4. po Veľkej noci – Spievať pieseň slobodných

Written by radovan on apr 20, 2016 in - No Comments

cantate4. po Veľkej noci – 24. 4. 2016

„Spievať pieseň slobodných“

Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.

2 Mojžišova 15, 1

Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora.

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Štvrtá nedeľa po Veľkej noci nás pozýva k spevu. Cantate! Áno, tak v latinčine znie názov tejto nedele. V preklade : Spievajte! Pozrime sa teda lepšie na to, ako to so spevom v Písme svätom vyzerá! Kto spieva? Čo spieva? Kedy a za akých okolností spieva? Prečo spieva? To sú otázky, na ktoré sa pokúsime dať dnes odpoveď.

Kázňový veršík, ktorý som v úvode prečítal, nás prenáša do veľmi vzdialenej minulosti. Keď je vyslobodenie Izraelitov z Egypta zrealizované, keď je ľud z krajiny otroctva vyvedený, potom to prvé, čo Mojžiš robí a s ním celý Izrael je to, že spievajú. Keby sme sa na problematiku spevu v Biblii pozreli detailnejšie, zistili by sme, že až na pár výnimiek, takmer vždy spievajú tí, ktorí sú oslobodení, slobodní. Spieva sudkyňa Debora a Barák po vyslobodení z moci Kanaáncov v knihe Sudcov. Spievajú izraelské ženy, keď vítajú Dávida ako premožiteľa filištínskeho obra Goliáša : 6  Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch.   7  Ženy pri tanci spievali: Saul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!   (1S 18,6.7). Spievajú aj tí, ktorí sa navrátili z babylonského zajatia a obnovili zničené mesto Jeruzalem. Tak o tom čítame u Nehemiáša.  Ešte názornejšie o tom hovorí Žalm 126, 1 -2 : Keď Hospodin zmenil údel Siona, boli sme ako vo sne.   2  Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania … Na druhej strane, zajatci nespievajú, ani keď ich k tomu ich premožitelia vyzývajú (Ž 137, 3 – 4) : Tí, čo nás ta odvliekli, žiadali, aby sme im zaspievali; radostný spev chceli tí, čo nás sužovali: Zaspievajte nám sionské piesne!   4  Ako by sme mohli spievať pieseň Hospodina v cudzej krajine? Áno, v zajatí sa akosi človeku nechce veselo si pospevovať. Pekne o tom hovorí Ž 137, 1 : Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali …

Nárek sa však Božím zásahom môže premeniť na spev. Príkladom toho je kráľ Chizkija. Ťažko onemocnel a nariekal. Tu k nemu prišiel prorok Izaiáš a zvestoval mu vyslobodenie z nemoci. Uzdravený kráľ potom spieval pieseň, ktorá vyústila do nádherného vyznania : Hospodin ma zachránil, preto chcem hrať na strunové nástroje po všetky dni svojho života pred Hospodinovým domom (Iz 38, 20).

Bratia a sestry, treba si však uvedomiť, že jestvuje aj nedobrá radosť a nedobrý spev ako napríklad pri zlatom teľati, či pri iných modlách. Také niečo nie je spievaním Hospodinovi na slávu. Majme však na pamäti, že Mojžiš a s ním celý Izrael majú spievať Hospodinovi. Preto ich aj všetkých Mojžiš v našom kázňovom texte vyzýva : Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora.

Priatelia, skúsme si to teda nejako zhrnúť! V Starej zmluve je to svojim spôsobom prosté : Slobodní spievajú Hospodinovi, zajatci nariekajú. Ako to však vyzerá v Novej zmluve? Na prvý pohľad celkom naopak. Pavol a Sílas spievajú v žalári (Sk 16, 25) : Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. O slobode tu teda nemôže byť ani slova. Kresťanov v Efeze zas Pavol napomína, aby vo svojich srdciach spievali Pánovi, bez ohľadu na svoju ľudskú situáciu a bez ohľadu na to, ako sa práve cítia (Ef 5, 19) : Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána … Nuž a skoro to isté čítame v liste Kolosenkým 3, 16 : Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato: vo všetkej múdrosti sa navzájom učte a napomínajte a vďačne spievajte vo svojich srdciach Bohu žalmy, hymny, duchovné piesne.

