6. pôstna nedeľa (Kvetná) – „… vzdať sa samého seba …“
Written by radovan on mar 17, 2016 in - No Comments
6. pôstna nedeľa (Kvetná) – 20. 3. 2016
„ … vzdať sa samého seba …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Filipským 2, 5 – 11
5 Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš: 6 On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, 7 ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, 8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. 9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, 10 aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí 11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Stalo sa raz, že na hlavnej vlakovej stanici v nemeckom Frankfurte čakala delegácia na Alberta Schweitzera – významného človeka, teológa, filozofa, lekára, skvelého organistu, humanistu a nositeľa Nobelovej ceny za mier. Prišli, aby ho vyzdvihli pri vlaku. Malo to byť čestné prijatie na verejnosti so všetkými poctami. Vlak konečne zastal, no z vozňov 1. triedy pán Schweitzer nevystúpil. Delegácia začala byť nesvoja a pokúsila sa hľadať ho. Po chvíli ho objavili ako nesie kufor jednej staršej dáme, ktorú si Schweitzer všimol, keď vystupovala z vlaku, a zjavne potrebovala pomôcť s batožinou. Tak jej bez všetkého pomohol. Tento významný chlapík sa necítil príliš dôležitý na to, aby nemohol cestovať pokojne aj 2. triedou. Nuž a nebolo to pre neho ponižujúce pomôcť druhému človeku s batožinou. Aké úžasné vzdanie sa vlastnej dôležitosti v priamom prenose, priatelia!
O neporovnateľne väčšie vzdanie sa vlastnej osoby, postavenia a dôležitosti, o neporovnateľne väčšie poníženie sa jedná v dnešnom prečítanom kázňovom texte pri Pánovi Ježišovi : 5 Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš: 6 On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť. Je dosť možné, že najmä poslednému slovnému zvratu nie celkom dobre rozumieme. Pýtame sa : O akú korisť sa tu jedná? Alebo podľa iných prekladov : O akej „lúpeži“ je tu reč? Celkom dobre nám v tomto smere môže odpovedať katolícky preklad, ktorý na tomto mieste znie takto : 6 On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, 7 ale zriekol sa seba samého …
Bratia a sestry, chce sa nám povedať, že Pán Ježiš počas svojho pozemského účinkovania nemal žiadnu výhodu z toho titulu, že je Synom Božím. Práve naopak : vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, 8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. V teológii sa jedná o náuku o tzv. „kenósis“ – teda o Kristovom seba – vyprázdnení. Prakticky to znamená toľko, že Pán Ježiš zanechal výhody svojho nebeského, bohorovného bytia a celkom sa znížil do ľudskej existencie. Bez toho, aby prestal byť Bohom, sa súčasne stal ľudskou bytosťou, človekom menom Ježiš. Svojho božstva sa síce nevzdal, ale na určitý sa zriekol práva na svoju božskú slávu a moc. Poddal sa vôli svojho Otca a prijal obmedzenia vo svojej moci a poznaní. Týmto spôsobom sa Ježiš z Nazareta podriadil časovým, priestorovým, ale aj mnohým iným obmedzeniam, ktorým sú ľudia bežne podriadení. Toto Ježišovo ľudstvo je pritom jedinečné tým, že vôbec nezhrešil.
