Nedeľa po Vianociach (Deň evanjelistu Jána) – Mystérium inkarnácie
Written by radovan on dec 23, 2015 in - No Comments
Nedeľa po Vianociach (Deň evanjelistu Jána) – 27. 12. 2015
„Mystérium inkarnácie“
Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.
2 Jánov 7
… do sveta vyšlo mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tohto roku k nám Vianočné sviatky boli vskutku štedré. Veď nám darovali akoby tretí sviatok Vianočný, jeden voľný, slávnostný deň navyše, a síce dnešnú nedeľu nasledujúcu bezprostredne po včerajšom 2. sviatku Vianočnom, ktorá je podľa kresťanskej tradície venovaná evanjelistovi a apoštolovi v jednej osobe, a síce Jánovi. Bol to práve on, kto azda najviac z apoštolov zdôrazňoval skutočný vianočný div. Ten spočíva v tom, o čom sme čítali v prečítanom kázňovom texte : Ježiš Kristus prišiel v tele.
Dnešní kresťania túto pravdu už berú snáď aj ako samozrejmosť, ale až takou samozrejmosťou to vždy nebolo. Už v 1. storočí n.l. sa začali objavovať falošní učitelia, zvodcovia, ktorý tento div Božieho vtelenia vehementne popierali. Učili, že duch je dobrý a hmota (telo) zlá. Nuž a na základe tohto predpokladu došli k záveru, že Ježiš nemohol byť súčasne Boh i človek. Nemohlo sa v Ňom predsa, podľa ich predstáv, spojiť dobré so zlým.
S odstupom času môžeme povedať, že každá doba, každá epocha ľudských dejín, tú našu nevynímajúc, mala takýchto falošných učiteľov a zvodcov. I keď žili v rôznych storočiach, predsa jedna vec ich spájala. Vo svojej chytráckosti, v svojom spochybňovaní historicity a autenticity evanjelií sa snažili ľudí presviedčať o tom, že Ježiš nebol nič viac než lepší človek. V žiadnom prípade to však nebol Boží Syn. Boha z neho vraj urobila až cirkev, a to tak, že sfalšovala skutočné, pôvodné znenie evanjelií. Okrem toho tzv. gnostici rozširovali náuku, že nebeský Kristus nie je identický s pozemským Ježišom. To znamená, že nie sú jedno.
Vo svojej chytráckosti a dôležitosti však všetci títo pseudo – učitelia akosi nemysleli na jednu vec : že svojimi zvodmi ľudí ochudobňujú a ukracujú o to najkrajšie. O to, o čo nás sám Boh obohatil. A síce – o seba samého. Boh osobne sa nám ľuďom vydal. Daroval sa nám tým, že na seba vzal ľudské telo. Zvodcovia však tohto Boha ľuďom odnímali, popierajúc realitu Božieho vtelenia, inkarnácie. Apoštol Ján nemohol mlčať, keď videl túto krivdu, neprávosť a do neba volajúcu lož, ktorá sa na veriacich páchala. A preto vo svojom evanjeliu i apoštolských listoch proti tejto heréze (teologickému bludu) tzv. doketizmu ostro bojuje. … do sveta vyšlo mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele.
Je azda dobré vedieť, čo je doketizmus. Je to náuka, ktorej podstata je odvodená od gréckeho slova „dokeo“, ktoré znamená „zdať sa“. Podľa tejto náuky falošných učiteľov mal Ježiš iba zdanlivé ľudské telo. V každom prípade to nebolo telo skutočné, iba sa tak javilo, zdalo. Pokiaľ by to bolo takto, potom Boh reálne v ľudskom tele nevstúpil do ľudského sveta. Nemusel sa vzdať ani svojej slávy, ani postavenia ani božského majestátu. Všetko to bolo totiž iba na oko, iba „akože“. Pokiaľ by to bolo takto, potom aj Kristovo utrpenie a smrť na kríži Golgotskom boli iba zdanlivé. Ježiš teda skutočne neumrel. No keď neumrel, nemohol za nás priniesť ani dokonalú obeť zmierenia. To znamená : ako ľudia s Bohom ani zmierení nie sme. Stále nad nami spočíva Boží hnev a trest. Celá naša spása tým praská ako veľká bublina! Nuž a pokiaľ Ježiš skutočne neumrel, nemohol ani skutočne vstať z mŕtvych. Jeho „quasi – akože“ zmŕtvychvstanie potom pre nás nie je nijakou zárukou toho, že raz z mŕtvych vstaneme i my!
Milí priatelia, nakoľko táto bludná náuka protirečí novozmluvnej kristologickej doktríne, apoštol Ján celou svojou bytosťou proti tejto heréze bojuje a kritizuje ju ako totálne nepochopenie dvoch prirodzeností – božskej a ľudskej, ktoré sa spojili v osobe Ježiša Krista. Stalo sa tak pri Jeho počatí z Ducha Svätého v tele panny Márie a odvtedy je to takto a bude to tak aj počas celej večnosti.
Bratia a sestry, Boh, ktorý bol dovtedy človeku vzdialený, akoby až skrytý, sa celému človečenstvu naplno odkryl, odhalil. A to tým, že na seba „natiahol“ ľudské telo. Také telo, aké má každý jeden z nás. A tak sa stal Boh súčasne plným človekom, len s tým rozdielom, že On nikdy nezhrešil. Náš Boh sa však človekom nestal len po stránke vizuálnej, telesnej, ale aj po stránke vnútornej, duševnej, emocionálnej. On dobre vie, aké to je, keď sa tešíme, lebo boli chvíle, keď sa i On tešil. On dobre vie, aké to je, keď sa cítime ubití, lebo sa tak neraz cítil i On. Dobre vie, aké to je, keď sa trápime a trpíme, pretože si tým prešiel doslova na vlastnej koži. Dobre nám rozumie, keď máme strach i keď prechádzame diablovými pokušeniami. Nič z toho Mu nie je cudzie a neznáme. Dokonca ani blížiaca sa smrť a umieranie pre Neho nie je neznámy pojem. Veď i toto pre nás a kvôli nám, ľuďom, podstúpil. Len si to predstavte, bratia a sestry! Svätý, všetko presahujúci Boh sa nám dal poznať a prišiel k nám takým spôsobom, aby sme Ho mohli zniesť. Aby nás, hriešnikov, kontakt a stretnutie s Jeho svätosťou nezahubili.
Milé sestry, drahí bratia, keby k nám Boh bol zostúpil v celej svojej sláve a lesku, boli by sme museli zahynúť. Aby k tomu nedošlo, prichádza k nám v ľudskom tele, skrytý ako človek, v ponížení a chudobe. Ba čo viac! Prichádza k nám ako malé dieťatko, aby sme sa Ho nebáli, ale radi k nemu prichádzali a pristupovali! Veď aký strach či hrôza idú z malého dieťatka?! Radosť z toho, že je Boh práve takýto, napĺňa naše srdcia! Radosť z Boha, ktorý sa až tak umenšil! Stal sa malým kvôli nám, ľuďom.
Ten istý Boh sa nám dodnes vydáva a ponúka takým spôsobom, aby sme Ho mohli zniesť. Vždy nanovo sa umenšuje, aby do nás mohol vstúpiť a naplniť nás, napríklad aj v podobe chleba a vína vo svojej svätej večeri.
Nám dnes neostáva nič, len ostať v úžase a spievať spolu s nebeskými anjelmi : Sláva na Bohu na výsostiach! Amen.
