Svätá Trojica – Menej špekuluj, viac žasni!
Written by radovan on máj 18, 2016 in - No Comments
Svätá Trojica – 22. 5. 2016
„Menej špekuluj, viac žasni!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista v Duchu Svätom! Amen.
Rímskym 11, 32 – 36
32 Boh totiž všetkých spolu uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval. 33 Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. 34 Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? 35 Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? 36 Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Amen.
Milé sestry, drahí bratia v Trojjedinom Pánovi!
Počas minulého týždňa som si v pošte našiel list adresovaný nášmu farskému úradu. Na tom by nebolo nič zvláštne. Zaujímavý bol odosielateľ – Svedkovia Jehovovi. Odosielajúca pošta bola uvedená Považská Bystrica. Najprv som bol v pokušení spomínaný list okamžite hodiť do koša a vôbec sa ním nezaoberať. Predsa však, mal som trocha času, a tak som si ho zo zvedavosti otvoril. Bolo to niekoľko strán zdrvujúcej kritiky kresťanských cirkví, ich učenia a rôznych morálnych káuz na jednej strane a obhajoby „jehovistov“ na druhej strane. Samozrejme, zásluhy svedkov Jehovových v celosvetovom merítku boli zveličené, zatiaľ čo kritika kresťanských cirkví nebola celkom objektívna. I keď úprimne musím priznať : v istých veciach, najmä čo sa úradu rímskeho pápeža, resp. rôznych sexuálnych škandálov týka, či požehnávania zbraní kňazmi počas 2. svetovej vojny, majú Jehovisti pravdu a ako protestanti by sme sa s nimi vedeli zhodnúť.
V spomínanom viacstranovom liste sa však svedkovia dotýkajú aj kresťanského učenia, kresťanských dogiem. Nuž a jednou z nich je aj náuka o Svätej Trojici. Tú, ako vieme, Jehovisti odsudzujú, nakoľko je podľa nich nebiblická. Bratia a sestry, je pravda, že slovo „Trojica“ sa na stránkach Písma Svätého nikde nenachádza a jedná sa v podstate o teologický pojem, ktorý do života uviedla až cirkev a kresťanskí teológovia. No nebolo to svojvoľné zavedenie tejto náuky do oficiálneho učenia kresťanskej cirkvi. Všetko to práveže bolo veľmi starostlivo podložené učením Písma Svätého. Tak to jednoducho je : Pán Boh sa nám vo svojom slove dáva poznávať trojakým spôsobom. Akoby Boh bol troma osobami, ktoré sú súčasne nezávislé a slobodné vo svojom konaní a súčasne vzájomne prepojené a zjednotené v harmónii rešpektu a lásky. Učenie o Svätej Trojici, sviatok ktorej dnes v kresťanskej cirkvi slávime, teda určite nie je teologický blud ani kresťanský výmysel. Naopak! Je to koncept, ktorý vychádza z učenia Božieho slova, najmä však Novej zmluvy.
V troch kapitolách svojho listu Rímskym kresťanom sa apoštol Pavol trápi nad takpovediac neriešiteľnou záhadou. Ako sa to mohlo stať, že Židia, Boží vyvolený ľud, v drvivej väčšine nespoznali v Ježišovi svojho Pána? A ako je súčasne možné, že ľudia z pohanských národov v Pavlovej dobe tak rýchlo prijímali Ježiša a spoznávali v Ňom Pána svojho života? Ako je to možné, že tí, ktorí sú vyvolení prepadli akoby do bláznovstva a na druhej strane – v náboženskej oblasti pobláznení pohania – začínajú kráčať po ceste života za Kristom? Nuž, toto ani zďaleka nie sú jednoduché otázky, priatelia!
Je to fér? Zdá sa vám to spravodlivé? Je Boh vôbec spravodlivý? Dá sa Mu dôverovať, keď svoj vyvolený ľud necháva padnúť tak hlboko? Kam má táto záhadnosť, zvláštnosť a nepochopiteľnosť doviesť pohanov a židov? Apoštol Pavol sa pokúša odpovedať : Všetko to má viesť k osláveniu Boha a poukázať na spoľahlivosť Božieho záchranného plánu. Čo sa týka Ježiša Krista – tak pohania ako aj Židia sú v stave neposlušnosti. Je to akoby zaslúžené väzenie, do ktorého sme sa ako ľudia kvôli svojej neposlušnosti voči Kristovi dostali. Zároveň však v Ježišovi Kristovi Boh všetkých určil k tomu, aby mali skrze vieru v Krista účasť na Jeho zľutovaní, a teda boli slobodní. Inými slovami povedané : zatvrdnutosť Izraela ohľadom Ježiša ako Krista mala dopomôcť pohanom k tomu, aby v Neho uverili a obrátili sa tak k živému Bohu. Nakoniec však aj v „prvorodenom“ Božom ľude – Izraeli, dôjde k veľkému obráteniu. Zasľúbenie dané Bohom pre svoj vyvolený ľud totiž nikto nezrušil a ono ostáva v platnosti. I so svojim vyvoleným ľudom má Boh svoj plán spásy a záchrany, ktorý sa zrealizuje, keď v Božom harmonograme nastane ten správny „kairos“ – čas.
