Spomienka na 431. výročie vpádu Turkov do Dobšinej – Ak je Boh všemohúci a dobrotivý, prečo je na svete utrpenie?
Written by radovan on okt 14, 2015 in - No Comments
Spomienkové služby Božie pri príležitosti vpádu Turkov do Dobšinej – 18. 10. 2015 /14. – 15. 10. 1584 – 431. výročie/
„Ak je Boh všemohúci a dobrotivý, prečo je na svete utrpenie?“
Drahí bratia, milé sestry : Pokoj vám!
Izaiáš 55, 8
8 Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov.
Milí priatelia!
Dnes, keď si na pôde nášho cirkevného zboru pripomíname tragickú udalosť, ktorá mesto Dobšiná zasiahla pred 431 rokmi, sa na vpád Turkov môžeme pozrieť z minimálne z dvoch uhlov pohľadu. Môžeme to vnímať čisto historicky ako udalosť, ktorá sa odohrala, a hotovo – nič viac, nič menej. Veď Turci v 16. storočí bežne plienili mestá a dediny na našom území. Svojim spôsobom to vtedy nebolo nič výnimočné. Takéto tragédie sa jednoducho diali a ľudia s takýmto pocitom ohrozenia žili v podstate zo dňa na deň. Dá sa na to však pozrieť aj z hľadiska teologického, a to už nie je až také jednoduché. Vyvstávajú tu totiž komplikované otázky, na ktoré odpovedať nie je vôbec jednoduché. Napríklad : Prečo existuje na svete utrpenie? Prečo je tu zlo? Prečo Boh dopúšťa smrť nevinných? Prečo, ak je Boh všemohúci a dobrotivý, ako to veríme, zomierajú malé deti? Nesvedčí to náhodou všetko proti viere v Boha? Nie je to dostatočný dôkaz o tom, že Boh v podstate nejestvuje?
Pokúsim sa v kázni, aspoň z časti odpovedať na tieto, vskutku nie jednoduché otázky, nakoľko časový rámec kázne nám nedovoľuje venovať sa problematike teodícei (ospravedlnenia Boha) do hĺbky.
Už známy grécky filozof Epikuros svojho času povedal : Boh buď chce odstrániť zlo, ale nemôže; alebo môže, ale nechce; alebo nemôže a ani nechce. Ak chce, ale nemôže, je bezmocný. Ak môže, ale nechce, je zvrhlý. Ale ak Boh môže a chce odstrániť zlo, potom kde sa zlo na svete berie?
Problém utrpenia a zla je vskutku veľmi vážny a starý ako ľudstvo samo. Dobre to vidno aj na jednej ankete, ktorá sa konala medzi vybranou skupinou dospelých ľudí. Tým bola položená otázka : „Keby ste sa mohli Boha opýtať na jedinú vec a vedeli by ste, že vám odpovie, čo by ste sa spýtali?“ Najčastejšia odpoveď znela : „Prečo je na svete bolesť a utrpenie?“
Skúsme sa na to na začiatok pozrieť možno takto : Aj nekonečná múdrosť, ktorou Boh disponuje, môže z času na čas pripustiť určité krátkodobé zlá s cieľom dosiahnuť dlhodobé dobrá, ktoré však my v tej chvíli nedokážeme predvídať. Pekne to vidno na príbehu o medveďovi v pasci : Predstavme si medveďa chyteného do pasce a poľovníka, ktorému je ho ľúto a chce ho oslobodiť. Snaží sa získať si jeho dôveru, ale keďže sa mu to nedarí, musí mu vstreliť nábojnicu s narkotikom. Medveď si, pravdaže, myslí, že je to útok na neho a že sa ho poľovník snaží zabiť. Neuvedomuje si, že je to z ľútosti k nemu, že je to snaha pomôcť mu. Potom, aby medveďa dostal z pasce von, ju poľovník musí ešte silnejšie pritiahnuť, aby uvoľnil zaseknutú strunu. Ak by bol medveď v tej chvíli pri vedomí, bol by ešte viac presvedčený, že poľovník je jeho nepriateľ, ktorý mu prišiel spôsobiť ešte väčšie utrpenie a bolesť. No keď sa preberie, nakoniec pochopí, že to všetko, čo sa spočiatku zdalo ako zlé, mu v konečnom dôsledku chcelo a malo pomôcť, a čo je najviac dôležité : pomohlo to.
