Svätá Trojica – O Božom a ľudskom „my“
Written by radovan on máj 26, 2015 in - No Comments
Svätá Trojica – 31. 5. 2015
= O Božom a ľudskom „my“ =
Čítaný text : 1 Mojžišova 1, 26 – 28; 3, 22 – 24
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 3, 22
Potom Hospodin Boh povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás …
Drahí bratia, milé sestry!
Na tomto výroku je pozoruhodné, že tu Boh o sebe hovorí v množnom čísle. Hovorí : človek sa stal ako jeden z nás. Takýchto výrokov je pritom v Biblii hneď niekoľko. Už v prvej kapitole Biblie Boh hovorí : Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu (1M 1, 26). Pri vynesení rozsudku nad stavbou babylonskej veže opäť o sebe hovorí v množnom čísle: Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli (1M 11, 7). A konečne, pri povolaní proroka Izaiáša sa Boh pýta : Koho pošlem? Kto nám pôjde? (Iz 6, 8).
V cirkvi bolo bežné chápať tieto miesta tým spôsobom, že sa tu medzi sebou navzájom rozpráva Svätá Trojica – teda Boh Otec, Syn a Duch Svätý. Je preto namieste zamyslieť sa nad týmito výrokmi práve dnes, keď v cirkvi kresťanskej slávime sviatok Svätej Trojice.
Najprv si azda musíme povedať, že trojičný výklad týchto miest nie je celkom jednoznačný. Najmä v minulom storočí ním otriasli kriticky zmýšľajúci teológovia, ktorí tvrdili, že Biblia a Stará zmluva zvlášť hlása čistý a „tvrdý“ monoteizmus – jednobožstvo. Argumentovali pritom známym citátom z 5. knihy Mojžišovej 6, 4 : Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný. Ako však potom rozumieť tomu, že na niekoľkých miestach Starej zmluvy o sebe Boh sám hovorí v množnom čísle? Bratia a sestry, na to je hneď niekoľko odpovedí :
Niektorí poukazovali na to, že je to pozostatok starých bájí a povestí, ktoré nejakým spôsobom prenikli do Biblie. Prečo však pozostatky týchto bájí boli vo väčšine z Biblie striktne odstránené a na niektorých miestach ostali? – na to už odpoveď dať nevedia. Iní sa domnievajú, že v tomto množnom čísle sú zahrnutí anjeli ako aj ďalšie nebeské bytosti, s ktorými akoby sa tuná Boh radil. Takýto pohľad však z Boha robí niekoho, kto sám je z času na čas bezradný, bez inšpirácie, či vízie a potrebuje pomoc, resp. radu. Takáto predstava však Boha degraduje a spochybňuje Jeho atribúty ako všemohúcnosť a vševedúcnosť. Ďalší majú za to, že množné číslo je súčasťou slávnostnej formuly, ktorá vyjadruje rozhodnutie zvrchovaného vladára. Niečo ako : „My, kráľ český!“ Avšak ani toto vysvetlenie je celkom uspokojivé, nakoľko v Biblii je nemálo miest, kde o sebe Boh hovorí pokojne v jednotnom čísle. Každý z týchto pokusov o vysvetlenie množného čísla v spojitosti s Bohom je teda síce zaujímavý, má však aj mnohé slabiny a logické nedostatky.
Najpravdepodobnejšie je štvrté vysvetlenie : Boh o sebe hovorí v množnom čísle tam, kde si to vyžaduje súvislosť. Nuž a tá môže byť rôzna. Prvá súvislosť je stvoriteľská. Podľa 1. Knihy Mojžišovej bol človek stvorený ako muž a žena. Úplný človek je teda „my“, nie „ja“. Človek je určený k tomu, aby žil v spoločenstve, pre druhého, nielen pre seba samého. Práve takýmto životom má zobrazovať Boha, ktorý je láska, a preto tu nechce byť len sám pre seba. Naopak! Z lásky chce byť Bohom pre človeka a všetko svoje stvorenstvo.
Bratia a sestry, Božia láska sa však nezačína až stvorením človeka a sveta. V Bohu je láska od samotného počiatku, od večnosti. A tak logicky musí byť v Bohu aj spoločenstvo. My o tom samozrejme môžeme hovoriť len obrazne. No rozhodne z toho vyplýva, že Boh je skôr „my“ ako „ja“. Ukazuje to aj hebrejský názov pre pojem Boh – „elohim“, ktorý je takisto v množnom čísle. Nejde pritom o kvantitu. Nejde o to, že by sme azda mali veriť vo viacerých bohov. Chce sa tým vyjadriť skôr kvalita Bože existencie, akýsi vyšší stupeň božského bytia.
