3. nedeľa pred koncom cirkevného roka – „… ako blesk, keď sa zablýska …“
Written by radovan on nov 05, 2015 in - No Comments
3. nedeľa pred koncom cirkevného roka – 8. 11. 2015
„… ako blesk, keď sa zablýska …“
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, nech je so všetkými nami! Amen.
Lk 17, 20 – 32
20 Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. 21 Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! 22 A učeníkom povedal: Prídu dni, že si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: Ajhľa, tam, ajhľa, tu! Nechoďte, ani sa nezháňajte (za ním). 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; 25 ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne, ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, 29 a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých: 30 tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezostupuje. Ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia. 32 Rozpomeňte sa na Lótovu ženu.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pred nami sú posledné tri nedele, ktoré zakončia ďalší spoločne prežitý cirkevný rok. Podľa kresťanskej tradície sú tieto nedele venované témam ako : „Znamenia konca času“; „O poslednom súde“ a „O bdelosti a očakávaní“. Tak sa aj my dnes chceme zamyslieť nad prvou z vymenovaných tém, a síce nad „Znameniami konca času“.
Ako sme si na prečítanom kázňovom texte mohli všimnúť, znamenia konca času veľmi úzko súvisia s kráľovstvom Božím. Pán Ježiš ani v tejto veci nič netají. Je to férový Pán. Je otvorený a priamy. Poukazuje na to, ako sú nastavené pravidlá, ktoré nám treba vziať na vedomie a podľa ktorých sa nám treba vážne riadiť.
Otázka kráľovstva Božieho a Jeho príchodu dnes nie je kľúčová len pre nás. Rovnako tak bola dôležitá aj pre generáciu Židov Ježišovej doby. Preto za Pánom Ježišom prichádzajú farizeji a pýtajú sa : Kedy príde kráľovstvo Božie? Keď sa takto pýtajú farizeji, majú tým na mysli asi toto : Kedy sa Hospodin dokáže ako jediný a skutočný Boh? Kedy potrestá všetkých bezbožných pohanov? Kedy nás, Izrael, svoj ľud, vyvýši, aby sme v novom Dávidovom kráľovstve ovládli celú zem?
Pán Ježiš svojou odpoveďou naznačuje, že takéto chápanie kráľovstva Božieho je Mu cudzie. Božie kráľovstvo nie je o vyvyšovaní jedného národa a záhube toho druhého. Božie kráľovstvo nie je ani nijaká atrakcia, ktorú by sme chceli vidieť. Nie je to nijaká senzácia, ktorá sa deje raz tam, raz tam. Naopak! Ježiš hovorí : Kráľovstvo Božie je medzi vami! To znamená : Boh celkom nenápadne, potichu vstupuje do dejín sveta i do života človeka. Nerobí to ako jarmočnú atrakciu alebo senzáciu. Toto, ako vieme, je skôr cesta satana. Pekne to vidíme na príbehu Ježišovho pokúšania na púšti, na začiatku Jeho verejného pôsobenia, keď Mu satan ponúka rôzne ľahšie cestičky k úspechu, sláve a popularite medzi ľuďmi. Pán Ježiš teda svojou výpoveďou chce povedať : Božie kráľovstvo, na ktoré a na príchod ktorého sa dopytujete je už tu. Je stelesnené vo mne, Synovi Božom. Ja som Boh, ktorý som prišiel v ľudskom tele na svet. Božie kráľovstvo je všade tam , kde sú hodnoty, ktoré ja prinášam a presadzujem : pokoj, odpustenie, zmierenie, nezávidenie, poslušnosť voči Bohu, láska jedného k druhému. Kde sú takéto hodnoty, tam možno hovoriť o Božom kráľovstve. Na druhej strane, kde toto chýba, tam ani keby sme deň a noc sedeli nad Bibliou so zopnutými rukami, Božie kráľovstvo je veľmi ďaleko.
Vo svojej odpovedi ďalej Ježiš poukazuje na výnimočnosť svojho pôsobenia. Zároveň v Jeho slovách cítiť kritiku : Teraz, keď je čas na to, aby ste sa dali zachrániť, máte oči zatvorené. Teraz, keď som tu ja, Boží Syn, medzi vami, tvárite sa, akoby sa nič vážne nedialo. A tak vedzte, že kto prepasie svoju šancu, ďalšiu už nedostane!
Potom, ako Pán Ježiš svojim poslucháčom vysvetlil, ako majú správne nazerať na Božie kráľovstvo, aby si tento pojem mylne nevykladali, pokračuje ďalej a v súvislosti s Jeho príchodom podáva viacero zaujímavých faktov, ktoré si aj my chceme všimnúť :
Prvá skutočnosť, ktorá bude sprevádzať príchod Božieho kráľovstva bude to, že mnohí sa budú vydávať za mesiášov a vykupiteľov. Takéto veci sa skutočne počas posledných dvadsiatich storočí stávali, a to tak v staroveku, ako aj v stredoveku, ale aj v súčasnosti. Z času na čas počúvame, že sa niekto považuje za Syna Božieho a tak podobne. Ale všetko toto sú len plané poplachy, ktoré majú upútať pozornosť, nič viac. Príchod skutočného Syna Božieho bude totiž neprehliadnuteľný a nespochybniteľný. A to pre všetkých. Tento príchod všetko ožiari, naplní a prenikne. Niet pred Ním úniku. Nedá sa pred ním skryť. Ani sa nedá oddialiť. A navyše, bude to príchod jednoznačný, neodvrátiteľný, nečakaný a prekvapujúci. Tak, ako keď sa zablysne. A žiaľ, ako to vyplýva z ďalších Ježišových slov, bude to pre mnohých príchod prekvapujúci v negatívnom slova zmysle, keď ich nájde nepripravených.
