3. pôstna večiereň – len verní dôjdu do cieľa
Written by radovan on feb 29, 2016 in - No Comments
3. pôstna večiereň – 2.3. 2016
„len verní dôjdu do cieľa“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami! Amen.
4 Mojžišova 14, 20 – 38
20 Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil. 21 No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: 22 z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, 23 ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. 24 No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25 V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru. 26 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28 Povedz im: Ako žijem — znie výrok Hospodina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že v nej budete bývať, okrem Kaléba, Jefunneho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34 Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň — štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35 Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne. Na tejto púšti zahynú. 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38 Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Kaléb, syn Jefunneho.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Kto si myslí, že sa s Bohom môže zahrávať, je na omyle. Kto si myslí, že Boh je starý deduško, „dobrák od kosti“, ktorý nakoniec všetko strpí, toleruje a všetkým odpustí, je tiež na veľkom omyle. Iste, milosť a milosrdenstvo sú jedny z charakteristických čŕt biblického Hospodina. Určite to však nie je sentimentálna láska, ktorá nič nežiada. Pán Boh síce miluje, odpúšťa, vie sa zľutovať, no súčasne je spravodlivý. Žiada vernosť a poslušnosť. Má na to plné právo. A preto aj reptanie a otvorená, neskrývaná rebélia, o ktorej bola reč pred týždňom, nemôžu ostať nepovšimnuté a nepotrestané.
Hospodin síce vypočúva príhovornú modlitbu Mojžiša za tvrdohlavý a neverný ľud, Jeho odpustenie však nemožno vnímať ako prižmúrenie oka nad nevďačnosťou a neverou ľudu, nad ľudským hriechom vo všeobecnosti. Pán Boh dá Izraelcom to, čo si žiadali : nevojdú do zasľúbenej zeme, ani ju neuzrú. Iba Káleb s Józuom budú výnimkou. Bratia a sestry, na základe toho, čo čítame a počujeme z Božieho slova : Pozor na to, čo vo svojich modlitbách, alebo ešte viac vo svojej nespokojnosti, či reptaní Bohu predkladáme a hovoríme! Pozor na to, čo od Neho chceme! Pozor na naše reptanie, nespokojnosť a nedôveru! Ani nevieme ako sa to všetko môže v jednej chvíli obrátiť proti nám! Preto vďaka Pánu Bohu za to, že mnohé naše zbytočné reči neberie vážne, že nie je urážlivý a „horkokrvný“, ale trpezlivo toleruje naše vrtochy i nálady.
V situácii, o ktorej pojednáva biblický text, sa však všetko obrátilo proti Izraelcom. I keď sa nachádzajú na samotných hraniciach zasľúbenej zeme, musia sa otočiť a ísť preč. Ináč budú vyhubení. Do zasľúbenej zeme sa totiž dá vstúpiť iba s Božím súhlasom a požehnaním. Nie bez nich. Nuž a presne tak to je aj so vstupom do zasľúbenej krajiny vo večnosti v nebesiach. Ani tam sa nemožno vlámať násilím. Aj tam možno vstúpiť jedine s Božím súhlasom a odobrením. Tým našim odobrením pritom nie je nič iné ako viera v zástupnú, spásonosnú a zmierujúcu smrť Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho. Nebo nie je pre rebelantov, hundrošov a večných nespokojencov, ale pre verných a odvážnych Božích svedkov. Buďme nimi, priatelia!
Hospodin tak trestá tých, ktorí rozšírili nepravdu o zasľúbenej zemi a prispeli k tomu, že Izraelci upadli vo viere. Že sa zľakli prekážky, že prestali dôverovať Hospodinovi napriek všetkému, čo pre nich doposiaľ urobil a čoho všetkého boli svedkami. Pán Boh vynáša rozsudok, ktorým vyhovuje všetkým nespokojným. Pomätený ľud si žiadal radšej zomrieť na púšti ako ísť ďalej : „Nech sa páči! Čo ste chceli, to máte!“ Na púšti skutočne vyhynie celá generácia buričov. O svojich deťoch tvrdili, že sa stanú korisťou nepriateľov, avšak budú to práve ich deti, ktoré Boh vovedie do zasľúbenej zeme. 40 dní trval prieskum, 40 rokov bude trvať trest. Za každý 1 deň 1 rok. Bratia a sestry, je azda dobré vedieť že 40 – tka je v Biblii kritické a symbolické číslo. Označuje obdobie, počas ktorého sa má rozhodnúť čo je neisté a čo isté. Čo je neverné a čo verné. Čo je spravodlivé a čo hriešne, čo sväté a čo zatratené. Tak 40 rokov pobytu na púšti poslúži okrem iného aj na to, aby sa ukázalo, kto je zasľúbenej zeme hodný a kto nie.
