4. pôstna nedeľa – Potešený potešuje potešením
Written by radovan on mar 03, 2016 in - No Comments
4. pôstna nedeľa – 6. 3. 2016
„Potešený potešuje potešením“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
2 Korintským 1, 3 – 4
3 Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
12. marca tohto roku tomu bude 20 rokov, čo mi zomrel otec. O dva sme sa s ním na poslednej ceste rozlúčili. Spomínam si, že toľko ľudí na pohrebe v našej dedine azda ešte nebolo – ani predtým ani potom. Bol pomerne sychravý marcový deň roka 1996. Vonku bolo ešte trocha snehu a fúkal studený, nepríjemný vietor. Napriek tomu sa ľudia nenechali odradiť zlým počasím a prišli v hojnom počte, aby nás ako zarmútenú rodinu, potešili pri tejto smutnej rozlúčke. Prišli, aby na pohrebe z úst kňaza spolu s nami počúvali o potešení, o úteche, ktorá pre nás vyplýva zo slov Písma svätého pojednávajúcich o Ježišovom zmŕtvychvstaní a večnom živote.
Človek je rád, keď pri takejto smutnej rozlúčke nie je sám, keď je obklopený priateľmi a ľuďmi, ktorí súcitia s ním, ktorí ho držia, sú v tej chvíli pri ňom a pomáhajú mu prekonať ťaživú situáciu. Mnohí z nich iste aj sami prešli podobnou skúsenosťou, sami sa museli na poslednej ceste lúčiť so svojimi blízkymi, niesli si svoje bremeno žiaľu a zármutku, a predsa prišli, aby potešili v tej chvíli nás. Myslím, že niečo podobné ste už vo svojom živote prežili, niektorí možno aj viackrát.
O niečom podobnom dnes počujeme aj v prečítaných slovách kázňového textu. Zdá sa, že niečo podobné prežívali aj kresťania v meste Korint. My dnes už presne nevieme čo ich trápilo a v akom súžení sa ocitli, ale zrejme nejakou ťaživou skúsenosťou museli ako jedinci, či ako celé spoločenstvo prejsť, keď im v tomto duchu apoštol Pavol píše. A tak od Pavla obdŕžajú jeho v poradí druhý list do Korintu, nuž a v ňom im apoštol vymenúva, čím všetkým si musel prejsť, čo všetko musel preskákať : Prežil som viac námah, viac väzení, oveľa viac bitiek, veľakrát som bol na dosah smrti. 24 Od Židov som dostal päť ráz štyridsať úderov bez jedného, 25 tri razy ma palicovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27 v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v zime a v nahote; 28 a okrem toho všetkého denne na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi (2K 11, 23b – 28). Píše im aj o svojej ťažkej chorobe, i o tom, ako sa úpenlivo modlil, aby ho jej Pán Boh zbavil, ale ako odpoveď zaznelo : Dosť máš na mojej milosti. Lebo moja moc sa v slabosti dokonáva. (2K 12).
Napriek všetkým týmto životným ranám sa z Pavla nestal uhundraný, šomrajúci, s ničím nespokojný a frustrovaný dedko, ale dokázal Korinťanom napísať list plný útechy. Pýtame sa : Ako je to možné? Bolo to možné predovšetkým preto, nakoľko on sám smel v živote zažiť, ako mocne Boh koná a pôsobí. Aj Boží Syn musel na sebe zniesť obrovské bremeno a súženie. Neskončil však ako tragéd a martýr v hrobe! On vstal z mŕtvych! Práve táto skutočnosť, práve táto úžasná novina nielen o utrpení, ale aj o vzkriesení Krista dávala sužovanému Pavlovi vnútornú silu, aby potešoval iných ľudí, ktorí sa ocitli v súžení. Kríž a vzkriesenie Krista idú už celé storočia ruka v ruke. Rovnako tak utrpenie a viera v Pána Boha sa navzájom nevylučujú.
Bratia a sestry, niektorí kresťania nazývajú dnešnú 4. pôstnu nedeľu ako „Malú Veľkú noc“. Jej latinský názov znie : „Laetare“ a znamená : „Tešte sa!“ Alebo aj : „Radujte sa!“ Uprostred pôstneho obdobia nám tak táto nedeľa poukazuje na to, že utrpenie a smrť Ježiša Krista pre naše vykúpenie a spasenie, ku ktorému sa v tomto pôstnom čase pomaly blížime, nie je to posledné v Jeho pôsobení a účinkovaní. Kristus vstal z mŕtvych! On žije. A to nám dáva silu potešovať druhých.
