4. po sv. Trojici – O bohatstve Kristovej cirkvi
Written by radovan on jún 15, 2016 in - No Comments
4. nedeľa po sv. Trojici – 19. 6. 2016
„O bohatstve Kristovej cirkvi“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 3, 1 – 10
1 Peter a Ján vystupovali o deviatej hodine na modlitbu do chrámu. 2 Práve prinášali istého muža od narodenia chromého; denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3 Keď videl vstupovať Petra a Jána do chrámu, prosil si od nich almužnu. 4 Peter spolu s Jánom upreli na neho zrak a povedali: Pozri na nás! 5 Muž sa na nich zahľadel v očakávaní, že od nich dačo dostane. 6 Peter však povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol. V tej chvíli chromému spevneli nohy a členky, 8 vyskočil, postavil sa a chodil; vošiel s nimi do chrámu, prechádzal sa, skákal a chválil Boha. 9 Všetci ľudia ho videli, ako sa prechádza a chváli Boha. 10 Keď spoznali, že je to ten, čo sedával a žobral pri Krásnej bráne chrámu, naplnil ich úžas a ohromenie z toho, čo sa prihodilo.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ľudia v Európe sú presvedčení, že chodiť do kostola nie je moderné. Tak to aspoň vypozoroval José Casanova, jeden z najznámejších sociológov náboženstva. Spomínaný pán sa už dlhšie zaoberá otázkou náboženstva a jeho postavenia vo svete. Pôvodom Španiel skúma túto problematiku predovšetkým doma v Španielsku, ale tiež v Poľsku, Brazílii, USA a Nemecku. Ako odborník upozorňuje na to, ako sa Európa, v snahe byť modernou, postupne vzdáva kresťanstva a jeho tradícií. Keď napríklad porovnával Európu a USA, zistil, že Američania sú presvedčení o tom, že byť moderný znamená chodiť do kostola a pravidelne sa modliť. Európania sa naproti tomu snažia svoju vieru skrývať, nakoľko im pripadá, že veriť je nemoderné.
Milí priatelia, prečo vlastne dnes tí ľudia, ktorí chodia do kostola, doň chodia? Čo čakajú od účasti na bohoslužbách? Dostanú ľudia v kostole to, čo hľadajú? To sú opäť vážne otázky, ku ktorým sa dnes budeme snažiť zaujať seriózny postoj. Mám za to, bratia a sestry, že každý z nás máme svoj dôvod, prečo sme práve dnes tu v tomto spoločenstve. Kresťania prichádzajú preto, nakoľko majú potrebu počuť slovo Božie do svojej konkrétnej životnej situácie. Majú potrebu spoločne oslavovať Pána Boha a čerpať z toho všetkého silu do nového týždňa, ktorý majú pred sebou. Ľudia hľadajúci prichádzajú do kostola preto, že si nevedia v živote rady. Hľadajú odpovede na svoje otázky. Hľadajú pokoj pre svoju dušu a nádej pre život. Potom, a to hlavne vo veľkých mestách, prichádzajú do kostola, či skôr ku kostolu ľudia zo zištných dôvodov. Zamestnávajú ľudí svojimi neraz vymyslenými príbehmi, chcú čím viacerých obmäkčiť, aby im dali peniaze a väčšinou ich iné veci nezaujímajú.
Bratia a sestry, v dobe Pána Ježiša ako aj v dobe apoštolov bol chrám strediskom náboženského a spoločenského života. V chráme, resp. v jeho okolí sa odohrávalo všetko dôležité. Viera v Boha totiž patrila k základnému životnému postoju väčšiny ľudí. Preto ľudia chodili do kostola, či ku kostolu nielen na sviatky, ale aj v týždni. Ľudia nemocní, či postihnutí, keďže sa kvôli prísnym náboženským predpisom nemohli dostať dovnútra, prišli, resp. sa nechali priniesť aspoň k chrámovým dverám. Zväčša očakávali na nejakú almužnu, milodar a pod.
Nuž a do takejto situácie sa dostávajú apoštoli Peter a Ján. Keď prichádzajú, všimne si ich ochrnutý chlapík. Verí, že od nich niečo vyžobre. No namiesto almužny sa mu dostáva zvláštnej odpovede : Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! Nato Peter ochrnutého dvíha, nuž a ten vyskakuje a začína chodiť. Aký zázrak, priatelia! Ten človek je uzdravený! Niet sa čo čudovať, že z toho má veľkú radosť. Poskakuje dookola radosťou bez seba a oslavuje Boha. Nikomu nezabúda povedať, aké veľké šťastie ho postretlo.
Milí priatelia, takáto udalosť je pre Ježiša Krista tou najlepšou reklamou. Mnohí ľudia o tom človeku vedeli, že má vážny zdravotný problém. Pred vchodom do chrámu zrejme sedával a žobral už dlhšiu dobu. A teraz je fit. Opäť v poriadku. Ježiš Kristus ho uzdravil. Stalo sa to síce prostredníctvom Petra a Jána, ale tí sa odvolávali na Ježiša. Ochrnutý očakával almužnu, dostal však viac ako čakal. Potom si už asi nepýtal peniaze. Veď keď bol opäť v pohode, mohol začať pracovať a zarobiť si na živobytie.
