Štedrý večer – Božia milosť pre všetkých
Written by radovan on dec 22, 2015 in - No Comments
Štedrý večer – 24. 12. 2015
„Božia milosť pre všetkých“
Milí priatelia, bratia a sestry : Pokoj vám!
Zjavenie Jána 22, 21
Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, priatelia, bratia a sestry!
Opäť po roku slávime Štedrý večer, opäť po roku slávime Vianoce. Mnohí ich vnímame ako najkrajšie sviatky roka, i keď každý kresťanský sviatok má svoju dôležitosť v procese dejín spásy. Pre mňa ako farára Vianoce nie sú dôležitejšie ako Veľká noc alebo ako Svätodušné – Turíčne sviatky. Každý z tých sviatkov totiž má svoju opodstatnenosť. Predsa však, Vianoce majú svoju zvláštnu, špeciálnu, neopísateľnú a čarovnú atmosféru, ktorú počas iných sviatkov až tak neprežívame a necítime. Je v nich istá nostalgia, ktorú vedia najlepšie pochopiť ľudia v strednom a staršom veku, keď si spomínajú na Vianoce svojho detstva, možno na skromnejšie darčeky pod stromčekom, ale o to viac čistejšej lásky medzi ľuďmi. Možno menej honosné jedná, ale o to viac porozumenia a milého, teplého slova. Možno menej očarujúcej výzdoby, ale o to viac prajnosti a žičlivosti. Dnes aj menej majetní ľudia si neraz dovolia, hoci aj za cenu zadlženia, pôžičky, či hypotéky honosnejšie dary, pompéznu výzdobu a podobne, no skutočnej lásky, prijatia, porozumenia, ľudskosti, či prajnosti je medzi ľuďmi stále akoby pomenej, žiaľ.
Snáď i preto sú potrebné Vianoce, ich každoročné slávenie a pripomínanie si. A síce, aby sme nezabudli na jedno : Boh neváhal stať sa človekom. Boh neváhal vziať na seba ľudské telo, ponížiť sa, pokoriť sa, vzdať sa svojej slávy a majestátu, zveriť sa do rúk dospievajúcej židovskej dievčiny Márie, dať sa nám ľuďom do služby, obetovať sa, a to všetko preto, aby nás zachránil. To všetko preto, aby nám, hriešnym ľuďom, dokázal svoju lásku a to ako veľmi Mu na nás záleží. Viac spraviť už nemohol. Nuž a nedalo sa ani nič lepšie vymyslieť. Pán Boh je totiž vo svojich plánoch a projektoch dokonalý, originálny a nenapodobiteľný.
Snáď i preto sú potrebné Vianoce, ich každoročné slávenie a pripomínanie si, aby sme ani my nezabudli byť ľuďmi. Boh sa stal človekom. Buďme ľuďmi tiež! Boh sa ponížil a pokoril. Skúsme si aj v bežnom živote z Neho vziať príklad! Neprežívajme svoje dni a životy s pocitom kto všetko my sme a čo všetko sme v živote dokázali! Ono je to iste úžasné, ale nech nás radšej zdobí pokora, nie samochvála, pýcha a namyslenosť! Veď práve pokora je jednou z najkrajších ozdôb človeka. Boh sa dal nám ľuďom k dispozícii a do služby. Snažme sa aj my žiť svoje životy pre druhých! Nebuďme tu len sami pre seba, pre svoje dobro, možno maximálne pre svoju rodinu! Skúsme na seba hľadieť ako na jednu veľkú ľudskú rodinu, v ktorej sme si navzájom bratmi a sestrami – súrodencami, ktoré majú jedného spoločného Otca, toho nebeského. Boh sa pre nás obetoval, a tým nám dokázal lásku. Nech aj naše prejavy lásky nie sú len o prázdnych slovách a vyznaniach! Nech sú to konkrétne obetavé činy, vykonané nezištne pre nášho blížneho, pre človeka vo všeobecnosti!
Áno, priatelia, preto sú potrebné Vianoce. Aby nezabudli na to, čo nás ľudí robí ľuďmi. A aby sme na to nezabudli, musel nám to pred 2000 rokmi pripomenúť sám Boh a pridal k tomu aj názornú ukážku. To, čo som hovoril, v dnešnom pokazenom svete môže znieť ako čistá naivita a utópia. Nejeden by povedal : dnes sa žije ináč. Pokora, poníženosť, obetovanie sa? – to sú vlastnosti a prejavy neúspešných skrachovancov, „lúzrov“, nie úspešných a mocných tohto sveta. Dnes je to o výkone, o seba presadení, vplyve, úspechu, o schopnosti predať sa, o kariére, o tom, ako zarobiť prachy a robiť biznis.
