6. po sv. Trojici – Cirkev ako organizmus
Written by radovan on jún 30, 2016 in - No Comments
6. po sv. Trojici – 3. 7. 2016
„Cirkev ako organizmus“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Rímskym 12, 3 – 8
3 Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne, podľa toho, akú mieru viery každému udelil Boh. 4 Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná. Ak má niekto dar proroctva, nech je v súlade s vierou, 7 ak má niekto dar služby, nech slúži, ak má niekto dar vyučovania, nech vyučuje. 8 Kto má dar napomínania, nech napomína. Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná horlivo. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Som si istý, že ste už v živote videli mravenisko. Pohľad naň je vskutku úžasný. Pohybuje sa v ňom množstvo malých mravcov, ktorí sa ani na chvíľku nezastavia. Všetci sa niekam ponáhľajú, no všetko sa to zároveň deje bez hluku a bez problémov. Nikto nikomu neprekáža ani nezavadzia. Mravce sa riadia inštinktom, ktorý do nich vložil Stvoriteľ. Každý z nich vie, kde je jeho miesto a čo má robiť. Podobne ako včely, aj mravce predstavujú vysoko organizované spoločenstvo. Povedané dnešným jazykom : ich logistika je neuveriteľná.
Biblia, keď opisuje cirkev, nepoužíva síce obrazy z ríše zvierat, využíva však v plnej miere obraz ľudského tela, pomocou ktorého nám chce priblížiť skutočnosť cirkvi, odlišnosť jednotlivých členov a tiež rozmanitosť duchovných darov.
Áno, je nás mnoho. Zdravý človek má 2 ruky, 2 nohy, trup, krk a hlavu. V učebnici anatómie sa dá dočítať, že ľudské telo pozostáva z 233 kostí, zo 600 svalov a z množstva orgánov. Apoštol Pavol keď hovorí o cirkvi, siaha po obraze, ktorému mohli všetci dobre rozumieť. Hovorí o nej ako o „tele“ a „údoch“. Mnoho údov tvorí dohromady telo. Telo je zdravé vtedy, keď všetky časti slúžia spoločnému cieľu : udržiavaniu a rozmnožovaniu života. Tak aj cirkev Kristova : skladá sa z množstva článkov a častí. Každý z nich je iný, všetky spolu však tvoria dohromady funkčný duchovný organizmus.
Možno práve to prvé, čo vidíme je množstvo, rozmanitosť a pestrosť. Aj náš zbor je pestrý. Je to prejav veľkej Božej lásky, moci i požehnania. Nikto z ľudí nedokáže to, čo Boh. Veď ani ten najlepší rečník, ani ten najlepší organizátor, či manažér by nedokázal dať dokopy toľko ľudí rôzneho veku, rozdielneho pôvodu a odlišného zamerania. Nikto iný nedokáže udržať takú rôznorodú spoločnosť pohromade a nedokáže ju získať pre spoločnú prácu a duchovné ciele. Čo je však nemožné u ľudí, je možné u Boha.
Keď sa schádzame na bohoslužby, vidíme rôzne tváre, odlišné postoje, rozdielne povahy. Keď sa však otvoríme pre Božie veci, pre pôsobenie Božieho Ducha, cítime, že sme si blízki. V takej situácii prežívame, že sme jedno telo v Kristovi. Duch Boží, Božia láska a Božie slovo nás zjednocujú.
Bratia a sestry, je azda dobré si uvedomiť, že my už sme jedno telo. Nie že sa ním iba musíme stávať. Základ jednoty je v tom, že v každom kresťanovi, v každom článku je nový život, život z Boha, život z Ducha. To je tajomstvo spoločenstva cirkvi, to je duchovná skutočnosť, ktorú síce nevidíme, ale v spoločenstve sa jej takpovediac dotýkame.