Je to niečo úžasného, čo sa vtedy stalo. Ochrnutý človek bol uzdravený nielen na tele, ale aj na duši. Nielen že opäť chodil, on skákal od radosti, vošiel do chrámu a chválil Boha. Vedel, komu má poďakovať za pomoc a uzdravenie. Bratia a sestry, k takémuto osobnému stretnutiu s Božou láskou a poznaniu Božieho milosrdenstva chce Pán Boh doviesť každého človeka. Slovami evanjelia : Pán Boh chce človeka doviesť k spáse v Pánovi Ježišovi Kristovi. Len na jedno nesmieme zabudnúť : a síce, že Boh nejedná s každým rovnako. Každého vedie svojou cestou. On sa počas tých 20 storočí nezmenil. Biblia to dosvedčuje známymi slovami : Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky. Čo to znamená? To znamená, že má rovnakú moc a rovnaké možnosti. On neprestal milovať človeka a zaujímať sa o svet. On je pripravený konať kedykoľvek, buď priamo alebo prostredníctvom veriacich i v dnešnej dobe. Bratia a sestry, sme pripravení tak ako Peter a Ján v Ježišovom mene ukazovať ľuďom cestu k Božej záchrane a nádeji?
Striebro ani zlato nemám … Odpoveď apoštolov nám pripomína, že kresťania boli na začiatku naozaj chudobní. Nemali kostoly, pozemky ani majetky. Nie vždy však tomu bolo práve takto. V dejinách boli i také obdobia, a to pomerne dosť dlhé, keď cirkev bola bohatá, keď vládla a panovala. Jeden z pápežov v tomto období preto hrdo prehlásil, že cirkev už nemusí hovoriť „striebro ani zlato nemám“. To však, ako vieme, nebolo dobré a viedlo to len k skazenosti cirkvi. Dnes sa situácia opäť zmenila. Ako cirkevný zbor si nepripadáme veľmi bohatí. Nemáme peniaze na rozdávanie. Sme v podstate neziskovou organizáciou a prežívame v značnej miere len vďaka milodarom a príspevkom veriacich. To neznamená, že nemáme žiaden majetok. Vďaka Bohu niečo sme po predkoch predsa len zdedili a s tým sa snažíme hospodáriť – šafáriť maximálne hospodárne a s rozumom. Predsa však, ako kresťania by sme svoje okolie mali presvedčiť predovšetkým o tom, že naše priority sú inde ako v peniazoch, či majetku. Ako a či sa nám v tom darí, to je tiež vážna otázka.
Bratia a sestry, čo teda máme, keď nemáme striebro ani zlato? V čom spočíva bohatstvo cirkvi? To pravé bohatstvo Kristovej cirkvi nie je ani v chrámoch, ani organoch, ani cirkevných budovách, či lesoch. Pravé bohatstvo Kristovej cirkvi spočíva v posolstve o Ježišovi Kristovi a v novom živote skrze Ducha Svätého. Ľudia majú od kresťanov počuť o milosti, o Božom prijatí a požehnaní. Ježiš je Pánom každej životnej situácie. On má moc uzdraviť, zachrániť i vyslobodiť. Inými slovami povedané : Pred Bohom neexistuje žiadna bezvýchodisková a beznádejná situácia. Nie sme vydaní napospas osudu. Vo viere v Ježiša smieme vyjsť z minulosti, opustiť starý život a začať nanovo. Nuž a to je jedinečná šanca, priatelia! Bohatstvom Kristovej cirkvi je takisto Božia láska v srdciach a vzťahoch kresťanov, ich premenené životy a nové spoločenstvo, ktoré je našou druhou – duchovnou rodinou, útočiskom i domovom. Bohatstvom Kristovej cirkvi je aj Boží pokoj, nádej a dary Ducha Svätého, ktoré ako kresťania používame vo svojej službe. Drahí priatelia, zdá sa vám, že ako cirkevný zbor sme bohatí? Materiálne ani veľmi nie. O to však ani tak nejde. Čo je však skutočne podstatné : Sme bohatí v novom živote skrze Ducha Svätého? Prežívame a šírime bohatstvo Božej lásky? A čo naše premenené životy? Je na nás nejaká zmena vôbec badateľná? Sme nositeľmi Božieho pokoja a nádeje pre svoje okolie, pre tento svet?
Nuž a na záver, z toho, čo sme počuli si zoberme aj to, že celá naša kresťanská služba i svedectvo sa musí diať v mene Ježiša Krista. Všetko je to o Ňom, nie o nás. Náš svet i národ nepotrebuje len dobrých kresťanov, ale predovšetkým Krista, Jeho odpustenie, spásu, pomoc i požehnanie. Ako kresťania máme zodpovednosť i výsadu, aby sme svojmu okoliu takéhoto Krista prinášali. To znamená, je na nás, aby sme druhým o Božej pomoci hovorili. Práve tak sa totiž delíme s blížnymi o to najcennejšie, čo sme my sami dostali – o Božiu milosť, spásu a nádej v Ježišovi Kristovi. Toto je najväčší poklad cirkvi i nášho života. Amen.
Použité materiály : Bronislav Kaleta – Buh mluví