Vynára sa otázka : Ako je to možné? Zdá sa, že v Starej zmluve spievajú iba vyslobodení, zatiaľ čo v Novej zmluve spievajú všetci, a síce všetci kresťania bez ohľadu na to, kde sú a v akej situácii sa ocitajú. Prečo je to tak? Bratia a sestry, má to svoj dobrý dôvod : Nová zmluva svedčí o vyslobodení, ktoré už nastalo a platí bez ohľadu na to, čo nás zatiaľ ešte obklopuje a možno aj tlačí, či zviera. Keď Pavol so Sílasom spievajú v žalári, poukazujú tým všetkým naokolo, áno, aj sebe samým, že i tam – vo väzení, sú ako ľudia vyslobodení Kristom. Sú slobodní od toho, čím práve prechádzajú a v akej situácii sa práve nachádzajú. Sú jednoducho raz a navždy vyslobodení v Kristovi. Sú vyslobodení Jeho obeťou i víťazstvom nad hriechom i smrťou. Veľmi názorne sa o tomto píše v liste Židom 2, 14 – 15 : 14  Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla,   15  aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.

Drahí priatelia, pokiaľ vieme o tomto Kristovom víťazstve života nad smrťou, o víťazstve Toho Vzkrieseného, potom má život nádej a cenu aj uprostred umierania. Ak vieme o moci obete a lásky, potom sú zloba a márnosť premožené, aj keď sa ešte veľmi snažia znepríjemňovať náš život. A preto môžu apoštoli spievať aj v žalári, trápení i na úteku. Spievajú celým svojim životom. Preto môžu kresťania spievať aj na pohreboch.

Vnútorne je to teda v Starej i Novej zmluve rovnaké. V Starej zmluve spievajú vyslobodení z Egypta ako zeme útlaku a smrti. V Novej zmluve spievajú ľudia vyslobodení Kristom z útlaku hriechu a smrti. Kresťan je tak človekom, ktorý je síce po vonkajšej stránke v podobnej situácii ako tí ostatní okolo neho, nežije však z toho, čo je naokolo. Žije z Krista a jeho víťazstva. Žije z Jeho obete a vzkriesenia. A preto spieva. Keď nie ústami, tak aspoň srdcom, a to aj tam, kde iným nie je veľmi do spevu, kde ostatní plačú, ba dokonca prepadajú zúfalstvu. Spev v takomto prípade je opravdivá pomoc zhora, ako obstáť v situáciách, keď už na ľudskom obzore niet žiadnej nádeje. Že sa môj život tu končí? Tak si ma môj Pán vezme k sebe! Tam mi bude určite lepšie. Ako kresťania tak máme nádej, aj keď už niet nádeje. A preto smieme a máme spievať. Viera tých, ktorí žijú v tejto nádeji, hľadí nahor. Spieva a očakáva svojho Pána so zdvihnutou hlavou.

Milé sestry, drahí bratia, pokiaľ nespievame, potom vlastne ľuďom naokolo naznačujeme, že nepatríme medzi skutočne slobodných. Oduševnený spev je atraktívny a príťažlivý pre naše okolie, i pre neveriacich. Na druhej strane, neustále bedákanie a sťažovanie nie je pekným svedectvom viery a asi len ťažko môže človeka priviesť k nasledovaniu Krista. Je tu však problém. Pokiaľ máme takto presvedčivo a za každých okolností spievať, musí nám Pán takúto novú pieseň darovať. Je to pieseň Baránková a pieseň Mojžišova o tom, že zápas o naše spasenie je dokonaný, vybojovaný a zavŕšený. Tak o tom čítame v poslednej biblickej knihe Zjavenie 15, 2 – 3 : 2  Videl som akési sklenené more, zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáli na sklenenom mori. Mali Božie citary   3  a spievali pieseň Božieho služobníka Mojžiša a pieseň Baránka: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pán, Boh, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov.

Drahí priatelia, náš prvý krok k tomu, aby sme dokázali takto spievať za každých životných okolností musí teda smerovať ku Kristovi a za Kristom s pokornou prosbou : Nauč nás, Pane, čo stále ešte nevieme – spievať tak, aby si skrze našu pieseň bol oslávený Ty sám! Nemôžeme predsa druhých učiť to, čo sami nevieme! V speve o nádeji, Kristovom víťazstve a večnom živote nech nám preto sám Vzkriesený, Živý a Mocný Pán pomáha! Amen.

Použité materiály : Jan Heller – Stezka ve skalách /Postila/ – Kalich 2006

 

48.819538,20.363907