Sviatok apoštolov Petra a Pavla – Cirkev na apoštolskom základe
Written by radovan on jún 27, 2016 in - No Comments
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – 29. 6. 2016
„Cirkev na apoštolskom základe“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Efezským 2, 20 – 22
20 Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. 21 V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; 22 v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Koniec mesiaca jún sa spája nielen s ukončením školského roka, školských prác a povinností ako aj s nástupom letných prázdnin, ale tiež so sviatkom dvoch významných apoštolov kresťanskej cirkvi, konkrétne – Petra a Pavla. Prečo je dôležité pripomínať si aj po mnohých storočiach ich dielo a odkaz, o tom si dnes chceme povedať niekoľko myšlienok.
V prečítaných veršoch z listu kresťanom do Efezu sa apoštol Pavol dotýka oblasti stavebníctva. Hovorí o budovaní a základe. Spomína uholný kameň, stavbu, chrám, ba dokonca Boží príbytok. I takýmito obrazmi si pomáha, aby nám objasnil, čo je vlastne cirkev. My, samozrejme, dobre vieme, že cirkev je v podstate spoločenstvom ľudí veriacich v Ježiša Krista. V prečítaných slovách je cirkev prirovnaná k budove a zvlášť k chrámu. Čo sa teda z tohto apoštolovho prirovnania môžeme dnes o cirkvi, ale aj o apoštoloch naučiť, priatelia?
Jeruzalemský chrám bol takmer 1000 rokov hlavným miestom izraelskej totožnosti ako ľudu Božieho. Teraz sú tu však kresťania ako „nový“ ľud. Nie! Nejedná sa o nový národ, ale o nové spoločenstvo – medzinárodné a celosvetové. Otázka znie : čo by mohlo a malo zjednocovať kresťanov? Aký by mal byť, obrazne povedané, ten kresťanský chrám, kresťanská Božia stavba? Apoštol Pavol rozvíja túto myšlienku a postupne, v jednotlivých veršoch, sa zmieňuje o základoch spomínanej stavby, o uholnom kameni budovy, o celkovej štruktúre, ako aj o jednotlivých kameňoch. Píše o jej súdržnosti a raste, jej súčasnej funkcii i jej budúcom určení.
Bratia a sestry, pozrime sa na Pavlov obraz kresťanského chrámu – cirkvi v tejto chvíli lepšie! Základy : pre žiadnu budovu nie je nič dôležitejšie ako pevné, stabilné základy. Dobre známe Ježišovo podobenstvo z konca tzv. kázne na hore o dvoch staviteľoch, poukazuje na nutnosť kamenných základov. Na akom kameni je teda cirkev postavená? Pavol píše : je postavená na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. Pod pojmom „apoštoli“ sa tu myslí na malú a osobitnú skupinku, ktorú si Ježiš vyvolil. Boli to ľudia, ktorých On povolal a splnomocnil, aby učili v Jeho mene. Boli to ľudia, ktorí boli očitými svedkami Jeho vzkriesenia. Táto skupina pozostávala z dvanástich, spolu s Pavlom a Jakubom a snáď s jedným alebo dvoma ďalšími. Tomu, čo vyučovali, mala cirkev veriť a zachovávať. To, čo prikazovali, mala cirkev poslúchnuť.
Milí priatelia, mám za to, že práve toto je jeden zo silných odkazov, ktorý si kresťanská cirkev musí dnes nanovo aktualizovať. Dnes, v dobe, keď ľudia, žiaľ i samotní kresťania, tak radi relativizujú a spochybňujú biblické hodnoty, pravdy a učenie. Apoštoli, a to nielen Peter a Pavol, ktorých si špeciálne dnes pripomíname, ale aj všetci ostatní sú, ostávajú a musia i v budúcnosti ostať piliermi – autoritami kresťanskej cirkvi. Keď sa v cirkvi totiž začneme hrať všetci na múdrych, no bez Kristovej autority, poverenia a splnomocnenia, cirkev skoro skončí v slepej uličke a roztrieštenosti. Žiaľ, to je to, čo človek vidí a vníma v kadejakých cirkevných diskusných fórach na internete. Zdá sa, ako by každý všetkému rozumel, každý mal ku všetkému čo povedať a každý bol expert na všetko. Pravda je však taká, že v kresťanskom kréde, konkrétne tzv. Nicejskom stojí : Verím v jednu svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev … teda veríme v cirkev, ktorá je postavená na apoštolskom základe, t.j.: na učení apoštolov, na ich autorite danej im samotným Kristom. Neveríme v cirkev kadejakých samozvaných teologických mudrákov a prešpekulovaných doktorandov, ktorých, niekedy mám ten pocit, akoby nadobudnuté vedomosti pripravili o zdravý rozum a vo svojej rozumnosti sa stali doslova až bláznami, ba čo viac – nie vodcami, ale zvodcami Božieho ľudu.