Bratia a sestry, zakaždým keď počúvam o zázrakoch, ktoré Hospodin pre svoj ľud vykonal, či už sa jedná o 10 rán na Egypt, či prechod cez Červené more, či o zabezpečenie každodenného pokrmu pre svoj ľud v podobe manny, prepelíc a vody, alebo množstvo vyhratých bitiek a vojenských stretov, v ktorých za normálnych okolností Izraelci nemali šancu – vždy vtedy mi napadá paralela sú súčasnosťou. I dnes je nemálo takých, ktorí povedia : Keby Pán Boh spravil nejaký zázrak, uveril by som v Neho. Keby spravil to, či ono, začal by som nad Ním celkom vážne uvažovať. Keby zariadil toto alebo tamto, začal by som možno aj chodiť do kostola. A tak by sa dalo pokračovať. Izraelci smeli vidieť úžasné prejavy Božej moci, sily a suverenity, ktoré si dnes nevieme celkom dobre ani predstaviť. A predsa ako vidíme z biblických príbehov, nad ktorými uvažujeme počas tohtoročných pôstnych večierní, veľmi im to vo viere nepomohlo. Skôr opak je pravdou! Zázraky sú úžasné, ale nie sú zárukou toho, že prostredníctvom nich človek bude kvalitnejší vo svojej viere a dôvere voči Hospodinovi. Človek je totiž tvor zábudlivý, veľmi zábudlivý. Skoro dokáže zabudnúť na Božie zázraky, ktorými bol pred chvíľou ešte taký uchvátený.
A preto budú musieť žiť Izraelci 40 rokov na púšti ako kočovníci a pastieri. Budú sa musieť na púšti učiť Božím zákonom a vernosti. Nakoľko opovrhli krajinou mlieka a medu, budú sa musieť uspokojiť s drsnou púšťou. Synovia budú pykať za hriechy otcov, za ich odpadnutie od Hospodina, ktoré Písmo sväté nazýva slovom „smilstvo“. Pretože nevera voči Hospodinovi znamená zároveň priklonenie sa k uctievaniu pohanských bohov. Zbaviť sa modloslužby a priľnúť k Hospodinovi je teda zmyslom i tohto 40 ročného putovania, ktoré je na prvý pohľad nezmyselné. A i keď je toto obdobie dejín Izraela svojim spôsobom zahalené do temnoty, predsa len národ na púšti prechádza vnútorným prerodom a očistou, aby bol pripravený vstúpiť do zeme zasľúbenej. Bratia a sestry, ďakujme Pánu Bohu aj my za prerod a očistu, ktorými nás Boh vedie počas života. To všetko má nakoniec poslúžiť nášmu rastu, dospelosti vo viere a pripravenosti pre vstup do večnosti v kráľovstve nebeskom.
Trest za neveru teda na seba nenecháva dlho čakať. Jedinou výnimkou sú tí dvaja, ktorí ostali Hospodinovi verní. Tí, ktorí sa v predchádzajúcom „dejstve“ javili ako blázni, čo sa bezhlavo vrhajú do boja s „obrami“, keď celý ľud vravel „Nie!“. Tí jediní tvrdili, že Boh zvíťazí, hoci celá pospolitosť tvrdila opak. Tí jediní ostali nažive. Boh odmenil ich vernosť. Priznal sa k ich slovám i presvedčeniu.
Milí priatelia, tento Boh sa doteraz nezmenil. On odmení i našu vernosť. Človek, ktorý to so svojou vierou myslí vážne, sa dnešnej liberálnej, neraz až ateistickej spoločnosti, dnešnému multikulturalizmu neraz javí ako čudák. Ako hendikepovaný človek, ktorý len ťažko nachádza porozumenie v spoločnosti, ktorá je naladená inak. To však neznamená, že sa máme pridať k väčšine, splynúť s davom a „plávať po prúde“. Že nás zachráni to, ak budeme uvažovať tak ako väčšina. Že nás vplyv prostredia ospravedlní pred Bohom. Boh všetkých luhárov zrazil a usmrtil, ako sme to počuli. Zachoval iba dvoch.
Bratia a sestry, či to nie je akási predpoveď posledného súdu? Veď i dnes je nemálo tých, ktorí nemajú záujem o vstup do zasľúbenej zeme večného života v nebesiach. Pohŕdajú dobrým Božím darom, a tým pohŕdajú aj Bohom samotným. Nielen 40 rokov, ale mnohým ani celý život nestačí na to, aby sa obrátili k Hospodinu a v Ňom videli i nachádzali svoju spásu, záchranu, odpustenie i večnosť. Tak ako vtedy, i dnes môže byť mnoho tých, ktorí padnú a len málo tých, ktorí ostanú nažive! Vytrvajme preto verne pri Božom slove a pri pravde, ktorá z neho plynie! Oplatí sa to. Boh svojich verných požehná a dovedie do dobrej krajiny. Amen.