V knihe Skutky apoštolov nájdeme názorný príklad takejto jednoty. Jedná sa o príklad prvého kresťanského zboru v Jeruzaleme. Čítame o ňom, že všetci boli jednej mysle a jedného srdca. Znie to tak samozrejme, akoby na tom ani nič nebolo. A pritom sa jednalo o konkrétny prejav Božieho pôsobenia a konania v životoch prvých kresťanov. Okrem toho sa o tomto spoločenstve dozvedáme aj to, že nikto nič nepovažoval iba za svoje, ale všetko mali spoločné. Či to nie je ďalší veľký dôkaz premeny? Veď za normálnych okolností sa nikto rád a dobrovoľne nevzdáva svojich vecí a svojho majetku! Nikto iný a nič iné nedokáže oslobodiť človeka zo zajatia sebectva – jedine Pán Ježiš …
Drahí bratia, milé sestry, Pán Boh vo svojej moci, múdrosti a milosti povolal cirkev k životu, nakoľko vedel, že ju potrebujeme. Krstom, vierou a svojim Duchom nás k tejto cirkvi pripojil. Navyše – Boh dal každému kresťanovi určité obdarovanie, aby cirkev mohla zdravo žiť, rásť a slúžiť druhým.
Rozmanitosť cirkvi sa teda neprejavuje len tým, že sme odlišného pohlavia, že máme rôzny vek, vzdelanie, či postavenie. Tá rozmanitosť spočíva aj v tom, že sme rôzne obdarovaní. Dary sme však od Boha nedostali preto, aby sme sa nimi vychvaľovali. Sú nám dané kvôli službe iným. Sú to v podstate nástroje, ktorými pomáhame budovať Kristovu cirkev. Rôznosť obdarovania pritom poukazuje na to, čo všetko je v cirkvi potrebné a užitočné. Bez prorockého slova, bez darov vyučovania a služby, bez daru milosrdenstva, či štedrosti a vedenia – cirkev nemôže existovať. Drahí priatelia, používame zverené Božie dary správnym spôsobom? Slúžime nimi druhým?
Bratia a sestry, existuje určitá typológia členov cirkvi. Sú tzv. konzumenti, ktorí prídu do kostola, vypočujú si kázeň a odídu. Konzumujú kázeň, prijímajú zborový servis, ale sami nič nerobia. Potom sú tu kritici. Aj tí prichádzajú na bohoslužby, počúvajú a pozorujú, ako sa čo robí, ale väčšinou všetko len kritizujú. Majú svoje nároky. Vedia ako to má byť a farárovi, či presbyterom to aj povedia. Nuž a potom sú tu ešte pracovníci. Tí sa zaujímajú o zborový život aktívne. Modlia sa, pomáhajú podľa svojich možností a schopností, pracujú. Milý priateľ, kam by si sa zaradil ty? Kde je tvoje miesto v organizme Kristovho tela? Aká je tvoja úloha v spoločenstve cirkevného zboru? Cirkevný zbor – to predsa nie je len farár, dozorca, presbyteri, kantorka, kostolníčky, či pokladníčka!
Milí priatelia, neraz je to tak, že my o Božích daroch aj vieme, ale z rôznych dôvodov sa spoločnej práce nechceme zúčastniť. Niekedy nemáme čas, inokedy zas nemáme dosť odvahy vziať na seba zodpovednosť. Inokedy sa nám možno iba nechce. Nech už je to akokoľvek, Ježiš Kristus postavil svoju cirkev do sveta, aby volala ľudí k viere a privádzala ich k novému životu. Toto posolstvo bude vierohodné iba vtedy, keď kresťania budú medzi sebou žiť tak, ako o tom hovoria. Nuž a aby slová kresťanov neostali len prázdnymi frázami, napísal apoštol Pavol list do Ríma. Nový život z Boha musí byť viditeľný predovšetkým na nás : vo vzájomnej láske a v súlade. Taktiež v jednote, o ktorú zápasíme a ku ktorej smerujeme. Najlepšia misia – to je príkladné spolužitie cirkevného zboru ako rodiny. To je niečo, čo oslovuje a priťahuje viac než vzletné slová. A preto : neostaňme len pri nich! Nebuďme len poslucháčmi, ale aj vykonávateľmi Božích slov! Prosme o to, aby sme i tu v Dobšinej boli zdravým a fungujúcim duchovným organizmom na tele Kristovej cirkvi! Amen.
Použité materiály : Bronislav Kaleta – Buh mluví