Druhú skutočnosť, ktorá bude sprevádzať príchod Božieho kráľovstva Pán Ježiš prirovnáva k Noáchovej a Lótovej dobe. Vieme dobre ako tomu bolo za Nóacha. S ľudstvom to bolo fakt zlé. Dokonca v Písme svätom čítame, že Boh oľutoval, že stvoril človeka. Na svete zostal len jeden skutočne spravodlivý a bohabojný. Bol to Nóach a jeho rodina. Dokopy ôsmi ľudia, ktorých Boh napokon aj zachránil pred vodami zničujúcej potopy Božieho hnevu a trestu v korábe. Takisto dobre vieme, ako tomu bolo v Sodome, keď v nej žil Lót so svojou rodinou. V Písme svätom čítame, že hriechy mesta boli také ťažké, až vystúpili pred samotného Boha. V celom bezbožnom meste žil len jeden skutočne spravodlivý – Lót. A tak Boh zachránil Lóta i jeho rodinu.
Samotní ľudia tak v Nóachovej ako aj v Lótovej dobe však svoje životy neponímali ako zlé. Viedli tzv. normálny život. Ježiš ich aktivity opisuje slovami : Jedli, pili, ženili sa a vydávali, kupovali a predávali, sadili, a stavali. Povieme si : nič výnimočné. Úplne normálne a bežné veci. Naplnenie potrieb. A predsa im čosi podstatné chýbalo. Bol to Pán Boh, rešpekt voči Nemu, poslušnosť voči Jeho slovu. To všetko im bolo na smiech, alebo im to bolo úplne ľahostajné. Nepočítali s nejakým vyšším zásahom. Nepočítali s nejakým Božím trestom. No a ten prišiel. Prišiel bez ohľadu na to, či ho niekto očakával alebo nie. Prišiel a bol spravodlivý.
Takto Pán Ježiš svojim poslucháčom jasne poukázal na to, že s Božím príchodom je nutné počítať. Kto tento príchod prehliada, klame sám seba. Napriek tomu, že robí normálne veci a vedie normálny život, predsa jedná nenormálne. Tak Pán Ježiš sa dnes aj nás pýta : Kto z vás počíta s mojím príchodom? Kto uprostred normálneho života, uprostred spoločnosti, ktorá zabezpečuje neraz len akoby svoje materiálne potreby a svoje pohodlie, čaká aj niečo viac? Kto čaká na svojho Pána ? Kto si uvedomuje, že nestačí len jesť, piť, sadiť, stavať, predávať a kupovať?
3. februára 1945 počas ťažkého bombardovania prišiel v Berlíne o život prezident tzv. Ľudového súdu. Zatiaľ čo väčšina zamestnancov súdu sa ukryla v protileteckom kryte, potom ako zaznel varovný signál sirén, on chcel ešte zachrániť dokumenty z posledného súdneho procesu. Pritom bol smrteľne zasiahnutý. Bol to Roland Freisler. Predsedal 2600 súdom, ktoré skončili trestom smrti. K trestu smrti či k doživotiu bolo odsúdené vysoké percento obžalovaných, ktorých Freisler súdil. Všetko to boli vykonštruované súdne procesy, v ktorých obžalovaní nemali žiadnu šancu. Freisler ich ponižoval a kričal po nich v súdnej sieni. Kvôli svojmu vystupovaniu získal prezývku zúrivý Roland.
Očividne bolo pre neho omnoho dôležitejšie zabezpečiť dokumenty z nejakého procesu ako myslieť na to, že o krátku chvíľu sa už on sám postaví pred ten najvyšší – Boží súdny tribunál. Až doteraz s veľkým zapálením viedol mnoho krvavých súdnych procesov a pritom obvineným nikdy nedal možnosť ani sa brániť, obhajovať. Jeho nacistická zúrivosť ho zaslepila natoľko, až prišiel o možnosť rozhodnúť sa medzi tým, čo je skutočne rozhodujúce a čo nepodstatné.
Niečo podobné vykresľuje aj Pán Ježiš v dnešnom prečítanom kázňovom texte, milí priatelia. Obyvateľ domu je presvedčený o tom, že musí ešte čo to zo svojho domu zachrániť, lebo je to pre neho životne dôležité. Možno nejaké dokumenty, tak ako aj pre Rolanda Freislera. Pritom však zabúda na to najdôležitejšie : snažiť sa predovšetkým obstáť sám pred sebou ako človek, obstáť ako ospravedlnený pred Bohom a obstáť aj v deň Syna človeka.
Drahý brat, milá sestra, čo je pre teba skutočne najdôležitejšie? Len pozemské veci, ktoré si si nadobudol alebo oslobodzujúci rozsudok nášho Pána Ježiša na poslednom súde, ktorý jediný nám môže pomôcť v poslednej núdzi nášho života? Milý priateľ, pokiaľ si nezabudol na to, že život je o niečom viac ako len o zabezpečovaní materiálnych potrieb, potom je kráľovstvo Božie veľmi blízko teba. Je prítomné v tvojom živote. Ak si na to však zabudol a iba ješ, piješ, sadíš, či kupuješ – povedané slovami biblického textu, – rýchlo sa spamätaj, lebo „ako blesk, keď sa zablýska… tak bude Syn človeka v svoj deň.“ Jeho deň sa blíži. Môže nastať kedykoľvek. I dnes. A preto, nech ťa ten deň neprikvačí, ale je ti na záchranu! Amen.