To prakticky znamená toto : cirkev je budovaná na novozmluvných Písmach. Toto sú základné dokumenty cirkvi! Nie tradícia, nie výroky kadejakých koncilov. A práve tak ako sa so základmi domu nedá hýbať, keď sú raz položené, a nadstavba sa kladie už len na ne, tak aj novozmluvný základ cirkvi je neporušiteľný a nedá sa meniť žiadnymi prídavkami, modifikáciami alebo opravami čohosi, ako to navrhujú tí, čo o sebe radi tvrdia, že sú dnes apoštolmi a prorokmi. Bratia a sestry, cirkev stojí a padá na svojej vernosti voči základným pravdám, ktoré Boh zjavil svojim apoštolom a prorokom a ktoré sú zachované v Novej zmluve. V tomto zmysle všetky pokusy priblížiť cirkev tomuto svetu aj na úkor vzdávania sa biblických princípov a učenia, možno pokojne označiť za nebiblické, nekresťanské – vedúce rovno do pekla. Myslím na tomto mieste predovšetkým na relativizovanie pojmu „rodina“, a pod.
Drahí priatelia, uholný kameň má rovnako dôležitý význam pre stavbu budovy. Je totiž podstatnou súčasťou základov, pomáha udržiavať stabilitu budovy, zároveň ju spevňuje a udržiava líniu. Chrám v Jeruzaleme mal masívne uholné kamene. Archeológ Robinson spomína jeden starobylý monolit z južnej steny chrámu, ktorý mal dĺžku až 12 metrov. Apoštol Pavol v tomto smere píše, že uholným kameňom je Ježiš Kristus. Na iných miestach je označený ako základný kameň. Pán Ježiš je teda ten, ktorý tento rastúci chrám drží v jednote. Tak ako súdržnosť a rozvoj budovy závisí od pevného spojenia so svojim uholným kameňom, tak aj Kristus ako uholný kameň je nevyhnutným pre jednotu a rast cirkvi. Ak cirkev nie je trvalo spojená s Kristom, jednota cirkvi sa rozpadne a jej rast sa buď zastaví alebo pôjde bludným smerom. Cirkev nemôže svoj základ postaviť ani na obľúbenom kazateľovi, ani na biskupovi, ani na pápežovi, ani na veľkom majetku, ani na akomsi duchovnom monopole, tobôž nie na obľúbenosti či prispôsobovaní sa spôsobom tohto sveta. Bez Krista ako základu je cirkev odsúdená na pád.
Postupne apoštol Pavol prechádza od celkovej štruktúry chrámu k jednotlivým kameňom. Je úžasné vedieť, že každý pokrstený je takým „kameňom“ na stavbe Kristovho chrámu – cirkvi. Na jednej strane je to veľké privilégium mať podiel na niečom tak skvostnom, na strane druhej je to aj veľká zodpovednosť, aby práve ja som sa nestal tým slabým článkom, ktorý naruší stabilitu, pevnosť a bezpečnosť celej stavby. Ja viem, že cirkev je predovšetkým o Kristovi, ktorý je základom. No sám Kristus cirkev netvorí. Tvoríme ju my – ľudské kamene, a preto snažme sa, aby tá výsledná stavba nejako aj vyzerala! Aby bola Bohu na slávu a česť. Je na nás ako na živých kameňoch Božieho chrámu, ktorým je cirkev, aby sme Bohu svojim životom vzdávali túto slávu a česť. Veď Boh si zaslúži predsa len to najlepšie, tak ako nám aj On dáva len to najlepšie.