To je, bratia a sestry, poznanie, v ktorom „dnes Kristovi poslušní“ – teda kresťania, máme hľadieť na „dnes Kristovi neposlušných“ – teda na Židov. V tomto poznaní máme myslieť na ich budúcnosť. To znamená, že ako kresťania nemáme odsúvať postoj k židovskej otázke až na neskôr, ale sme už dnes, teraz, zodpovední za to, aby aj Židia dosiahli milosrdenstvo skrze to isté milosrdenstvo, ktorého sa dostalo nám. Toto je odpoveď evanjelia všetkým tým, ktorí ním opovrhujú. Veď práve takto odpovedá sám Pán Ježiš všetkým, ktorí Ho zavrhli – milosrdenstvom. Je to odpoveď zľutovania a zmilovania sa.
32 Boh totiž všetkých spolu uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval. 33 Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. 36 Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky. Drahí priatelia, toto poznanie Božích tajomstiev vedie apoštola Pavla k tzv. doxológii, teda k oslave Trojjediného Boha, na počesť ktorého dnes v cirkvi kresťanskej slávime aj dnešnú nedeľu.
Milí priatelia, je fakt, že vždy znova a znova sa ľudia vo svojich dejinách snažili pochopiť mystérium Trojjediného Boha. Nie je tomu inak ani v dnešnej dobe. Mnohé z týchto pokusov sa však, žiaľ, končia tak, že človek sa snaží Boha si prispôsobiť svojim vlastným predstavám, svojmu malému, ľudskému rozumu. Snaží sa, takpovediac – „ušiť si Ho na mieru“. Snažíme sa živého Boha pochopiť, porozumieť Mu v Jeho existencii, vymýšľame kadejaké dogmy, prostredníctvom ktorých chceme dať Pána Boha akoby do nejakého logického systému, no pritom zo zreteľa strácame práve to mystérium, ktorým je zahalený. Snažíme sa vypátrať vzťahy a súvislosti v existencii a pôsobení Svätej Trojice, no strácame pritom zo zreteľa tajomnosť, ktorá Boha od vekov obklopuje, ktorá Ho robí veľkým, majestátnym a svätým.
Drahí bratia, milé sestry : Nie! Sviatok Svätej Trojice tu nie je preto, aby sme si dokazovali, kto svojim umom o Bohu viac pochopil, kto Mu viac porozumel. Pán Boh sa nemá, nesmie sa stať objektom nášho výskumu. Je príliš veľký, aby sme sa vôbec mohli odhodlať na niečo také pomyslieť. Dnešný sviatok Svätej Trojice nás naopak privádza k inej, hlbšej forme chápania a poznania. A tou je : uctievanie, vzývanie. Pokiaľ nie som tak ako apoštol Pavol celkom naplnený úžasom nad mystériom Svätej Trojice, pokiaľ sa vo mne tento úžas nepremení v túžbu osláviť Trojjediného Boha duchovnou piesňou i samotným životom, potom som o tomto Trojjedinom Bohu nič nepochopil.
Až keď budem tajomstvom Svätej Trojice natoľko vnútorne zasiahnutý, že sa to vo mne pretaví do oslavy, uctievania vzývania, až vtedy si môžem povedať, že začínam niečomu v tejto veci rozumieť. Začínam aspoň troška vidieť majestát a konanie tohto Boha Otca v prírode, dejinách, či v okolnostiach vlastného života. Cítim, že je to Boh Syn, ktorý sa kvôli mne vydal na smrť vo svojej nespútanej láske. Deň čo deň prežívam, že je to Boh Duch Svätý, ktorý ma obklopuje svojou neviditeľnou prítomnosťou a vedie ma po svojej ceste k sebe, do svojho kráľovstva. To všetko ma súčasne napĺňa úžasom, ktorý je pri mne pretavený do modlitby : Môj Pane, môj Bože! Od Teba, prostredníctvom Teba a pre Teba je všetko! Ja Teba vzývam! Tebe nech je sláva naveky! Amen.
