1. po sv. Trojici – S čerty nejsou žerty
Written by radovan on jún 03, 2015 in - No Comments
1. po sv. Trojici – 7. 6. 2015
„S čerty nejsou žerty“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 16, 19 – 31
19 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. 20 Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. 25 No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani stamodtiaľ prekročiť k nám. 27 Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. 31 Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Predpokladám, že každý z vás sa už stretol s týmto známym evanjeliovým príbehom. Je to vskutku pútavý a myšlienkovo bohatý príbeh, ktorý nám tu Ježiš rozpráva. Dovolím si povedať, že jeho detailnejší výklad by si žiadal hneď niekoľko kázní, prednášok, resp. biblických hodín. Na povrch tu totiž vystupuje hneď niekoľko tém, či problémov. Pri príprave kázne sa tak kazateľovi vskutku ponúka viacero smerov, ktorými sa môže vydať. Dá sa tuná sústrediť napríklad na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť medzi ľuďmi a Ježiša vnímať ako sociálneho (socialistického) revolucionára, ktorý prišiel aj preto, aby tieto sociálne rozdiely a krivdy napravil. Resp. aby dal nádej, že raz všetky tieto krivdy budú odstránené a spravodlivosti bude učinené zadosť. Treba povedať, že práve týmto smerom sa v minulom storočí okrem iných uberali aj protestantskí juhoamerickí teológovia, ktorí sami vzišli zo sociálne slabých pomerov. Nečudo, že v Ježišovi videli predovšetkým sociálneho /socialistického/ Mesiáša. Otázka však je, či práve toto je hlavná pointa dnešného evanjeliového príbehu, či práve týmto spôsobom sa nám chce Ježiš predstaviť.
Pri príprave kázne na tento príbeh sa však dá rovnako dobre a vďačne sústrediť aj na eschatologické záležitosti typu : Ako to bude vyzerať v nebi? Poprípade, čo môže byť pre viacerých omnoho vzrušujúcejšie a zaujímavejšie, : Ako to bude vyzerať v pekle? Čo tam môžu nekajúcnici očakávať? Aký trest je tam pre nich pripravený? Nekončiaca teologická otázka však je, či Pán Ježiš tento príbeh rozpráva ako verný opis eschatologickej reality (reality posledných vecí) alebo iba ako ilustráciu, podobenstvo, ktoré však nemožno brať doslova.
Dá sa tiež sústrediť na známu ľudovú múdrosť, a síce, že „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“, resp.: „všetko do času“, alebo „čo človek rozsieva, to bude aj žať“. Ba dovolím si povedať, že ľudia takéto kázne počúvajú radi. Vidia v nich nádej, že ich životné krivdy neostanú navždy nepovšimnuté. Príde čas, keď sa nimi bude zaoberať ten najvyšší súdny tribunál, keď o nich bude rozhodovať ten najspravodlivejší Sudca.
Bratia a sestry, o tomto všetko by sa teda dnes dalo hovoriť. Ja však chcem hovoriť o niečom celkom inom, čo som tuná ešte nespomenul. Rozhodol som sa tak na základe niekoľkých rozhovorov, ktoré som v poslednom čase s ľuďmi zo svojho okolia mal. To „iné“, na čo sa chcem sústrediť, sa nachádza v posledných veršoch nášho príbehu : 29 Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. 31 Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Áno, milí priatelia, chcel by som sa dnes sústrediť na autoritu Písma Svätého, na jeho záväznosť a na to, či by človek, či by aj veriaci človek mal prahnúť po iných duchovných, transcendentných, nadprirodzených, či nadzmyslových zážitkoch a v nich hľadať odpovede pre svoju vieru, pre nadprirodzený, duchovný svet. Ako som povedal, k takejto úvahe ma vedú stretnutia s ľuďmi, ktorí si predo mnou, takpovediac, otvorili dušu a jasne mi povedali, ako oni duchovné veci vo svojom živote vnímajú.
