4. adventná nedeľa – Ján Krstiteľ – svedectvo o svetle
Written by radovan on dec 16, 2015 in - No Comments4. adventná nedeľa – 20. 12. 2015
„Ján Krstiteľ – svedectvo o svetle“
Pokoj so všetkými vami, ktorí milujete nášho Pána Ježiša Krista! Amen.
J 1, 6 – 8. 19 – 20
6 Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. 7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. 8 On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle. 19 Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? 20 On vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Mesiáš.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánu!
Kázňový text dnešnej – poslednej adventnej nedele nás opäť, v tomto advente už po niekoľkýkrát, privádza k postave a osobe Jána Krstiteľa. Nie je to náhoda. Veď je to postava značne inšpirujúca, charizmatická a v mnohom pre nás príkladná a nasledovaniahodná. Písmo sväté Novej zmluvy jasne dosvedčuje, že Ján Krstiteľ zaujímal dôležité miesto v evanjeliu. Veď práve ním sa evanjelium začína. Jeho význam pritom vychádza z faktu, že bol poslaný od Boha. Čo sa teda my, kresťania 21. storočia, dnes môžeme naučiť od tohto proroka volajúceho na púšti, ako Ján sám seba definoval a ponímal?
Od Boha bol poslaný človek. Volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle.
- Nikto z nás sa nemôže sám povolať do Božích služieb. To nie je tak ako pri výbere povolania alebo školy, na ktorú chcem ísť. Povolanie k službe Bohu musí človek počuť od Boha. Musí to vnútorne cítiť a v hĺbke svojej bytosti to prežiť. Nejde pritom len o povolanie k farárskej službe. Takéto povolanie by mal vnútorne cítiť a byť o ňom presvedčený každý veriaci človek, presbyter. Naša práca v cirkevnom zbore by tak nemala byť len jednou z ďalších povinností, ktorých máme už aj tak dosť. Naopak! Mala by to byť vďačná a ochotná služba. Vďačná najmä za to, že práve mňa, nehodného a slabého, plného nedokonalostí a chýb, si Boh nielen chce, ale aj môže použiť. A keď to ja budem chcieť, tak si ma aj použije. Fakt je, že každého pokrsteného veriaceho kresťana Boh povoláva, aby Mu svojim darmi, hrivnami, slúžil. Bohu slúžiť sa dá pritom naozaj rozmanitým spôsobom.
- Cieľom Jánovho povolania bolo svedčiť. Ináč povedané : vydávať svedectvo. To je nakoniec cieľom kresťanského povolania každého jedného z nás : v tom, čo robím byť svedkom Ježiša Krista. Svojou službou svojmu okoliu, priateľom a rodine jasne poukázať na to, že to čo robím, robím z lásky k Pánu Bohu. Ja od Neho každodenne veľa dobrých darov prijímam, a to bez toho, aby som si to nejako špeciálne zaslúžil. Nuž a moja radostná a ochotná služba pre Pána Boha a pre mojich blížnych chce toho byť dôkazom a svedectvom.
- Ján sa objavil, aby vydal svedectvo o večnom svetle. Mal to urobiť tak, aby jeho svedectvu všetci uverili. V tom teda spočívala zodpovednosť jeho poslania. V tom spočíva veľká zodpovednosť aj na nás. Aj naše svedectvo o Pánu Bohu by malo byť jasné, čisté, priehľadné, nefalšované a úprimné. Ako kresťania máme veľkú zodpovednosť za to, aby sme sa nestali zdrojom pohoršenia pre neveriacich ľudí. A preto sme povolaní k tomu, aby sme žili na vysokej morálnej a etickej úrovni. Sme povolaní k tomu, aby sme nezavdávali príčinu na pohoršenie. Ján teda, drahí priatelia, poukazoval na Ježiša ako na svetlo, v ktoré treba veriť.
- Čo to vlastne znamená, že Ježiš je svetlo? Skúsme sa nad tým teraz krátko zamyslieť! Dá sa povedať, že obraz svetla sa k Ježišovi veľmi hodí. Je to priliehavý obraz.
- a) Už zo života prírody vieme, že skrze svetlo je možný život. Krásne to vidíme aj v príbehu stvorenia v knihe Genezis. Najprv sú stvorené svetlá na nebeskej oblohe. Až potom rastlinstvo a živočíšstvo. Nie naopak! Pretože bez svetla nie je možný život. Nie náhodou preto Ježiš ďalej v Jánovom evanjeliu o sebe hovorí : Ja som svetlo sveta. Akoby nám tým chcel povedať : Bezo mňa nie je možný život. Žiť bezo mňa v časnosti znamená skôr živoriť. Nuž a bezo mňa nie je napokon možný ani život večný. Kde nie som ja ako svetlo života, tam sa nachádza temnota hriechu, odcudzenia a smrti.
- b) Skrze svetlo vidíme a vnímame okolie. Život v tme nie je príjemný. Človeka, ktorý je dlho izolovaný od svetla, sa postupne zmocňuje úzkosť a depresia. Jednoducho sme neboli stvorení na to, aby sme svoje životy prežili niekde v tmavej jaskyni. Opäť na začiatku Biblie vidíme, že človek bol stvorený pre spoločenstvo s Bohom, ktorý je svetlo. V Ježišovi teda vidíme to, akí naozaj sme. V Jeho smrti vidíme náš hriech. V Jeho dokonalom živote vidíme naše nedostatky.