Bratia a sestry, myslím, že Boh niekedy robí to isté nám a my to nemôžeme pochopiť o nič lepšie, ako ten medveď nemohol porozumieť motívom poľovníka. A pritom práve tak, ako mu on mohol dôverovať, my môžeme dôverovať Bohu.
Predsa však, človeku akosi stále vŕta v hlave : Ak je Boh všemohúci, prečo utrpeniu a zlu jednoducho nezabráni? Poďme na to asi takto : Keď sa Boh už raz rozhodol stvoriť ľudské bytosti so slobodnou vôľou, potom bolo skôr na nich ako na Bohu, či vznikne hriech alebo nie. Znamenalo to, dať šancu zlu, ak sa pre neho človek slobodne rozhodne, a tým následne vytvoriť cestu aj utrpeniu. Ináč povedané : Boh stvoril možnosť existencie zla, nie zlo samotné. Túto možnosť do platnosti uviedli až samotní ľudia. Áno, je fakt, že Pán Boh mohol stvoriť človeka aj takého, aby nemal slobodnú možnosť rozhodnúť sa aj pre zlo, aj proti Nemu. Ale to by sme už potom neboli slobodní v rozhodovaní! Nemali by sme na výber! A už vôbec by o nás nemohlo byť povedané, že sme stvorení na Boží obraz. Boli by sme jednoducho naprogramovaní iba na dobro, bez možnosti voľby. Teda : zdrojom zla nie je Božia moc, ale sloboda ľudí. Veď by to bolo nezmyselné mať svet, kde existuje reálna možnosť výberu a rozhodovania a zároveň by tam nebolo možné vybrať si zlo.
Prečo teda Boh nestvoril svet bez ľudskej slobody? Pretože by to bol svet bez ľudí. Bolo by to síce miesto bez nenávisti, zabíjania, ohovárania, zívidenia i bez utrpenia, ale súčasne tak by bol svet bez lásky, ktorá je najvyššou hodnotou vo vesmíre. Skutočná láska totiž musí mať možnosť výveru. No s darom takejto možnosti rozhodnúť sa, prichádza aj alternatíva, že ľudia si namiesto dobra vyberú zlo. A oni si ho, žiaľ, aj vybrali.
Bratia a sestry, ľudia teda mali slobodu rozhodnúť sa milovať Boha alebo sa od Neho odvrátiť. Hriech do chodu teda napokon svojou neposlušnosťou a vzburou voči Bohu uviedli ľudia, nie Boh. To znamená : vina je na nás. Pán Boh svoju časť roboty urobil dokonale. To my sme tí, ktorí to dobabrali! Väčšina bolesti na celom svete je tak spôsobená našim rozhodnutím zabíjať, ohovárať, byť sebeckí, zvrhlí a ľahostajní. Boh predsa nikomu nekáže toto robiť!
Poďme však ďalej! Jeden z dôvodov utrpenia je ten, že vedie k pokániu. Iba po utrpení, iba po katastrofe sa starozákonný Izrael, národy i jednotliví ľudia, obracajú späť k Bohu. Áno, povedzme to rovno : učíme sa na ťažkostiach. Známy kresťanský mysliteľ C.S. Lewis hovorí : Boh k nám šepká v našich radostiach, hovorí v našom svedomí a kričí v našich bolestiach. Je to jeho megafón, ktorým chce prebudiť hluchý svet. Utrpenie teda je zlučiteľné s Božou láskou, všemohúcnosťou i dobrotou, pokiaľ je uzdravujúce, nápravné a nevyhnutné. To znamená, ak sme veľmi chorí a zúfalo potrebujeme liek. A práve to je naša situácia.
Bratia a sestry, kde je teda v tom všetkom utrpení Boh? Odpoveďou je vtelenie. Inkarnácia. On sám vstúpil do všetkej tej agónie. On sám niesol všetku bolesť tohto sveta. To je Božia odpoveď na problém utrpenia. On sám do neho zostúpil. Mnoho ľudí sa snaží „zavesiť Boha na klinec“ práve kvôli utrpeniu. Ale pravda je taká, že Boh sa naň zavesil sám – priamo na kríž. Ak teda chceme byť s Bohom, musíme byť aj s utrpením. Nemôžeme sa vyhýbať krížu, ani v myšlienkach ani v realite.