Je až alarmujúce, že drvivá väčšina z nich mala s týmito prejavmi poväčšine negatívnu skúsenosť. Jedných v noci mátalo (strašilo), iným zas niekto, alebo niečo nedalo dýchať a dusilo ich to. Ďalší cítili akoby sa ich to fyzicky dotýkalo. Viacerí to celkom automaticky pripisovali svojim mŕtvym zosnulým, ktorí sa s nimi takýmto spôsobom chodili lúčiť alebo ich navštevovať. No, teda ďakujem pekne za takú návštevu, ktorá mi „nedá dýchať“, a to doslova! J Niekto ďalší mal zas problém s tým, že nevie predať svoju nehnuteľnosť, žijúc v presvedčení, že sa tam usídlili nejaké túlavé duše, ktoré po smrti nevedia nájsť pokoj, a tak všemožne bránia predaju danej nehnuteľnosti. Alebo zišli z tohto sveta za neobjasnených okolností, možno aj násilne, a týmto spôsobom nás – živých na nespravodlivosť a krivdu, ktorá si im udiala, upozorňujú.
Drahí bratia, milé sestry, čo si o tom človek má myslieť? Pri takýchto rozhovoroch ako kňaz určite nikdy nespochybňujem ani nerelativizujem pocity, ktoré ľudia pri kontakte s nejakými duchovnými silami mali, resp. majú. Predovšetkým sa snažím najprv nachádzať racionálne dôvody daného stavu. Nuž a keď tie zlyhajú, hľadáme iné, iracionálne dôvody. Zároveň sa snažím poukázať na to, že ak sme s našim zosnulým mali počas života dobrý vzťah, dobre sme spolu vychádzali a v našom vzťahu bola láska, neexistuje logický dôvod, prečo by ma mal chodiť po smrti dusiť alebo oberať o pokoj.
Písmo sväté nás učí, že mŕtvi nám nijakým spôsobom škodiť ani pomáhať nemôžu. Akoby boli v narkóze. Nič nevnímajú, nepočujú ani nevidia. Tobôž aby sa pohybovali a niekoho hrdúsili. Čakajú akoby v spánku na vzkriesenie a posledný súd. Nijakým spôsobom netrpia v pekle, ani nejdú do neba. Nachádzajú sa v tzv. „medzistave“, v ktorom pre nich neplynie čas. Kto potom dusí, dlávi, straší, či navštevuje určitých ľudí, pokiaľ to nie sú mŕtvi zosnulí duchovia? Biblia nás učí, že sú to démoni, padlí anjeli slúžiaci diablovi, ktorí majú schopnosť vziať na seba vzhľad, hlas a iné charakteristické prejavy niekoho z mŕtvych. Bratia a sestry, i satan má veľkú moc. Nie nadarmo o ňom Pán Ježiš hovorí, že je to otec lží a vrah ľudí od počiatku.
Písmo sväté nás jasne učí, že po duchovnej stránke človek nemôže byť neutrálny. Nič mu to nepomôže, keď povie : ja v diabla neverím. To ešte nič neznamená! Diabol existuje a koná svoju negatívnu robotu bez ohľadu na to, či my v neho veríme alebo nie. Jemu vyhovujú v podstate dva stavy, pokiaľ sa v nich človek ocitne : buď v neho človek verí až natoľko, že ho začne uctievať ako svojho boha – satanisti, špiritisti, okultisti. Alebo v neho neverí vôbec, no tým pádom sa voči nemu ani nebráni, a preto je ľahko ohroziteľný a premožiteľný. Tým chcem povedať, že Písmo sväté za takýmito „návštevami“, resp. za túžbou po nich, vidí predovšetkým pôsobenie toho Zlého, ktorý samozrejme jednoduchšie preniká k tým, ktorí nie sú pevne zakorenení vo viere a poznaní. Ľahšie preniká k tým, ktorí žijú mimo spoločenstvo cirkvi a sviatostí, mimo modlitby. K tým, ktorí svojim životným prejavom negujú pôsobenie Svätého Božieho Ducha na sebe samých. Sú tak viac otvorení pre pôsobenie nečistých duchovných síl, či už si toho sú vedomí alebo nie. Pre satana sú ako magnet.
Bratia a sestry, osobne som teda presvedčený, že za všetkými mnou vymenovanými príkladmi sa neskrýva Boh, ale satan, ktorý môže pôsobiť aj cez svojich služobníkov – démonov, ako som už naznačil. Nuž a tí na seba môžu prevziať nielen hlas, ale dokonca aj podobu našich zosnulých. Postihnutému človeku sa to potom javí ako návšteva dedka, babky alebo niekoho iného z druhého sveta. Je určite povšimnutiahodné, že takéto úkazy som zaznamenal predovšetkým v rodinách, ktoré svoju vieru v Boha príliš nepraktizovali. Síce nedeklarovali, že sú ateisti, ale do spoločenstva z určitých dôvodov neprichádzali. Ostávali vo svojej viere sami. Otázne je však aj to, v čo, resp. v koho to vlastne veria, keď oni sami vyznávajú : každý verí v toho svojho boha! To pre mňa nie je dostatočný argument pre vieru. Buď veríš v Boha, ktorý sa nám zjavil vo svojom slove – Biblii, ktorého vzývame v kresťanskom spoločenstve bratov a sestier, alebo je tvojim bohom sám diabol, i keď ty o tom ani netušíš a navonok pôsobíš ako uhladený kresťan alebo aspoň sympatizant kresťanstva a cirkvi.