Drahý priateľ, ver, že Pán Boh nemá nič proti tomu, keď si úspešný, bohatý a darí sa ti. Ver, že On sám má z toho radosť. Ver, že ti to doprial On sám. Ide však o to, aby si pri tom všetkom úspechu nestratil spred očí núdzneho človeka. Ide o to, aby si pri tom všetkom, nestratil zo zreteľa Boha, ktorému sa raz budeš zodpovedať. Ide o to, aby si neprestal byť človekom. A preto musel prísť Boh na zem, aby ti ukázal, že veľké veci, ba čo viac – tie najväčšie veci sa dosahujú nie tvrdými päsťami a ostrými lakťami. Musel prísť, aby nám ukázal svoju cestu a svoj spôsob. A to je milosť. Dnes sa Božia cesta a Boží spôsob môžu stať i tvojimi, i mojimi – našimi. My všetci k sebe navzájom môžeme byť v Božej moci a s Božou pomocou milostiví. Nielen počas sviatkov Vianočných, ale i v bežných dňoch a situáciách. Je len na nás, aký prístup k druhým ľuďom si zvolíme. Je len na nás, ako si nastavíme svoju optiku nazerania na druhého človeka. V procese humanizácie musí začať každý sám od seba. Každý sám musí pracovať na sebe, aby v tomto smere napodobňoval Boha. Aby bol milostivý k tomu druhému tak, ako bol Boh, ako je Boh milostivý k nám.
Bratia a sestry, práve o milosti hovorí aj biblický text, ktorý som v úvode kázne prečítal : Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými. Naozaj so všetkými? Áno, tak je to v poslednej biblickej knihe, na samom konci Biblie napísané! Ján, pisateľ tejto knihy, si praje, aby milosť Božia bola so všetkými. Na začiatku svojho spisu, ktorý poznáme ako Zjavenie Jána, alebo aj ako Jánova apokalypsa, sa obracal iba k siedmym konkrétnym kresťanským spoločenstvám, ktorým bola táto kniha adresovaná. Milosť a pokoj prial teda iba im. A teraz zrazu : všetkým. Nepomýlil sa náhodou, chlapec? Nie je to chyba? Veď ani my nie sme milostiví voči všetkým! Môže byť azda Boh vo svojej spravodlivosti milostivejší než my?
Milí priatelia, naozaj to nie je chyba ani preklep : Pán Ježiš je tu so svojou milosťou, pochopením, porozumením a odpustením pre každého!!! Večnú záchranu chce darovať naozaj každému! Nuž a nie je to iba Jánov súkromný názor : Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými! – táto veta je poslednou vetou v celej Biblii! Čo stojí na konci, to si vždy treba dobre všimnúť, lebo to bude kľúčové. Nie ináč je tomu ani teraz. Áno, o Božej milosti je celá Biblia – od príbehu stvorenia v 1. knihe Mojžišovej počnúc, až po knihu Zjavenia Jánovho, končiac : Božia milosť je tu pre všetkých! Platí pre všetkých. Ponúka sa všetkým. Týka sa všetkých.
V samotnom preklade tejto pasáže svätého Písma do slovenčiny to nie je až také zreteľné : Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými! Nám to znie skôr ako prianie. V pôvodnom gréckom texte sa však slovíčko „nech“ nenachádza. Chýba tam. A preto tento verš možno pokojne preložiť aj takto : Milosť Pána Ježiša je so všetkými! A to je aj pravda. Veď na inom mieste čítame : On dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých (Mt 5, 45).
Drahý priateľ, to znamená jedno : Božia milosť je tu aj pre teba. I tebe je Boh milostivý. Pán Boh nás nerozlišuje. Nerobí medzi nami rozdiely, tak ako to robíme my. Nedelí nás na bohatých a chudobných. Nie sme pre neho konzervatívci, či liberáli. Nedelí nás na kapitalistov či socialistov. Na pravicu a ľavicu. Nie sú tu lepší ani horší. Nedelí nás ani na katolíkov a protestantov. Nedelí nás ani podľa toho, či chodíme do kostola alebo nie. Nedelí nás na „cigánov a bielych“. Nie! Nič z toho, a mohli by sme samozrejme ešte dlho pokračovať v našom ľudskom sa delení. Pre Boha sme všetci Jeho deti. Hľadí na nás ako na ľudí! A ako ľuďom, ako svojim deťom, nám ponúka a vo svojom Synovi – Pánovi Ježišovi nám všetkým rovnako, bez rozdielu, prináša svoju milosť.
To je jedna vec, priatelia. To však automaticky neznamená, že všetci túto milosť aj prijímajú. A to je druhá vec. On dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých (Mt 5, 45). Keď prší, v princípe by sme mali všetci zmoknúť. Ale dá sa tiež nad hlavou roztiahnuť dáždnik a my ostaneme suchí. Keď svieti slnko, mali by sme ním byť v princípe všetci ožiarení. Ale dá sa pred ním aj schovať do chládku a vyhnúť sa jeho pôsobeniu. Jednoducho sa pred ním niekam skryť. A tak je to aj s Božou milosťou. Kto sa pred ňou uzatvorí, pre toho ona stráca účinok. Taký človek i naďalej ostáva Bohu vzdialený. Vo vzdialenosti od Boha. Taký človek to väčšinou vníma ako bezpečnú vzdialenosť. V skutočnosti sa však jedná o vzdialenosť nebezpečnú. A čím dlhšie je človek od Boha vzdialený, tým viac nebezpečenstvo narastá.
Milí priatelia, od prvých Vianoc je Boh rovnako milostivý ku každému človeku. Nedelí nás, ani nás neselektuje. Od prvých Vianoc platí doslova „Emanuel“ – Boh je s nami. Ty i ja, my všetci sme pre Neho veľmi dôležití a vzácni. Jednoznačne nám to dokázal. Otvor sa, brat, sestra, dnes i v ďalšom svojom živote tejto milosti a jej pôsobeniu v sebe! Prijmi Boha ako Toho, ktorý je milosť! Ešte stále je tu táto možnosť! Ešte stále je na to čas i priestor! Amen.