- c) Svetlo je jedným z prejavov Božej prítomnosti, resp. zjavenia sa Božej moci a Božej ríše. To teda znamená len jedno : v Ježišovi je prítomný sám Boh. Už samotné narodenie Pán Ježiša je doprevádzané svetlom. Pastierov na poli ožiarilo veľké svetlo. Svetlo novej hviezdy k Ježišovi priviedlo mudrcov z ďalekých východných krajín. Pri Ježišovom krste sa otvárajú nebesá a z jasného svetla počuť hlas : Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie. Na vrchu premenenia sa Ježiš pred svojim učeníkmi premenil a tvár mu žiarila sťa slnko. V Zjavení Jána sa Pán Ježiš predstavuje ako hviezda jasnej zory. To je len niekoľko príkladov toho, ako je svetlo s Ježišom úzko späté.
- d) V neposlednom rade je Ježiš svetlom aj preto, aby každý z nás bol takým svetlom – vo svojej rodine, na svojom pracovisku, jednoducho tam, kde sa pohybuje. To jest : zdrojom nádeje, povzbudenia, pokoja, lásky, porozumenia, odpustenia a spravodlivosti.
- Bratia a sestry, práve o tomto svetle mal Ján svedčiť. Svedčiť pritom znamená : hovoriť o niekom, poukazovať na niekoho. V zásade platí, že každý kresťan musí byť svedok. A cirkev v každej dobe musí byť Krista vyznávajúcou a o Kristu svedčiacou cirkvou. Ako ňou nie je, potom sa tak kresťan ako aj cirkev spreneverujú poslaniu, ktoré im bolo dané od Boha. Sú ako soľ, ktorá stratila chuť. Sú ako svetlo ukryté pod nádobou. Inými slovami povedané : stávajú sa nepotrebnými, zbytočnými.
- Ďalšia vec, ktorú sa od Ján máme naučiť je tá, že predmetom a obsahom nášho svedectva nesmieme byť my sami, ale jedine Syn Boží, Ježiš Kristus. Toto veľmi dobre vidíme pri otázke, ktorú farizeji kladú Jánovi : Kto si ty? Ján nezneužíva situáciu, aby upútal pozornosť na seba. Je si plne vedomý svojho poslania. Vie, že on sám o sebe nie je zdrojom tohto Božieho svetla. Iba ho odráža. Tým pravým svetlom je Ježiš Kristus, ktorý nám pomáha nájsť cestu k Bohu a ukazuje nám ako po nej máme ísť. A tak, čím viac židovskí vodcovia na Jána naliehajú, aby im povedal kto je, tým viac Ján zdôrazňuje, že on prišiel iba na to, aby Mesiášovi pripravil cestu. Farizeji to teda vôbec nepochopili : oni chceli vedieť, kto je Ján. Ale Ján chcel, aby vedeli, kto je Ježiš.
- Drahý brat, milá sestra : Kto si ty? Je pravda, že na takto postavenú otázku existuje viacero možností ako odpovedať : muž, žena, manžel, manželka, otec, matka, brat, sestra, syn, dcéra, hriešnik, kresťan, syn Boží, dcéra Božia, dá sa tu spomenúť profesia atď. Takto formulovaná otázka, je do istej miery aj psychologickou záležitosťou, pomocou ktorej, resp. pomocou zoradenia niekoľkých odpovedí sa dá odhaliť, za koho sa vlastne pokladám. Som viac otec alebo syn? Som viac manžel alebo farár? Atď.
- Aj Ján teda odpovedá. Odpovedá najprv negatívne tým, že poukazuje na to, kým nie je. Ja nie som Mesiáš. Sám sa ponižuje, aby presunul pozornosť všetkých na toho, ktorý ešte len má prísť, na skutočného Mesiáša, ktorému on pripravuje pôdu. Podobne to vníma aj náš reformátor dr. Martin Luther. Aj on na sklonku svojho života vyznáva, sčasti v nemčine, sčasti v latinčine : Wir sind Bettler. Hoc est verum. – Sme žobráci. To je pravda. Áno, aj pri zachovaní všetkej našej ľudskej dôstojnosti, aj pri uvedomí si našich kvalít a schopností, je toto jediná správna odpoveď na otázku : Kto si ty? Som žobrák vo všetkom na Bohu závislý. Všetko, čo som a čo mám v tejto časnosti je len z Božej milosti. A rovnako tak všetko, čo očakávam v budúcnosti, vzkriesenie a večný život, to je tiež len a len z Božej milosti. Jedine z Božej milosti mi dnes budú odpustené hriechy. Dnes, tam pri oltári, keď budem kľačať, si práve toto chcem uvedomiť. Že som pred Bohom len žobrák, ktorý nie je hoden ničoho, ale v Kristovi dostal všetko. Aj Ján Krstiteľ sám seba poníma ako takého, ktorý nie je hodný byť ani Ježišovým otrokom. Ale Pán Ježiš o ňom hovorí, že medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy na tejto zemi narodili, nie je nikto väčší než on. Keď sa teda tak významný človek necíti hodný byť čo aj len Kristovým otrokom, o čo skôr a o čo viac by sme my mali odložiť svoju pýchu a slúžiť Kristovi! K tomu nech nám sám dobrotivý Otec nebeský dopomôže! Amen.