1. slávnosť Svätodušná – Pokoj Kristov verzus pokoj sveta
Written by radovan on máj 20, 2015 in - No Comments
1. slávnosť Svätodušná – 24. 5. 2015
„Pokoj Kristov verzus pokoj sveta“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Pri bráne istého mesta sedí starý muž a víta prichádzajúcich. Blíži sa cudzinec a pýta sa : „Akí ľudia žijú v tomto meste, dobrí alebo zlí?“ „Takí, akí žili v meste, z ktorého prichádzaš,“ odpovedá starec. „V mojom predchádzajúcom meste boli len samí dobrí ľudia. Boli láskaví, milí, pomáhali si jeden druhému. Bola radosť tam žiť,“ hovorí cudzinec. „Môžem ti teda naisto zaručiť, že ľudia v tomto meste budú takí istí. Iba dobrí, milí a láskaví,“ odpovedá starec.
V tom sa približuje ďalší človek. „Akí ľudia žijú v tomto meste?“ pýta sa aj on starca. „Takí, akí žili v meste, v ktorom si žil doteraz,“ odpovedá starec. „No, to vám teda ďakujem. Ľudia v mojom predchádzajúcom meste boli hrozní. Na nevydržanie. Som rád, že som odtiaľ preč. Sama zloba, neochota, nežičlivosť, závisť.“ „Myslím, že ľudia v tomto meste nebudú o nič lepší,“ hovorí starec.
Bratia a sestry, aj keď tento príbeh je veľmi zjednodušený, myšlienka, ktorú nám podáva, je jasná. Svet a ľudia okolo nás sú takí, akí sme my sami. Ak my v sebe nosíme pokoj, potom ho budeme nachádzať všade, kam prídeme. Ak my sami nemáme pokoj v srdci, potom ho nenájdeme nikde okolo seba.
Ján 14, 23 – 27
23 Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal. 25 Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. 26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia, milé sestry vo viere!
Pointa Ježišových slov, ktoré nám dnes, pri príležitosti 1. Sviatku Svätodušného zazneli ako kázňový text, je jasná. Ježiš v nich porovnáva pokoj, ktorý dáva On, s pokojom, ktorý dáva svet. Pritom zdôrazňuje, že Jeho pokoj nie je taký, akým je pokoj sveta. Nehovorí, že Jeho pokoj je lepší než pokoj sveta. Hovorí iba, že Jeho pokoj je iný. Či lepší, to necháva na nás, aby sme si to my sami porovnali a posúdili.
Dnes, keď kresťanská cirkev slávi sviatok zoslania Ducha Svätého na apoštolov a vznik prvého kresťanského spoločenstva na svete v meste Jeruzalem, je, myslím si, veľmi dôležité hovoriť o pokoji. Duch Svätý sa predsa v živote veriaceho človeka prejavuje aj pokojom. Samozrejme, nielen ním. No keďže dnes sa tu pre krátkosť času nedá hovoriť a pojednávať o všetkých aspektoch pôsobenia Ducha Svätého, sústreďme sa aspoň na jeden z nich! Pokoj – kto by po ňom netúžil? Kto by ho nechcel mať? Kde ho však nájsť? Kde ho máme hľadať? Ako ho môžeme získať?
Pán Ježiš v prečítaných slovách hovorí o dvoch zdrojoch pokoja. Jedným je tento svet, druhým je On sám. Povedzme si, v čom je rozdiel medzi nimi! Nie je totiž pokoj ako pokoj!
Keby som to mal urobiť za seba, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, mohol by som ich podstatu definovať takto : Pokoj sveta je pokojom zvonka. Pokoj Kristov je naopak pokojom zvnútra. Ináč povedané : pokoj sveta sa snaží o správne nastavenie vecí, prostredia a ľudí okolo nás. Chce ich dať do takej podoby a polohy, aby nás obšťastňovali a uspokojovali. V podstate práve o tom sú lepšie hotely, penzióny, cestovné kancelárie a služby pre dovolenkárov. Dopriať im pokoj v podobe kvalitných služieb, keď sa o nič nemusia starať a v podobe ochotných, usmievavých ľudí, pri ktorých sa cítia dobre, príjemne a nemusia sa ničoho obávať.
Pokoj Kristov na druhej strane sa snaží o upokojenie nás samých, nášho vlastného nepokojného srdca. Funguje to asi tak, že keď je moje srdce v pokoji, potom ma nič na svete nedokáže z tohto pokoja vyviesť.