Bratia a sestry, skúsme byť v tejto chvíli trocha konkrétnejší, čo to prakticky znamenalo! U proroka Aggea všemohúci Boh takto hovorí: „Moje je striebro, moje je zlato — znie výrok Hospodina zástupov.“ (Ag 2,8). Ježiš ako pokorný človek nevlastnil ani toľko, aby za seba, tak ako sa to od dobrého Žida čakalo, mohol zaplatiť chrámovú daň. Keď sa Ho Jeho protivníci pýtali, či treba platiť daň cisárovi, odpovedal im názorne pomocou rímskeho platidla – denára, na ktorom bola vyobrazená cisárova podobizeň. No museli Mu ho požičať, nakoľko sám ním nedisponoval. On, ktorý od večnosti mal k dispozícii všetko bohatstvo vesmíru, sa stal natoľko chudobným kvôli nám, že v tej chvíli nemal pri sebe ani jednu mincu. V žalme 50, 10 zas čítame, čo hovorí Hospodin : „… lebo moja je všetka lesná zver a na vrchoch dobytka na tisíce.“ Ako človek si však Ježiš musel požičať oslíka, aby na ňom mohol vstúpiť do Jeruzalema. Jemu sú od večnosti pripravené slúžiť nebeské voje anjelov. Keď si však pre Neho do Getsemanskej záhrady prišiel ozbrojený zástup, aby Ho zatkli, napriek tomu, že si mohol od nebeského Otca na svoju ochranu žiadať 12 plukov anjelov, predsa tak neurobil. Namiesto toho sa nechal spútať a zajať. Stal sa, takpovediac, ničím kvôli nám.
Bratia a sestry, keď sa Ježiš stal naplno človekom, svoje človečenstvo neprežíval niekde v paláci, alebo na horných priečkach spoločenského rebríčka, v prepychu, luxuse a hojnosti, ale v absolútnej poníženosti, skromnosti a pokore. Načisto sa sklonil do beznádeje a bezvýchodiskovosti ľudí, slúžil im na tom najnižšom spoločenskom stupienku, ako to prislúcha azda už len otrokovi. On sám o tom svojim učeníkom hovorí : „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služobníkom, 44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 43 – 45). Keď ešte ako dieťa ležal v kolíske, podľa Jeho zovňajšku zrejme nikto ani len netušil, že má pred očami Stvoriteľa neba i zeme. A predsa: iba tak – v pokore, tichosti, ponížení a skromnosti – sa dal zrealizovať plán, pre ktorý sem prišiel : v láske a poslušnosti voči svojmu Otcovi spasiť, nájsť a zachrániť stratených hriešnikov. On, ktorý bol od večnosti zvyknutý dávať rozkazy anjelom, a tí Ho na slovo poslúchali, sa teraz sám musel učiť poslúchať svojho Otca. V tejto podriadenosti a poslušnosti začínal, prežíval i končil každý deň svojho pozemského života. Táto Jeho podriadenosť šla až do krajnosti – do smrti. Nikto a nič Ho v tom nemohlo zastaviť ani odradiť. Keď visel na kríži, nachádzal sa na tom najposlednejšom stupienku v ľudskej hierarchii, a to všetko preto, aby oslávil svojho Otca tak, ako Ho ešte nikto iný neoslávil.
Bratia a sestry, toto teologické učenie o tzv. kenósis by sa teda v kocke dalo vyjadriť aj takto : Pán Ježiš existoval so svojim Otcom od večnosti. Je rovný s Bohom, pretože sám má božskú podstatu. Napriek tomu, že je Boh, stal sa človekom, aby uskutočnil Boží plán spásy a zachránil tak všetkých ľudí. To, že mal ľudské telo, nebolo len zdanie. Bolo to skutočné, aby sa aj On mohol skutočne, nielen symbolicky, stotožniť s hriechmi ľudí. Dobrovoľne a z lásky k svojmu Otcovi odložil svoje božské práva, výsady a postavenie. Potom zomrel na kríži za naše hriechy, aby sme my nemuseli zakúsiť večnú smrť. Pán Boh Ho za Jeho poslušnosť oslávil, povýšil a následne aj vyzdvihol do Jeho pôvodného postavenia po pravici Otcovej, kde vládne naveky ako Pán pánov a Sudca živých i mŕtvych.
