Predpôstna nedeľa – Biblický úvod ku kňazskej správe na výročný konvent – 1K 13, 2b.8 – 7. 2. 2016
Written by radovan on feb 03, 2016 in - No Comments
Nedeľa predpôstna – Biblický úvod ku kňazskej správe na výročný konvent – 7. 2. 2016
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.
1Koritnským 13, 2b.8
… keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. Láska nikdy neprestane.
Vážení konventuáli, sestry a bratia v Pánovi!
Tak ako každý rok, i tohto roku sa stretávame na výročnom zborovom, hodnotiacom konvente, na ktorom chceme bilancovať uplynulý rok 2015 na pôde nášho Cirkevného zboru, a to tak po stránke duchovnej ako aj ekonomickej. Iste, ako budeme ďalej v kňazskej správe počuť, podarilo sa nám toho vykonať – na naše pomery a podmienky – naozaj dosť. Bol to vskutku aktívny rok, ktorý nám bol Pánom Bohom dopriaty a Ním aj požehnaný. Prečítané slová apoštola Pavla z jeho 1. listu kresťanom v Korinte, nám však dnes pred oči akoby stavali výstražný, vztýčený ukazovák so slovami : Pozor! A preto chceme zbystriť pozornosť a vo všetkej tej spokojnosti so sebou samými ako aj s tým, čo všetko sa nám podarilo dosiahnuť, chceme počuť, na čo nás to apoštol Pavol chce upozorniť.
V prečítaných slovách Písma Svätého počujeme o láske. Ono sa to niekedy tak zdá, že keď farár nemá o čom kázať, tak vykladá o láske. Nemá tým čo stratiť a ľudia to majú radi. Ale láska vôbec nie je lacná a jednoduchá téma na kázanie, priatelia! Tak ako sa láska nie vždy ľahko a jednoducho žije, realizuje, či dokazuje, tak i kázať o láske nie je vždy jednoduché. Zvlášť, ak sa láska stáva aj upozornením, resp. otázkou : Čo všetko nás v cirkevnom zbore motivovalo k tomu, aby sme na jeho pôde vykonali nejakú prácu, či službu? Bola to láska k Pánu Bohu a Jeho Synovi – Ježišovi Kristovi? Alebo sme slúžili len preto, lebo tak sa to od nás očakávalo? Slúžili sme z lásky k našim sestrám a bratom v spoločenstve alebo len preto, lebo tak sa to patrí, resp. nám za to aj symbolicky zaplatia? Slúžili a pracovali sme s láskou, alebo sme to všetko vnímali len ako ďalšie bremeno a starosť v našom živote? Bolo na nás vidieť lásku, alebo skôr namrzenosť a neochotu? Slúžili sme preto, aby sme svojou láskou oslávili Boha, alebo len preto, aby sme sa my sami zviditeľnili?
Dnes nám chce apoštol Pavol dať jasne na zreteľ, že keby naše výsledky boli bárs aké významné a keby naša služba bola neviem aká výnimočná, pokiaľ bola konaná bez lásky k Bohu a k blížnemu – potom nestojí za nič. Pokiaľ niečo robíme v cirkvi bez lásky, potom sme len jedny veľké nuly. Naoko to možno dobre vyzerá, ale to je tak aj všetko. Všetka tá námaha pri kosení záhrady, pri jej ohradzovaní, všetka tá námaha pri likvidácii starej kotolne, všetka tá námaha pri reštaurovaní a maľovaní klenieb a bočných krídel kostola, všetka tá námaha pri oprave steny za organom, či pri následnom upratovaní kostola, celá tá organizácia, manažovanie, či telefonát s tým spojený, každý ten jeden prinesený milodar – to všetko je nič, bratia a sestry, pokiaľ to bolo konané bez lásky.
A preto je výročný zborový konvent vhodnou a dobrou príležitosťou k tomu, aby sme si položili otázku : Čo nás motivuje k tomu, aby sme v tomto cirkevnom zbore slúžili? Aby sme do tohto spoločenstva investovali svoj čas, svoje sily, svoje zdravie, schopnosti, energiu, potenciál i peniaze? Robíme to preto, lebo milujeme Pána Boha? A robíme to aj preto, lebo milujeme svoje sestry a bratov, ľudí vo všeobecnosti? Robíme to preto, lebo my sami deň čo deň od Pána Boha prijímame veľa dobrých Božích darov, milosti, lásky a požehnania? Pokiaľ je to tak, potom je to dobré. Pokiaľ to robíme z iných pohnútok, potom vedzme, že to nestojí pred Bohom za nič.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi! Lásky v našom živote i v našej kresťanskej službe nikdy nie je dosť. Preto Boh „pumpuje“ svoju lásku do tohto vyprahnutého sveta. Ako nikdy nevysychajúci prameň, tak i Boh prúdmi svojej lásky zásobuje púšť nášho života i celého sveta. A tak ako morské vlny od začiatku sveta obmývajú pobrežia všetkých kontinentov, tak i Kristus prichádza, opäť a znova, zas a zas, aby ťa deň čo deň zahaľoval do svojej lásky a ňou ťa zahŕňal. Tak ako ťažké dažďové mraky vždy nanovo prichádzajú, aby ovlažovali celú zem, tak aj tebe i mne Božia láska vždy nanovo daruje nový život na každý nový deň v tejto časnosti. To všetko Boh robí preto, lebo vie, že my sami od seba sme suchí a vyprahnutí ako tá púšť. Tak ako na púšti je málo vody, tak i v nás je málo lásky. A preto potrebujeme „externý zdroj lásky“, ktorý by nás láskou napĺňal, dopĺňal ju v nás, aby sme potom aj my vedeli milovať, žiť v láske k Bohu i medzi sebou a slúžiť v láske i s láskou Bohu i svojmu blížnemu.
Dnes chceme Bohu ďakovať za to, že Jeho láska k nám nikdy neprestane. Jeho starostlivosť o nás sa nekončí. Jeho nasadenie za nás neumiera. Z Jeho milosti a milosrdenstva voči nám nikdy neubúda. Jeho priateľstvo k tebe nepozná hranice. Si pre Boha tak vzácny, drahý brat, milá sestra, že na teba nikdy nezabudne.
Milí priatelia, toto všetko sú dobré predpoklady preto, aby sme láskou, ktorou prijímame od Boha, vedeli milovať druhého človeka. A láskou, ktorou Boh nám deň čo deň slúži, si vedeli posluhovať medzi sebou navzájom. Za túto Božiu lásku voči nám i s nami počas roka 2015 ďakujeme. A zároveň si ju od nášho milujúceho nebeského Otca vyprosujeme pre náš život i našu službu v roku 2016. … veď keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. Láska nikdy neprestane. Amen.