Iste, niekto by si takéto tvrdenie mohol vysvetliť ako pozvanie k pasivite, k pasívnemu a odovzdanému prijímaniu všetkých situácií nášho života. K tomu, aby som sa bezvýhradne a sústavne podroboval vôli ľudí okolo mňa, aby som sa podvoľoval osudu. No takéto vysvetlenie by určite nebolo správne. Tu skôr ide o poznanie hraníc našich vlastných možností a schopností. O poznanie našich možností i obmedzenosti čo sa týka zmeny situácie, v ktorej som sa ako človek ocitol. Toto poznanie hraníc pekne vyjadruje svetoznáma modlitba serenity (vyrovnanosti), ktorú si osvojujú ľudia usilujúci sa o vnútorné uzdravenie :
Bože, daj mi spokojnosť prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť; daj mi odvahu zmeniť veci, ktoré môžem zmeniť; no daj mi i múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedny od druhých. Dovolím si povedať, bratia a sestry, že snahy popísané v tejto modlitbe pokojne môžeme pokladať za najzákladnejšiu modlitbu v úsilí o získanie vnútorného pokoja.
Prvá časť modlitby sa týka bezmocnosti a prijatia. Uznať si svoju bezmocnosť a prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, znamená modliť sa za dar kapitulácie pred svojimi ohraničenými schopnosťami. To znamená : nesnažiť sa v živote o zmenu nezmeniteľného. Byť realistom v odhade svojich schopností i situácie, v ktorej sa nachádzam. Mnohí ľudia sa zničili práve preto, že neboli schopní uznať, že nemajú na to, aby ďalej bojovali a aby svoj boj vyhrali.
Zložiť zbrane určite neznamená byť porazeným. V kresťanskom chápaní to znamená vložiť sa rúk Toho, kto je silnejší, než som ja. Vložiť sa do rúk Boha. Kde ja nevládzem, tam prichádza On. Znamená to uznať, že sú aj iné riešenia ako sú tie moje. Bratia a sestry, prijať veci, ľudí, udalosti i seba takého, aký som, je veľkou vecou. Je to priam revolúcia, ktorá je schopná priviesť pokoj do duše človeka. Ide tu napríklad o prijatie nevyliečiteľnej choroby, prijatie smrti niekoho blízkeho, prijatie straty majetku či inej hmotnej veci, o prijatie neúspechu, vlastného handicapu, o prijatie spolužitia s nejakým nemožným človekom.
Čítal som raz o skupinách, ktoré si vytvárajú ľudia zasiahnutí nevyliečiteľnou chorobou. Pravidelne sa stretávajú a snažia sa vysporiadať so svojim stavom. Sú si navzájom oporou. Spoločne sa modlia k Bohu za pokoj a silu dôstojne niesť svoj údel až do konca. A byť tak svedkami pre iných. Je zaujímavé, že mnohí z nich žijú dlhšie, než by boli žili, keby sa oddali nezmyselnému boju za zmenu svojej aj tak nezmeniteľnej situácie. A tí, ktorí nežijú dlhšie, prežívajú svoje posledné roky života dôstojne a tak naplno, ako je to len možné.
Druhá časť modlitby je zameraná na ochotu a odvahu. Nie všetko, čo na mňa v mojom živote prichádza, musím bezmocne prijať. Sú situácie, v ktorých jednoducho musím zmobilizovať svoje sily a dostať zo seba to najlepšie. Vzdať sa v takejto chvíli by bolo zbabelosťou. Bol by to útek z bojiska a zbabelý útek z bojiska neprináša do duše pokoj. Naopak! Človeku spôsobuje výčitky, že nevykonal maximum toho, čo mohol vykonať.
Nie je však jednoduché správne rozpoznať čo a ako kedy spraviť. Kedy veci prijať a kedy bojovať o zmenu. Nie je to jednoduché, pokiaľ to robíme sami. Pán Boh nám však prichádza na pomoc aj v tejto oblasti. Vieme, že to robí svojim Duchom, sviatok ktorého dnes v cirkvi slávime. Ak Ho v modlitbe prosím o poznanie toho, čo mám práve v tejto chvíli vykovať, to poznanie príde. A potom, nech to všetko dopadne akokoľvek, výsledok budem schopný prijať s pokojom v srdci.
Drahí bratia, milé sestry, v tomto zmysle sa každý jeden z nás môže stať človekom pokoja aj uprostred nepokojných životných situácií. Môj pokoj potom nerozhádžu ani tí najhorší a najprotivnejší ľudia a situácie. A preto, na záver sa pomodlime modlitbu serenity celú :
Bože, daj mi spokojnosť prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť; daj mi odvahu zmeniť veci, ktoré môžem zmeniť; no daj mi i múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedny od druhých. Daj, aby som žil naraz iba jeden deň; vychutnával naraz iba jeden okamih; a prijímal ťažkosti svojho života ako cestičku k pokoju. Aby som prijímal tento hriešny svet tak ako On : taký, akým je, a nie taký, akým by som si ho ja želal mať. Aby som dôveroval, že On má moc zmeniť všetko na dobré, avšak iba za podmienky, že sa ja poddám Jeho vôli. To všetko preto, aby som sa stal primerane šťastným v tomto živote a neobmedzene šťastným spolu s Ním v živote nasledujúcom. Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína
