15. po sv. Trojici – Zahoď starosti…!
Written by radovan on sep 09, 2015 in - No Comments
15. po sv. Trojici – 13. 9. 2015
„Zahoď starosti …!“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Mt 6, 25 – 34
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? 28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? 31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. 33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Toto predsa nie je život!“ – takto si dnes zúfa nejeden človek, ktorý sa snaží, drie, pracuje, má snáď aj dve zamestnania, robí čo môže, no predsa je to stále iba fungovanie, ako sa povie – „z ruky do úst“. I keď v porovnaní s oveľa chudobnejšími krajinami na tomto svete sa nemáme až tak zle, predsa vidíme, že je nemálo krajín, kde sú na tom omnoho lepšie než my. A to je samozrejme dôvod na nespokojnosť : „No, v podstate by som potreboval novú bundu. Zišiel by sa už aj nový mobil. Starý počítač dosluhuje! Čo tak vymeniť ho za vymakaný tablet? Keby som toto všetko mal, to by bol život!“
Bratia a sestry, nemálo je tých, ktorí v dnešnej dobe zmýšľajú podobne! A týka sa to zvlášť mladšej a strednej generácie. Pravda je však taká, že keď človek zrazu má to, po čom túžil, pomerne rýchlo tým prestane byť očarený, fascinovaný či nasýtený a zameria sa zas na niečo iné. To všetko len dáva za pravdu tomu, o čom Ježiš hovorí v prečítaných slovách, ktoré sú súčasťou slávnej Ježišovej kázne na vrchu : Život je viac než odev, pokrm, nápoj, zábavná technika, či dovolenky. To všetko je síce lákavé, ale keď to človek dostane, či dosiahne, o chvíľu sa opäť cíti prázdny, nenaplnený. Túžba po pravom a naplnenom živote ostáva. Milí priatelia, ako ju teda naplniť? Alebo : O čom je skutočný život? Čo si o tom myslí náš Pán? Poďme na to postupne a pozrime sa na Ježišove slová pekne za radom!
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? Tento výrok zdanlivo pojednáva o triviálnych a samozrejmých veciach, no realita neraz potvrdzuje, že nejeden človek má svoje životné priority celkom pomýlené. Jedlo má predsa slúžiť k tomu, aby sme prežili, ale nie opačne. Jeme kvôli životu – ale nežijeme kvôli jedlu. Život preto nemá byť podriadený starostiam o jedlo. Trocha mi to pripomína jedného Róma, ktorý mi raz celkom úprimne povedal : Viete, pán farár, my Rómovia žijeme len pre rodinu a dobré jedlo. Pán Ježiš na tomto mieste akoby inými slovami hovoril: Uvedomte si, čo je tu kvôli čomu! A podobne je to s obliekaním : telo nemáme preto, aby sme mali načo obliecť nové šaty. Naopak! Šaty máme preto, aby nám nebola zima. Kľúčové slovo, ktoré si v tomto výroku musíme všimnúť je „ustarostenosť“ – robiť si starosti, obávať sa, prepadávať panike. My sme dnes, milí priatelia, povolaní k presnému opaku : Ty, drahý brat, ty, milá sestra, sa mocne spoliehaj na Boha a dôveruj, že ťa nenechá padnúť a zahynúť. Nie! Svoj denný prídel dostaneš!
26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? Keď už je reč o ustarostenosti, Pán Ježiš nám týmito slovami určite nechce odkázať, že už nič netreba robiť. Veď aj tie vtáčiky v povetrí sa niekedy poriadne nadrú! Všimnite si napríklad len také usilovné lastovičky! No logika výroku je v niečom inom : Vy, ľudia, máte svoje stodoly a polia – také výhody vtáci nemajú. O koľko horšie sú na tom ony oproti vám? A predsa sa o nich Pán Boh dokáže postarať tak, že sa nesťažujú a neprepadávajú panike. Tak prečo by ste sa starosťami mali umárať vy? Prečo v živote toľko stresujete a panikárite? Aký to má zmysel?
