21. po sv. Trojici – Príbeh pútnika
Written by radovan on okt 20, 2015 in - No Comments
21. po sv. Trojici – 25. 10. 2015
„Príbeh pútnika“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 13, 1 – 18
1 Odišiel teda Abrám z Egypta so svojou ženou i so všetkým, čo mal, do Negevu. Bol s ním aj Lót. 2 Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato. 3 Potom Abrám pokračoval v ceste z miesta na miesto od Negevu až k Bételu, až na miesto medzi Bételom a Ajom, kde mal predtým svoj stan, 4 kde predtým postavil oltár a vzýval meno Hospodina. 5 Aj Lót, ktorý žil s Abrámom, mal ovce, dobytok a stany. 6 Krajina však nestačila na to, aby mohli bývať spolu; majetku mali toľko, že už nemohli zostať pri sebe. 7 Medzi pastiermi Abrámových stád a pastiermi Lótových stád vznikol spor. V tom čase bývali v krajine Kanaánčania a Perizzejci. 8 Preto Abrám povedal Lótovi: Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia. 9 Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú. 10 Lót sa rozhliadol a videl, že celé okolie Jordánu až po Coar je zavlažované ako Hospodinova záhrada a ako Egypt. To bolo predtým, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru. 11 Preto si Lót vybral celé okolie Jordánu a odišiel na východ. Takto sa oddelili jeden od druhého. 12 Abrám býval v krajine Kanaán, Lót sa zdržiaval v mestách Okolia a prenášal svoje stany až po Sodomu. 13 Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Hospodinovi. 14 Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. 15 Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16 Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta aj tvoje potomstvo. 17 Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam! 18 Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamreho dubom, ktoré sú v Hebrone, a postavil tam oltár Hospodinovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Vypočuli sme si príbeh dvoch mužov, strýka a jeho synovca, Abraháma a Lóta. Nad týmto príbehom sa chceme zamyslieť v kontexte témy dnešnej nedele, ktorá znie : V boji za dokonalosť.
Praotec Abrahám sa vydáva na cestu. Mocne sa pridŕža zasľúbenia, že Boh mu ukáže miesto, kde sa bude môcť usadiť a tiež, že mu dá syna. Veď či to azda nie je jedna z vecí, po ktorých ľudia túžia? – mať miestečko, kde by som sa mohol cítiť doma, mať niečo alebo niekoho, mať kvôli čomu žiť. Zasľúbenie, ktoré dal Hospodin Abrahámovi, však znamená ešte omnoho viac. Veď ak je to všetko pravda, Abrahám sa má stať požehnaním pre ľudí a národy všetkých dôb. Abrahám sa teda vydáva na cestu a Lót ide s ním. Odchádza najprv z Cháranu a Lót ide s ním. Neskôr odchádza z Egypta a Lót ide opäť s ním.
Kto je vlastne ten Lót? V Písme svätom sa dozvedáme, že je to syn Abrahámovho zosnulého brata, teda jeho synovec. Biblia ho označuje za akéhosi oportunistu. Keď sa Abrahám vydáva na cestu, robí tak preto, lebo sa mu prihovoril Boh a povolal ho. Lót však nejde preto, že ho Boh povolal. Ide z vlastných pohnútok. A rovnako tak sa od svojho strýka z vlastných pohnútok oddelí. Lót, ten nie je ako Abrahám, ktorý je vedený Božím povolaním a zasľúbením. Lót – to je muž bez vízie. Svojho strýka Abraháma iba nasleduje. Ako by bol jeho tieňom.
Židovskí vyprávači to často zvykli robiť – stavať odlišné typy ľudí, ich charaktery a vieru do kontrastu. Protipólmi sa tak stávajú – Kanaán a Egypt, Kain a Ábel, Jákob a Ézav, Jozef a jeho bratia, alebo aj Dávid a Saul. V našom príbehu proti sebe stoja Abrahám a Lót. Zatiaľ čo Abrahám hrá úlohu toho, ktorý je povolaný; úlohu veriaceho – Lót predstavuje prototyp priemerného pohana. Je tu hlavne preto, aby ozrejmil, kto je Abrahám a aby Abrahám v porovnaní s ním vynikol. Predsa však Abrahámov Boh je aj Lótovým Bohom. No veľký plán a veľké zasľúbenie mám Pán pripravené iba pre strýka, nie pre synovca.
Čoskoro je tu problém. A to sa dalo aj čakať. Skutočná viera sa skôr či neskôr dostane do konfliktu s duchovnou povrchnosťou, ľahostajnosťou vo veciach duchovných, či obyčajným tradicionalizmom. A tak je tomu aj v tomto prípade. Abrahámovi pastieri sa nezhodli s Lótovými. Hádajú sa o vzácne studne, čo bol inak obvyklý konflikt tej doby. Konflikt všetkých dôb: boj o lepšie miesto. Tak tomu bolo v dávnom staroveku, tak je tomu dodnes i medzi nami. Boj o lepšie miesto neutícha ani nekončí. Hrozí, že tento malý konflikt na počiatku prerastie do otvorenej vojny na konci.