Treba preto hneď povedať to, že pri slove „elohim“ – Boh, nejde o klasické množné číslo, ktoré vyjadruje počet. Vidno to aj z toho, že sloveso, ktoré za týmto podstatným menom nasleduje je v čísle jednotnom. Tak, akoby už aj toto gramatické protirečenie bolo odjakživa výstrahou pred pokušením pochopiť Boha zákonmi ľudskej logiky a pravidiel.
Bratia a sestry, pozorný poslucháč na tomto mieste môže pokojne položiť námietku – Čo potom so židovským vyznaním viery, ktoré už dnes v kázni zaznelo : Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.? Je dobré vedieť, že v slove „jediný“ nejde o počet bohov, ale skôr o jedinečnosť Hospodina. Ide teda opäť o kvalitu Božej jedinečnosti, nie o kvantitu v zmysle počtu bohov.
Milí priatelia, Izrael prechádzal počas dejín rôznymi obdobiami. Niekedy bolo treba zdôrazniť Božie „my“, inokedy zas dôraz na pojem „jeden“. Jedno aj druhé však chcelo vyjadriť Božiu jedinečnosť a neporovnateľnosť s niečím ľudským. A práve tento Boh sa rozhodol stvoriť človeka, ktorý Ho má zobrazovať tým, že takisto bude „my“, že tu bude pre druhého, že bude na zemi stelesnením Božej lásky a odovzdanosti.
Kvôli ľudského hriechu a vzdoru sa však všetko rozsypalo. Prvý človek nenaplnil svoje určenie. Namiesto toho sa rozhodol byť sám svoj, dokonca sa proti Bohu obrátil. Aj o tomto pojednáva príbeh o stavbe babylonskej veže. Ľudia si touto stavbou chcú spraviť na zemi meno, ktoré by ich spájalo a zjednocovalo. Základom ľudského „my“ už teda nemá byť jednota a harmónia lásky medzi osobami Trojice, ale skôr vzájomné posilnenie ľudí vo vzdore a spupnosti voči Bohu.
Je tu preto čas, aby sa opätovne ozvalo Božie „my“ : Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli! Ináč povedané : Tam, kde sa ľudia dávajú dohromady, aby boli silnejší proti Bohu, kde chcú povýšiť svoje „my“ nad Božie nároky, tam sa aj Boh zjavuje ako „my“, no v omnoho väčšej sile a moci ako je tá ľudská.
Vráťme sa však k výroku, ktorý je základom dnešného kázania: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás … Zatiaľ sme hovorili o tom „ z nás“. Ináč povedané, rozmýšľali sme nad Božím „my“. Ako sa však človek stal „jeden z nás“? Ako sa stal jednou zo zvláštnych bytostí, ktorá je tak nebezpečná, že treba postaviť hranice, aby sa jej zabránilo prístupu k stromu života?
Odpoveď je opäť pri rôznych vykladačoch rôzna. Pre jedných je toto biblické miesto pozostatkom bájneho príbehu o závisti bohov, ktorí človeku nechceli dopriať poznanie dobra a zla. Pravda je však taká, že o to predsa Bohu nikdy nešlo. Sám Boh nás stvoril s rozumom, schopnosťou myslieť, tvoriť, kreovať a pod. Problém je skôr v tom, že človek sa chcel Bohu podobať aj v tom, v čom sa Mu podľa pôvodného zámeru podobať nemal. A síce v tom, aby sám rozhodoval o tom, čo je dobré a čo zlé. Tým prekročil svoje hranice a rozbil svoje spoločenstvo s Bohom. A to je pre nás dôležitý poznatok! Odvtedy zakaždým, keď človek chce sám zo seba, ako posledný a najvyšší pán určovať, čo je dobré a čo zlé, zrieka sa tým zároveň svojho určenia a rozbíja spoločenstvo s Bohom i svojim blížnym.
Filozof J.P. Sartre kedysi povedal : Peklo – to sú tí druhí. Nemal pravdu. Sám v sebe, bez druhých, človek pravý raj takisto nenájde. Raj mi predsa dávajú a vytvárajú práve tí druhí, a síce Boh a moji blížni, pokiaľ ma s nimi spája láska. Raj, to je teda ten druhý, pokiaľ ma s ním spája Boh. A to je pointa celej veci. Tajomstvo raja je tajomstvom spoločenstva. Nuž a prototyp, základ tohto spoločenstva sa skrýva v Bohu samotnom.