27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? Týmito slovami nás Pán Ježiš vo svojej úvahe určite nechce doviesť k rezignácii v zmysle : Človeče, môžeš robiť, čo chceš! Aj tak nič nezmôžeš! To nie! To by bol čistý fatalizmus. Je to skôr upokojenie : Panikou, stresovaním, štvaním sa ako ani starosťami o život si svoj život nikto z nás nepredĺži. Naopak! Medicína potvrdzuje, že opak je pravdou. Dlhodobý stres v živote sa dnes podpisuje pod väčšinu kardiovaskulárnych, onkologických i psychických onemocnení. Preto si tie starosti, človeče, prestaň robiť a vyrábať! Nestoja ti za to! Nemá to žiaden význam! Iba veľa stratíš a nezískaš nič!
28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? Aj poľné ľalie na tomto mieste zohrávajú podobnú úlohu ako vtáci v predchádzajúcich veršoch. Netrápte sa starosťami kvôli niečomu, čo sa bez nich zaobíde! Nezabúdajte, že život je o niečom inom! Alebo by aspoň mohol byť a mal byť. Veď nakoniec predsa vôbec nezáleží na tom, akí ste bohatí alebo ako sa vám darí. Záleží len na tom, či si uvedomujete, čo je dôležité a čo nie! Rovnaké problémy predsa napokon môžu mať bohatí i chudobní ľudia.
Drahí bratia, milé sestry, objavuje sa tu teda myšlienka, že dvom pánom sa nedá slúžiť. Tento krát sú to starosti a Boh. Nejde to dokopy – neprestajne si robiť starosti a pritom sa spoliehať na Pána Boha. Buď jedno alebo druhé takýto človek nemyslí a neberie vážne!
31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Keď počujeme toto, akoby nám v ušiach zneli aj iné Ježišove slová z pasáže o modlitbe : nehovorte veľa ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vypočutí; Pán Boh predsa aj bez našich dlhých rečí vie, čo potrebujeme. Tuná sa preto argumentuje podobným spôsobom : Nebuďte ustarostení ako pohania, ktorí na seba neraz upozorňujú práve svojimi mnohými starosťami! Veď váš Otec nebeský predsa vie, že to všetko potrebujete! On sa ako dobrý nebeský Otec o svoje deti dobre a rád postará.
33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Milí priatelia, v predchádzajúcich veršoch už zaznelo, že život je viac než jedlo, pitie i obliekanie sa. Nedajú sa robiť dve veci súčasne: slúžiť Bohu i majetku. A preto tento známy veršík nás opäť nabáda k rozlišovaniu toho, čo je podstatné a čo nie. Hľadajte Božie kráľovstvo znamená preto asi toto : Učte sa na svet pozerať Božími očami! Učte sa vidieť Božie kráľovstvo vo svete! Učte sa vidieť, čo je dôležité v Božom kráľovstve, a tak sa pozerať na svet okolo seba! Ináč povedané : Hľadajte to podstatné, všetko ostatné už nejako dopadne!
34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. Je fakt, že človek má tendenciu obávať sa nielen toho, čo bude dnes, ale neraz vášnivo rieši aj vzdialenú budúcnosť, nevediac, či sa jej vôbec dožije. A preto posledný veršík akoby nám inými slovami hovoril : Netrápte sa nad budúcnosťou! Nerobte si starosti, čo raz bude! Akoby sme boli vedení k tomu, aby sme si spomenuli na 40 ročný pobyt Izraelcov na púšti, počas ktorého Izraelci vždy len na daný aktuálny deň si smeli nazbierať mannu – ten nebeský chlebík, nikdy nie však do zásoby. Keď si totiž nazbierali viac, všetko sa im premenilo na červy a okrem toho to bol prejav nedôvery v Boha a jeho starostlivosť. Bola to teda škola dôvery v Hospodina, že ak nám svoje dary doprial dnes, dopraje nám ich aj zajtra a opäť sa o nás postará.
A tak k dileme : nedá sa slúžiť dvom pánom by sme na záver mohli pripojiť aj toto : nedá sa dôverovať a spoliehať sa na Pána Boha a súčasne si robiť starosti. Jedno s druhým nejde dokopy. Drahý priateľ, čo si vyberieš ty? Život v dôvere v Pána Boha alebo život v neprestajnom štvaní sa a ustarostenosti? Amen.
Použité materiály : Jiří Mrázek – Evangelium podle Matouše