Milí priatelia, táto línia, ktorú si Pán Ježiš dobrovoľne zvolil a vytýčil sa skončila na Golgotskom kríži. Iba táto Ježišova cesta do nevýslovnej hĺbky ľudského hriechu a odlúčenia od Boha však mohla priniesť zmenu nášho ľudského statusu pred Bohom. To je to, čo v ďalších veršoch ospevuje náš kázňový text. Je to hymnus na oslavu Krista : 9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, 10 aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí 11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán. Kristov kríž je tak prostriedkom k Ježišovmu vzkrieseniu a osláveniu Bohom. Je to oslávenie, v ktoré naše viera verí, i keď to naše oko zatiaľ ešte nebadá.
Bratia a sestry, čo dnes z tohto Ježišovho poníženia sa a dočasného vzdania sa božských atribútov vyplýva pre nás? Apoštol Pavol to vyjadruje v prvom prečítanom verši : Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš! Ľudia často ospravedlňujú svoje sebectvo alebo zlé konanie tým, že sa domáhajú, dovolávajú svojich práv. Napríklad : „Všetky tieto peniaze môžem minúť ako chcem, veď som si ich ja sám zarobil!“ Alebo : „Môžem ísť na potrat. Je to predsa moje právo rozhodovať o svojom tele!“ Alebo : „Je to môj život. Môžem si ho žiť ako chcem!“ Na základe toho, o čom počúvame v dnešnom kázňovom texte, od nás, veriacich sa očakáva iný postoj. Nie všetko čo máme, a kým sme, je až tak naše, ako si to myslíme! To, čo sa od nás dnes očakáva, je niečo omnoho vyššie ako len prízemné lipnutie na svojich právach a záujmoch. Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš! Je to schopnosť vzdania sa svojich práv a záujmov v prospech druhých. Pán Ježiš nám v tomto ide príkladom. On sa stal pokorným služobníkom, aby z nás spravil omilostených Božích synov a dcéry. Staňme sa služobníkmi svojich blížnych aj my, i keď sa nám za naše úsilie v tejto časnosti pravdepodobne nedostane uznania! Očakávajme však to, že tak ako sa dostalo konečného povýšenia od Otca Ježišovi, tak sa ho dostane aj nám, ak tu nebudeme žiť len sami pre seba, svoje záujmy či presadzovanie len svojich práv.
Drahý priateľ : Ako je to s tebou? Presadzuješ tvrdohlavo iba to svoje alebo si ochotný sa toho niekedy aj vzdať? V kontexte Večere Pánovej, ku ktorej za chvíľku budeš pristupovať : Uznávaš, že si proti Pánu Bohu zhrešil a Jeho nemilosť si zaslúžil, alebo si o sebe stále myslíš, že keď si nikoho nezabil a neokradol, tak ti Boh nemá čo odpúšťať? Sľubuješ Pánu Bohu ozajstné polepšenie života, alebo dopredu vieš, že s určitými hriechmi vo svojom živote aj tak nemieniš skoncovať? Veríš, že ti pre zásluhy, umučenie a smrť Božieho Syna bude odpustené, alebo máš o tom vážne pochybnosti? Nuž a napokon : ľutuješ, že si sa svojimi myšlienkami, slovami a skutkami hriechov dopustil a tým Pána Boha rozhneval, alebo ti je to jedno a nemáš ten pocit, žeby si niekoho naštval? Ani ľudí, tobôž Boha!
Bratia a sestry, i tom je naša ľudská „kenósis“ : O uznaní vlastnej viny, nehodnosti a hriešnosti pred Bohom. O ľútosti nad svojim zvráteným životom. O sľube polepšenia v moci Svätého Ducha i o viere, že mi pre dobrotu, milosť a zmierujúcu obeť Ježiša Krista bude odpustené. Pán nech nám v tej podriadenosti a poníženosti pred Ním ako aj v poslušnosti voči Nemu pomáha žiť každý deň nášho života. Nech nám dáva silu „zmýšľať medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš“! A to všetko preto, aby sme raz aj my boli Otcom nebeským povýšení a oslávení vo večnom živote! Amen.