Bratia a sestry, aký je vlastne účel tohto nového chrámu? V podstate ten istý ako aj účel toho starého : má to byť miesto, kde prebýva Boh. Samozrejme, že duchovne zmýšľajúci Izraelci vedeli, že Pán Boh neprebýva v chrámoch vystavených ľuďmi. Veď napokon ani celý vesmír nemôže obsiahnuť Jeho veľkosť. Napriek tomu však Hospodin sľúbil zjaviť svoju slávu vo vnútornej svätyni chrámu. Bol to symbol Božieho prebývania medzi svojim ľudom. Nový chrám však nie je budova z materiálu. Nie je to ani národná svätyňa. Nemá určené miesto. Je to duchovná budova, medzinárodné spoločenstvo s celosvetovým záberom. Je všade tam, kdekoľvek sa nachádzajú Boží ľudia. Všade tam prebýva Boh. On nie je viazaný na posvätené budovy, ale na posvätených ľudí. V nich žije, ako aj v spoločenstve, ktoré oni tu na zemi tvoria.
Milí priatelia, v čase, keď Pavol písal svoj list, stál v Efeze veľkolepý mramorový chrám zasvätený gréckej bohyni Artemis. Jeden zo siedmych divov starovekého sveta. V jeho vnútri bola socha bohyne. Súčasne stál v Jeruzaleme židovský chrám, ktorý sa najprv uzavrel voči pohanom, neskôr, žiaľ, aj voči samotnému Pánu Bohu. Dva chrámy – jeden pohanský, druhý židovský – každý označovaný svojimi vernými ako miesto Božieho prebývania. Oba však pozbavené živého Boha. Nuž a teraz je tu nový chrám, príbytok Boží v Duchu. Je tvorený vykúpeným ľudom, ktorý je roztrúsený po celom svete. Budova tohto chrámu však ešte nie je dokončená. Stále sa na nej pracuje. Až po stvorení nového neba a novej zeme, tak ako to čítame v poslednej biblickej knihe Zjavenie, z Božieho trónu zaznie definitívne : Hľa, príbytok Boží s ľuďmi!
Bratia a sestry, toto je vízia. Keď sa však obrátime od ideálu vykresleného v Písme k realite, ktorú cirkev prežíva, je to úplne odlišný, niekedy až tragický príbeh. Žiaľ, aj v cirkvi je nejeden raz odcudzenie, nejednota a rozbroj. Kresťania, žiaľ, niekedy radi stavajú bariéry na miestach, ktoré už pred nimi Kristus odstránil. Raz je to nejednotnosť v názoroch, raz chuť po moci v cirkvi, inokedy zas neochota odpustiť, pokoriť sa, ponížiť sa, opäť inokedy sú to predsudky, či žiarlivosť na úspechy iných. To všetko je veľmi pohoršujúce. Nuž a v prvom rade toto všetko je urážkou Krista Pána. Ako sa v cirkvi opovažujeme stavať deliace múry, ktoré už Kristus odstránil a zničil? Veď to nie je len urážka Krista, ale aj pohoršenie pre tento svet! Toto všetko i dnes bráni svetu, aby uveril v Krista. Pán Boh si praje, aby Jeho ľud žil v zmierení. Aký však majú zmysel evanjelizačné podujatia, keď v bežných dňoch aj tak nežijeme podľa evanjelia?
Drahí priatelia, i o týchto nepríjemných aspektoch na tele Kristovej cirkvi je sviatok apoštolov Petra a Pavla. Dnes veľmi intenzívne potrebujeme prežiť zlyhania cirkvi a vnímať ich ako urážku Krista. Musíme plakať nad rečou cirkvi na jednej strane a jej skutkom na strane druhej. Musíme konať pokánie za to, že svoje názory a záujmy povyšujeme nad učenie Krista a apoštolov a ešte si to vieme aj brilantne obhájiť. A preto : v kontexte dnešného sviatku prosme Boha, aby i z nás tvoril nové spoločenstvo, rodinu zmierených bratov a sestier, ktorí milujú svojho Otca a milujú aj jedni druhých. Len tak svet uverí v Krista. Len tak dostane Boh slávu, ktorá Mu patrí! Amen.