Bratia a sestry, dnes však nejde len o to, aby sme sa kochali, aké úžasné spoločenstvo medzi sebou majú tri božské osoby Svätej Trojice. Ide predovšetkým o nás! Preto aj Pán Ježiš prosí svojho Otca, aby tí, ktorí Mu patria, boli jedno ako je On jedno so svojim Otcom. Návrat do raja je teda možný. A síce skrze dokonalé spoločenstvo – zjednotenie s Bohom skrze Krista. Každý iný pokus o návrat do raja je len klam a mrhanie času. Každý iný pokus je vopred odsúdený na neúspech.
Na tomto mieste by pozorný poslucháč mohol vzniesť námietku : Ale kde je v tom všetkom Duch Svätý? Slávime predsa sviatok Svätej Trojice! Počuli sme už o Otcovi i Synovi. Kde je ale v tom všetkom Svätý Duch? Oddávna sa tvrdí, bratia a sestry, že práve Duch Svätý je tou večnou láskou Otca k Synovi a Syna k Otcovi. Kde je láska, tam je Duch Svätý. Skutočné spoločenstvo totiž nemôže existovať bez lásky. Kde je láska, tam je Duch. A kde je Duch, tam i láska. Nuž a tam sa potom obnovuje aj stratený raj. Veď raj predsa nie je nič iné ako spoločenstvo s Bohom i blížnymi v čistej, nesebeckej a nezištnej láske.
Drahí priatelia, tým naše uvažovanie o Svätej Trojici môžeme zakončiť. Človek svojim hriechom, vzburou a odporom voči Bohu síce spoločenstvo s Bohom i s druhým človekom narúša, Boh ho však svojim Svätým Duchom obnovuje. Pán Boh chce naše dobro, preto nás tvorí a obnovuje z lásky a pre lásku. On chce, aby každý jeden z nás bol skrze lásku k Bohu i k druhému človeku nielen „ja“ (ako indivíduum a jedinec), ale „my“ (ako súčasť spoločenstva s Bohom a s blížnymi). To všetko preto, nakoľko Boh sám je láska. A v tejto láske ani On sám nevystupuje iba ako „ja“, ale ako „my“.
Drahí bratia, milé sestry, skúsme sa dnes povzniesť nad teologické a dogmatické výpovede o Trojjedinom Bohu, ktoré sa nám zdajú možno aj komplikované, zavádzajúce, niekedy až pohoršujúce. Možno im niekedy ani nerozumieme. Dnes som sa s vami snažil preniknúť k jadru problému, k pointe veci. Bola to zvesť o Bohu, ktorý je vo svojej najhlbšej podstate omnoho viac než len „ja“. Bola to zvesť o Bohu, ktorý je predovšetkým láskyplné „my“. Zvesť o Bohu, ktorý i nás volá k tomu, aby sme sa z osamotenosti a odcudzenosti svojho individuálneho bytia v tzv. „ja“ opätovne vrátili do „my“ – do spoločenstva s Bohom a blížnymi, do lásky, do radosti, pokoja a do raja.
Milí priatelia, cesta doň je otvorená. Poznáme ju. Ten, ktorý sám mocou lásky a sebaobete prekonal moc smrti a odlúčenosti na kríži, hovorí : Ja som cesta. Obrazne by sme mohli povedať : Kristus spútal cherubov s plamenným mečom, ktorí strážili cestu späť do raja. Preto mohol zvolať : Poďte za mnou! Poďte ku mne! Áno, drahý Ježiši: Chceme ísť ku Tebe! Chceme ísť za Tebou! Amen.
Pomodlime sa : Trojjediný Bože, Stvoriteľu, Spasiteľu a Posvätiteľu náš, ďakujeme Ti za to, že si nás stvoril z lásky a pre lásku. Vyznávame, že sme sa Tvojmu pôvodnému určeniu neraz spreneverili a boli Ti neverní. Chceme neraz sami rozhodovať o tom, čo je dobré a zlé. Vo svojom sebectve a pýche tak rozbíjame lásku k Tebe i druhému človeku a prepadáme márnosti. Ďakujeme Ti, že si nás nezavrhol, ale v Kristovi prišiel za nami do našej biedy. Pomáhaj nám na dobrej ceste, ktorá vedie skúškami do kráľovstva lásky a pokoja, ktoré je pre Tvojich verných pripravené od stvorenia sveta. Amen.
Použité materiály : Jan Heller – Jak orat s čertem /Kázání/ – Kalich 2005
