutá. Tak predsa znie dnešné zasľúbenie Pána Ježiša pre nás. Keď toto dnes viem, bratia a sestry, mocne si uvedomujem, že moje modlitby už viac nemusia vychádzať z vystrašeného a najmä pochybujúceho srdca. Naopak! Po udalostiach Veľkého Piatku a Veľkej noci sa smiem modliť s tým, že Pán Boh to so mnou myslí naozaj vážne a predovšetkým dobre. Dokázal to predsa evidentne na svojom Synovi. V Ňom mi odpustil všetky moje hriechy. Nehnevá sa na mňa. Naopak! Od chvíle môjho krstu ma prijíma ako svojho syna, ako svoju dcéru. Táto skutočnosť ma napĺňa radosťou, pokojom, istotou i odvahou, aby som k Nemu v Ježišovom mene smelo volal. Veď On na moju modlitbu čaká. Moje volania sú pred Božím trónom očakávané.
Milí priatelia, je určite rozdiel, keď prídete niekam, kde vás očakávajú a keď prídete niekam, kde vás neočakávajú. Vedzte teda, že naše volania sú pred Bohom očakávané. Boh sa teší na volania svojich detí! Za žiadnych okolností Ho neotravujú ani nezaťažujú. Za žiadnych okolností nezaznievajú v nevhodnom čase a podobne. Všetky sú v očiach nášho nebeského Otca nanajvýš urgentné. Všetky majú tú najvyššiu prioritu. Veď sa jedná o volania detí – synov a dcér. To nie sú žiadosti, ktoré Pán Boh ukladá do šuflíka svojho „pracovného stola“, kde sa na ne postupne zabudne. Sú to prosby Jeho detí, ktoré sa v tej chvíli začínajú riešiť.
Bratia a sestry, z Ježišových slov však dnes môžeme vyčítať aj toto : jedine modlitba v Jeho mene je efektívna. Jej výsledkom je vypočutie a následná radosť z vypočutia, radosť z rozhovoru s Bohom vo všeobecnosti, radosť z možnosti komunikovať s Bohom v modlitbe. To znamená : človeku nepomôžu modlitby ani k Márii ani k svätým, ako sa to bežne objavuje v iných kresťanských tradíciách. Ináč povedané : takéto modlitby nemajú efekt. Sú len stratou a zabíjaním času. Dokonca sú v rozpore s tým, k čomu nás povzbudzuje Ježiš. Sú teda nie vyjadrením hlbokej ľudskej zbožnosti, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať, ale skôr vyjadrením hlbokej nevedomosti a neposlušnosti voči Ježišovmu učeniu. Povedané priamo: všetky modlitby, akokoľvek zbožne by vyzerali, vyslovené nie v Ježišovom mene a adresované nie na Boha Otca, Boha Syna alebo Boha Ducha Svätého, sú čistou modloslužbou a nie oslavou Trojjediného Boha!
Je fakt, že i keď Ježišovo pozvanie k modlitbe v Jeho mene znie krásne a povzbudzujúco, predsa nie každý je v stave sa takto modliť. Neraz nám v tom bráni strach. Neraz je na vine nedôvera. Inokedy sa zas ja sám nepokladám za hodného, aby som od Boha niečo žiadal. Niekedy zas náš hnev na Boha za krivdy a nespravodlivosť v našom živote môže byť príčinou nášho mlčania v komunikácii s Pánom Bohom. I strach, i nedôvera, pocit nehodnosti i hnev však nie je nič iné ako satanova robota. On, ten zlý duch, má enormný záujem na tom, aby sme sa s našim nebeským Otcom nerozprávali z rôznych dôvodov. A pri mnohých, žiaľ, žne veľké úspechy. A síce až také, že je nemálo tých, ktorí k Bohu nevolajú nikdy. Nikdy Mu za nič neďakujú ani Ho o nič neprosia. A keď už, tak možno len vtedy, keď je naozaj zle.
Apoštol Pavol píše, že vtedy, keď sme my na konci so svojimi modlitebnými silami, nám na pomoc prichádza Duch Svätý. On nám nanovo otvára oči, aby sme jasne videli, ku komu máme prichádzať so svojimi starosťami, kde je naše útočisko, pomoc, útecha a východisko.
Čo sa týka potreby a dôležitosti modlitby, veľmi dobre našu situáciu ako ľudí – kresťanov vo vzťahu k Bohu opisuje náš reformátor Dr. Martin Luther vo svojom Veľkom Katechizme : „Kresťan nič tak veľmi nepotrebuje, ako bez prestania zamestnávať Božie uši, k Bohu volať a prosiť, aby nám Boh dal, zachoval a posilňoval vieru a pomáhal plniť prikázania a aby odstránil všetko, čo nám stojí v ceste a prekáža nám v tom. Predovšetkým teda máme vedieť, že je Božím prikázaním, aby sme modlili. (poznámka : zdôrazňujem : „prikázaním“, nie len možnosťou). Ak teda chceme byť kresťanmi, je našou povinnosťou sa modliť, lebo Božie meno ctíme a s úžitkom užívame, keď Boha vzývame a keď sa k Nemu modlíme.“
Drahí priatelia, dnešná nedeľa nás vyzýva v latinčine : Rogate! – Modlite sa! Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Modlitba v Ježišovom mene – sám Ježiš nás k nej povzbudzuje a súčasne nám zasľubuje i radosť, ktorou je On sám. Využime túto úžasnú možnosť a príležitosť, ktorú nám dnes ponúka náš Spasiteľ, a to tak k časnému prospechu, úžitku a požehnaniu ako aj k večnému životu! Amen.