„Bože, kde si?“ To je otázka, ktorú si neraz položia všetci tí, ktorí utrpením v živote prechádzajú. Možno sa takto pýtali aj tí chudáci pred 431 rokmi, keď Dobšiná horela a bola pustošená, keď boli zabíjané ženy, deti, starci, keď boli ľudia spútaní a braní do otroctva, z ktorého sa späť už nikto nevrátil. A tu je odpoveď : Ježiš je pri nás. Zdieľa s nami aj tie najtmavšie chvíle našich životov. Sme zlomení? Aj On bol. Lámal sa pre nás ako chlieb. Sme opustení? Jeho ľudia takisto opustili a zavrhli. Zúfame si, že už toho viac nevládzeme uniesť? On bol mužom utrpenia a hlbokého zármutku. Sme zradení ľuďmi? On sám bol predaný. Stroskotávajú nám najdrahšie vzťahy? Aj On miloval a bol opovrhnutý. Odvracajú sa od nás ľudia? I pred Ním si zakrývali tvár ako pred malomocným. On zostupuje do všetkých našich pekiel. Bez ohľadu na to, aká hlboká je naša temnota, On je ešte hlbšie.
Ježiš je zabíjaný v Osvienčime. Je prenasledovaný v Iráne. Je zotročený v Sudáne. Je zatýkaný v Severnej Kórei. Je masakrovaný v Rwande. Je mučený a potupovaný v Islamskom štáte. On je ten, koho tak radi nenávidíme, ale On sa rozhodol vrátiť nám lásku. On je Ten, koho tak radi obviňujeme za všetko zlo a utrpenie vo svete, no On neprišiel, aby nás súdil, ale spasil, čo by bolo zahynulo. Každá slza, ktorú prelejeme, sa stáva Jeho vlastnou slzou. Ešte ich zatiaľ všetky nezotrel, ale raz to urobí.
On je Ten, koho naozaj v živote potrebujeme. Vždy vtedy, keď je nám dobre a ešte viac vtedy, keď je nám na nič. Bratia a sestry, ak by váš priateľ bol chorý a zomieral by, to najdôležitejšie, čo by chcel, by zrejme nebolo to, aby ste mu v tej chvíli robili filozoficko – teologickú prednášku o význame a zmysle ľudského utrpenia. Chcel by, aby ste tam boli pri ňom. Človek totiž nechce ostať v takej chvíli sám. Preto ani nás Boh nenecháva samých, i keď si z našich úst na svoju adresu musí neraz vypočuť aj škaredé veci. Nemusí nám na tomto svete všetko vysvetľovať a zrejme ani nie je potrebné, aby sme všetkému rozumeli. Naša kapacita je na to pravdepodobne primalá, aby sme mohli vniknúť do všetkých tajov bytia. No podstatné je, že tento Boh je s nami, ostáva s nami, neopúšťa nás, drží nás, nesie nás. A preto toho Boha milujem.
Nakoniec by som zakončil vyznaním britského prominentného pastora Johna Stotta, ktorými zhrnul svoje vlastné skúmanie otázky utrpenia : „Ja sám by som nikdy nemohol veriť v Boha, ak by to nebolo kvôli krížu … Ako by mohol niekto v tomto svete bolesti uctievať Boha, ktorý s ňou nemá nič spoločné? Navštívil som mnoho budhistických chrámov v rozličných ázijských krajinách, a veľakrát som s rešpektom ostal stáť pred sochou Budhu v jeho typickej polohe – skrížené nohy, uvoľnené plecia, zavreté oči, ľahký úsmev na perách, neprítomný výraz v tvári, vzdialený bolestiam tohto sveta. Ale zakaždým som sa po chvíli musel odvrátiť a namiesto neho sa mi v predstave vybavila iná postava – muž na kríži. Osamelý, trpiaci sa mukami, ruky a nohy prebité klincami, vykrútené údy, čelo skrvavené od tŕňovej koruny, od smädu vysušené pery, vrhnutý do hroznej temnoty a samoty hriechu. Toto je pre mňa Boh! Svoju imunitu proti bolesti odložil nabok. Vstúpil do nášho sveta tela a krvi, sĺz a smrti. Trpel pre nás. Z pohľadu jeho bolesti sa tie naše stávajú znesiteľnejšími. Nad ľudským utrpením síce ostáva visieť otáznik, ale môžeme nad ním smelo už teraz umiestniť iný znak – kríž ako symbol božského utrpenia.“
Kristov kríž, bratia a sestry – to je jediné Božie sebaospravedlnenie vo svete, akým náš svet je. Bože, vďaka Ti za kríž Tvojho Syna, v ktorom nám pomáhaš ľahšie znášať osobné kríže i toho nášho života! Amen.
Použité materiály : Lee Strobel – Kauza viera /Porta libri/