Názornú lekciu o potešovaní a prinášaní útechy, resp. lepšie povedané – o tom, ako to robiť netreba, nachádzame na stránkach Starej zmluvy v príbehu Jóba. Jób v jednej chvíli príde o svoj veľký majetok, stratí všetky svoje deti a k tomu je ešte zasiahnutý ťažkou nemocou, ktorá znetvoruje jeho telo. V tejto nepredstaviteľne ťaživej a deprimujúcej situácii ho prichádzajú navštíviť jeho traja kamaráti. Tým, čo vidia, sú takí šokovaní, že týždeň iba mlčia. No, to je asi tak aj jediné dobré, čo robia. Pretože keď otvoria ústa, nič múdre z nich nevychádza. Namiesto potešovania iba zväčšujú Jóbov kríž a utrpenie. A to tým, že hľadajú kadejaké bizarné príčiny, ktorá stoja za utrpením ich kamaráta. Jeden tvrdí, že Jób sa zrejme musel dopustiť nejakého veľkého hriechu, keď ho teraz Boh tak exemplárne strestal. Iný hovorí, že s tou Jóbovou zbožnosťou a spravodlivosťou to asi nebude až také úžasné, keď skončil tak, ako skončil. Nuž, ďakujem pekne za takú návštevu i také povzbudenie. Preto na ich adresu Jób chtiac – nechtiac prehlasuje : všetci ste biedni tešitelia (Jób 16, 2).
Preto dnes, bratia a sestry, aby sme neostali len na teoretickej úrovni potešovania a prinášania útechy, si chceme položiť aj celkom praktické otázky : Ako môžeme niekoho potešiť opravdivo, skutočne? Niekoho, kto práve prežíva a prechádza nejakou životnou ťažobou. Nechýbajú nám v danej chvíli neraz správne slová, ktorými by sme taktne vyjadrili svoje spolucítenie, či sústrasť?
Priatelia, kto teda môže potešovať? Hneď na začiatok si treba povedať, že nie každý. Priniesť útechu môže len niekto, kto sám má nádej. Je to perspektíva viery, idúca až za hrob, ktorú ako veriaci ľudia máme – práve ona dáva našim slovám útechy zmysel a váhu. Okrem toho je to schopnosť empatie – vcítenia sa do trápenia druhého človeka. Vtedy dosť pomôže, keď sme podobným životným krížom prešli my sami. Následne dokážeme lepšie porozumieť tomu, čím prechádza, čo prežíva alebo ako sa cíti druhý človek. Nuž a keď sme v ťažkej životnej situácii my sami od Boha prijali útechu a potešenie, môžeme potom presvedčivo povzbudzovať, posilňovať tých, ktorí to potrebujú. Nielen lacnými frázami : „Neboj sa! Bude to dobré! Nejako už len bude!“ Ale možno skôr slovami : „Neboj sa! Aj v tejto chvíli si v Božích rukách a si Ním nesený / á. On aj keď dopustil, neopustí ťa.“ I takto sa môže prejaviť svedectvo našej viery a naše potešenie druhého človeka v núdzi a tiesni života.
Nuž a druhá otázka je : Ako potešovať? Na to som už sčasti aj odpovedal. Naše slová útechy nesmú obsahovať lacné sľuby, ktorých splnenie my sami nevieme zaručiť. Takisto tu neobstoja všeobecné naučené frázy. Naše slová útechy nesmú ešte viacej zraňovať, ale pokiaľ je to možné – liečiť. Je potrebné byť empatický a mať súcit, podať a stisnúť ruku utrápeného na dôkaz, že pri ňom sme. Objať ho a prejaviť mu, že na neho myslíme. Že jeho bolesť zasiahla aj nás a prežívame ju spolu s ním.
Bratia a sestry, možno sa vám teraz zdá akoby sme v tejto chvíli sedeli na prednáške z psychológie alebo praktickej teológie. Ale i toto je súčasť života, i toho kresťanského. Povedané slovami Jóba : Dobré veci máme prijímať od Hospodina a zlé nie? Áno, žiaľ, nielen o tých dobrých, ale aj o tých zlých veciach je ľudský život. A preto, učme sa, povedané apoštolom Pavlom : potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. Aby aj v tejto oblasti života bol požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení.
Dnes, vy, ktorí hodláte pristúpiť k stolu Pánovmu, k Jeho večeri, môžete potešenie od Boha, nášho Otca, prijať aj celkom špecifickým a jedinečným spôsobom. A síce v prijímaní tela a krvi Jeho Syna a nášho Pána – Ježiša Krista. Potešenie v tom zmysle, že je nám odpustené. Že naša vina je zahladená, sme s Bohom zmierení a Boh sa na nás nehnevá. A preto : pristúpte, prijmite dary Božej milosti a nechajte sa potešiť samotným Pánom Bohom! Amen.