Bratia a sestry, ak nás téma dnešnej nedele nabáda k dokonalosti, potom sa pozrime lepšie na to, ako ten konflikt rieši Abrahám! Nie, nie je to vojnový hrdina, ktorý svojho synovca a jeho pastierov vyprášil. Písmo sväté ho opisuje ako človeka, ktorý sa snaží vnášať do situácie pokoj a konflikty rieši zmierením, jemne, no pritom odvážne. Abrahám vyvádza Lóta na kopec, odkiaľ je dobrý výhľad. Vľavo sa rozprestiera úrodná rovina Jordánu, vpravo suchá hornatina Kanaánu. „Môžeš si vybrať“ – hovorí Abrahám. Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú. Ináč povedané : „Buďme džentlmeni a vyriešme to chlapsky!“
A Lót sa rozhliada. Pozerá sa napravo – nič moc. Pozerá sa naľavo – úrodná zem, ako raj. Tá zem sa mu pozdáva. Ba čo viac! Páči sa mu. Prečo by si ju nevybral? Veď jeho strýko mu sám dáva na výber. Milí priatelia, ten príbeh má niečo spoločného s iným príbehom. Aj ten sa odohral na hore, i keď oveľa neskôr. Ježiš sa pozerá a vidí všetky kráľovstva sveta pri svojich nohách. Do ucha mu zaznieva hlas : To všetko je tvoje, to všetko môžeš mať, ak padneš a pokľakneš predo mnou. V podobnom pokušení je teraz aj Lót. Veď tam v tej krásnej zemi ležia bohaté mestá, Sodoma a Gomora. Nie je tam síce všetko ideálne. Nuž ale tak to vo svete chodí : všade je niečo dobré i zlé, či nie? Lót sa teda rozhoduje : „Strýko Abrahám, myslím, že pôjdem doľava“.
Bratia a sestry, neviem, čo v tej chvíli prežíval Abrahám. Myslím, že sa vydesil i zaradoval súčasne. Na jednej strane sa vydesil, pretože dobre videl, aká je oblasť okolo rieky Jordán nádherná. Aj on bol v pokušení, aby svoje šťastie hľadal práve tam. Na druhej strane sa však zaradoval. Veď v hĺbke svojej duše dobre vedel, že doľava ísť nemá. Že práve toto je tá široká cesta tohto sveta, po ktorej mnohí kráčajú. Cesta, ktorá však vedie do záhuby. Podobá sa to tam síce na raj, ale súčasne je tam životu nebezpečne. Máš tam síce všetko, len Boha tam niet. To však, ako sa zdá, Lótovi príliš nevadí.
Milí priatelia, v živote ide aj o to, ako sa na veci pozeráme. I to je súčasť boja o dokonalosť. Lót vidí to, čo vidí. Tak je to s každým, kto v Boha nedúfa, nespolieha sa naň, neverí v Neho, ani od Neho nič nečaká. Všíma si iba to, čo vidí. A čo Abrahám? Jemu Boh prisľubuje toto : Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. 15 Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16 Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Čo v tej chvíli vidí Abrahám? Vysušenú, hornatú polopúšť. Nič extra. No on si nevšíma len to, čo vidí. Vidí aj to, čo počul. Tá pustá zem je zemou plnou zasľúbení. Abrahám sa díva očami viery, a práve toto mu Hospodin, ako to čítame na inom mieste, počíta za spravodlivosť.
Práve o tomto je zápas o dokonalosť. Je to boj viery proti pochybnostiam. Zápas medzi tým, čo vidím naozaj a tým, čo je mi prisľúbené. Čomu dám prednosť? Čomu uverím? Ktorým smerom sa vyberiem? Bratia a sestry, Abrahám sa díva očami viery, a tým nám dáva vzor, ako sa na svoj život, na tento svet máme pozerať aj my. S vierou totiž človek vždy vidí viac. Vidí aj za obzor, aj za horizont. Viera dáva istotu tam, kde dúfame. Dokazuje veci, ktoré zatiaľ ešte nevidíme. Je to presne tak, ako to píše pisateľ listu Židom v úvode 11. kapitoly : Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, 2 lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo.
Lót dáva prednosť viditeľnému pred neviditeľným. Abrahám sa vydáva na púšť. Verí, že tam bude blízko raja, že to je to pravé miesto pre neho. Že tam jemu a Sáre dá Boh syna.
A tak vstupuje do zasľúbenej zeme. Hovoria mu : Chabiru – Hebrej. Muž, ktorý prišiel z druhej strany. Práve tam, na druhej strane započul Hlas. A ten Hlas mu práve teraz hovorí, aby tú zem poprechádzal krížom – krážom. „Túto zem ti dám.“ A tak tam chodí. Prechádza sa ako ten, kto si obzerá práve nadobudnutý majetok. Síce mu tam ešte nepatrí ani štvorcový centimeter zeme, no Abrahám sa po nej prechádza s vierou, že Boh svoj sľub dodrží. Na to sa mocne spolieha.
Drahí bratia, milé sestry, aj my máme zasľúbenie. Je to zasľúbenie o nebeskej krajine večného života. Síce z toho zasľúbenia ešte nič nevidíme, no predsa ho máme pred očami. Predsa však – vo viere, aj keď žijeme ešte len na tejto zemi, máme už istotu svojho občianstva v tej krajine nebeskej, krajine zasľúbenej.
Taký je to teda príbeh. Príbeh o jednom mužovi, o ktorom by sme asi za normálnych okolností povedali, že bol bláznivý. A predsa ho nazývame ako otca veriacich. On sa stal praotcom iného muža. O ňom niektorí tiež hovorili, že sa pomiatol, resp. že je posadnutý. No On jedného dňa kázal na hore a povedal : Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Amen.
Použité materiály : Nico ter Linden – Povídá se … /eman/