Z týchto rozhovorov pre mňa vyplynulo jedno : tak ako v minulosti, i dnes sú ľudia viac za znamenia a nadprirodzené javy ako za Božie slovo. Veria síce, že je niečo medzi nebom a zemou, ale určite to nie je Boh, o ktorom nám hovoria farári a o ktorom nás učí cirkev. Určite sa o tom nedá dozvedieť v Biblii. Veď je to predsa zmanipulovaná kniha. A určite sa s tým nedá komunikovať cez modlitbu. Ľudia namiesto toho potom radšej vyhľadávajú kadejakých „čističov“ – teda ľudí, ktorí ich život, ich domy, ich rodiny dokážu „očistiť“ od „blúdiacich duší“, ktorí po smrti – nevedno prečo – nenašli pokoj, a tak oberajú o pokoj živých. Alebo ich dokážu očistiť od istých negatívnych síl, ktoré stoja za neúspechom, chorobou, či nešťastím v živote konkrétneho človeka. Neuvedomujú si však, že kontakt s takýmito pochybnými ľuďmi ich iba viac dostáva do akéhosi duchovného otroctva, spútanosti, poviazanosti a neslobody. Satan je vskutku majster trikov a ohromný špekulant. Zdá sa, že niekedy ide akoby sám proti sebe. Je to však len na oko. Nám sa síce náš problém na istý čas vyriešil – možno sa nám podarilo predať dom znečistený mŕtvymi dušami, možno lepšie v noci spíme a nič nás nedusí a pod. No po čase sa v našom živote môže objaviť ešte niečo horšie, s čím nám už nijaký „čistič“ ani liečiteľ nepomôže. Satan sa totiž svojich obetí vzdáva iba nerád. Naopak! Čím ďalej, tým viac ich vťahuje do svojej moci.
Dá sa povedať, že s niečím podobným sa stretávame aj na konci nášho evanjeliového príbehu. Ten boháč, ktorý skončil tak ako skončil, to nemyslí zle. Zdá sa, že mu záleží na svojich bratoch, ktorí ešte žijú. Kto vie, ako mu na nich záležalo, kým ešte žil? – to však Ježiš vo svojom rozprávaní nerieši. Podľa všetkého sa však zdá, že aj boháčovi bratia sú na najlepšej ceste do večného zatratenia a múk pekla. Sympatické je, že boháčovi záleží aspoň na svojej rodine. Len či už nie je neskoro?! Zdá sa, že áno.
Má pritom zvláštnu požiadavku, či prosbu na Abraháma, ktorého nazýva svojim otcom, tak ako sa na správneho Žida patrí : 27 Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho (Lazara) do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. 31 Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Drahí priatelia, tieto slová dnes otec Abrahám adresuje aj nám: Brat, sestra, celé zjavenie Boha máš zapísané, zaznačené v knihe, ktorá sa volá Biblia. Tam hľadaj, nachádzaj a poznávaj skutočného Boha i pravdu o živote, smrti a večnosti. Všetko ostatné, akokoľvek zbožne a duchovne sa to tvári, je totiž od toho Zlého. On má enormný záujem na tom, aby zviedol, pokiaľ možno aj verných. To všetko robí preto, aby bolo čím menej tých, ktorí budú dedičmi života večného.
Milý priateľ, čomu teda dáš prednosť? Overenému zdroju duchovného poznania, za ktorým strojí pravý, jediný a živý Boh alebo rôznym pochybným čističom, liečiteľom, uzdravovateľom, mediátorom, divotvorcom, ktorí sú neraz predĺženými rukami tohto Zlého? Ich triky možno istý čas fungujú, a preto mnohých ľudí dokážu presvedčiť, no v konečnom dôsledku ich vťahujú len do väčšieho a hlbšieho duchovného otroctva, neslobody, vnútorného nepokoja a straty zmyslu života!
Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. Pretože : Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych. Amen.
